Povídky NEWS!

Samota

[i]Ty vieš, aký je to pocit... Byť sám... Sám ako osamotený kôl v plote... Sám ako prst... Bez rodiny, známych, priateľov... Sám so svojimi myšlienkami, pocitmi...

Okno do sveta

„Raz... Dva..tri... Štyri... Päť.“ Popod okno prešla žena s dvomi hašteriacimi sa deťmi.
Počul, ako im nadáva a vyhráža sa bitkou od ich otca.

Krv

Krv... Je taká červená... Taká zvláštna... Sladká, a predsa trpká... Máme ju v sebe, ale vnímame ju až vtedy, keď je vonku a dáva nám o sebe vedieť. Ako teraz...

Nič nie je také, ako sa zdá...

[b]Rozum mi zostal stáť. Nad tým, čo sa tu deje. Už to začína. Nezabránim tomu. Nedokážem pomôcť, ale ani zaútočiť. Som k ničomu. Úbožiak.

Nespravodlivosť

Tá jedna veta.... Oni môžu a ja nie? Rezonuje mi hlavou. Aké je to nefér...

Oni sa smejú... Spolu. Prečo sa ja nemôžem s nimi?

Nerozľučiteľní

Pozerala sa na tie nádherné oči, ktoré ju fascinovali už odmalička. Stále [i]tomu neverím. Je to pravda?

Na hlavu?

„Sasukeeee!! Ako si mi to mohol urobiť? Ako si to mohol urobiť im?!“ Rozliehal sa po bojisku hlas blonďavého chlapca.

Minulosti sa nedá vyhnúť...

[i]„Mami! Mami!“ Bežal a kričal.
„Čo sa deje synček?“ Láskavo sa ho opýtala ona.

Minulosť je všetkým...

Budúcnosť? Čo ma tam čaká? Aký život? S kým? Kto bude žiť? Budem vôbec žiť ja?

Libertas

[center][i]Môžeš mi povedať prečo? Jednoduchá otázka, na ktorú asi nikdy nedostanem odpoveď, však?

Keby

[i] Keby...Keby sa to nebolo stalo...Keby tam nebola išla...Keby sa dal vrátiť čas...Keby nebola taká dobrá, odvážna, milujúca...Keby som ju tak nemiloval...Keby som ju radšej nenávidel..

Beznádej

Ale prečo? Prečo mu nedokážem pomôcť? Nemôžem sa ani pohnúť. Tá bolesť! Snažil sa postaviť. Natiahol ruky, ale vtom niečo puklo a spod kolena mu vystrekol pramienok krvi.

Hviezdy

„Vraví sa, že keď človek zomrie, na oblohe sa zjaví nová hviezda. Je to naozaj tak? Bude tam aj moja, keď sa to stane?“ Zakašlala a na zem dopadla krv.

Hnaný závisťou...

Žiarlim a závidím...
Nenávidím tie slová.
A predsa som nimi opantaný.
Držia ma vo svojej moci a nepustia.
Najmä nie teraz...

Existuje?

Ty naozaj existuješ? Nikdy som v teba neveril. Bral som ťa ako samozrejmosť, nie ako niečo hmateľné.