Libertas

Vložil/a Sorafay, 27. Červenec 2010 - 11:44

Môžeš mi povedať prečo? Jednoduchá otázka, na ktorú asi nikdy nedostanem odpoveď, však?
Nikdy som si nemyslela, že ma to tak zasiahne, ale ty si proste prišiel a odišiel z môjho života ako veľká voda a
zanechal za sebou len ryhy vyryté v mojom srdci, v mojej duši.

Prečo mi nikdy neodpovieš na moje otázky? Prečo si ma vždy najradšej ignoroval? Boli dni, keď ma napadlo, že si rozumieme, ale si sa vzápätí choval ako namyslený Uchiha, ktorému nikto nesiaha ani len po päty, obzvlášť nie ja.

Ani nevieš, ako som vždy závidela Narutovi... Pretože hoci si sa k nemu správal ako ku slabochovi, aspoň si si ho všímal.
Vedel si, že je tam, reagoval si na neho.
Či už ste sa hádali, bili, súťažili, kto je lepší, nejako ste si rozumeli, aj keď ty si sa to snažil popierať a chovať sa, že Naruto je obyčajný blbec. Ale bolo to na tebe vidieť. Tie malé úsmevy, čo sa ti sem tam mihli tvárou a ktoré rozjasnili aj môj deň.

Ale netýkali sa mňa. Vlastne, kedysi hrozne dávno si sa aj na mňa usmial. A ja som sa vtedy celé dni chovala ako šibnutá.
Ešte teraz si pamätám, ako si zo mňa robili srandu.
Potom už nič.. A človeka to celkom bolí, keď vidí, že je pre niekoho len vzduch.

Vieš, ono sa to jednoducho nedá. Byť tam pri vás, vidieť, ako sa bavíte a vedieť, že to so mnou nikdy také nebude. Neviem, prečo je to tak,
ale chcem to vedieť. Neznášam ľahostajnosť a ignoráciu a tých ty máš na rozdávanie.

Tak povedz, Sasuke, čo takého som ti urobila? A neodbíjaj ma stále s tým, že sa nič nestalo. Tie slová nenávidím, lebo ma tým večne odbíjaš. Myslíš si, že potom na to nebudem myslieť? Že ti dám pokoj? Stiahnem chvost a budem sa tváriť,
že je všetko v najlepšom poriadku, ako si to veľký Uchiha zmyslel?

Bohužiaľ, tak to nie je a ani nebude. Ja chcem vedieť pravdu, nech je akákoľvek. Je mi jedno, ako sa budem potom cítiť, ale toto je oveľa horšie. Táto neistota, strach, smútok... Nebaví ma už plakať pre nič za nič... Trápiť sa, premýšľať, fantazírovať... Niekedy si pripadám ako troska.
Nemyslím na nič a na nikoho okrem teba. Úplne si ma posadol.

Nechcem, ale aj zároveň chcem, aby mi ťa Naruto priviedol. Aby splnil svoj sľub. Ktorý už aj ľutujem. Premýšľam nad tým, že dať ťa konečne za hlavu by pomohlo nielen mne, ale všetkým. Ale bojím sa toho. Pretože to bude znamenať, že sa už nikdy nedozviem, čo som chcela vedieť.
Že už nebude šanca na to.. Že by sme možno boli spolu..

Ale pravdou je, že ani neviem, či ťa stále milujem. Moje srdce je práve teraz tiché, nič nevraví.. Chce však konečne mať pokoj. Ako aj ja...

Áno, ako nad tým premýšľam, všetky tie roky, čo som sa za tebou naháňala, čo som na teba myslela, vždy som vedela, aký si.
Ale nechcela som si to pripúšťať... Teraz musím.
A hoci ma to bolí, hoci viem, že sa budem ešte dlho trápiť, chcem ti teraz povedať zbohom. Navždy.
Ak sa aj niekedy uvidíme, už to bude iné. Nebudem sa na teba lepiť, nebudem o tebe fantazírovať. Budeš len Uchiha Sasuke, bývalý partner a priateľ. Niekedy je jednoducho lepšie poslúchnuť rozum ako srdce. Ten vie poradiť lepšie.

Tak.. Ako tu teraz stojím a dívam sa na to slnko v diaľke, týmto sa s tebou lúčim. Budeš stále niekde v mojom srdci, ale pevne zamknutý. A ja konečne budem môcť voľne dýchať a tešiť sa už aj z iných vecí. Už nebudem čakať len na správy o tebe,
už nebudem nervózne poskakovať pri počutí tvojho mena...
A keď sa stretneme, ukážem ti, že som iná. A nie som už tým malým dievčaťom.

A teraz... Teraz si idem užívať moju slobodu...

Poznámka:

[i]Libertas[/bi] – voľnosť, sloboda

4
Průměr: 4 (1 hlas)