Moja prvá poviedka. Dúfam že sa Vám bude páčiť.
Nebojte sa nadväzuje to na Naruta, hoci sa to ukáže až v ďalšej epizóde.
Dúfam že Vám nebude vadiť že je to v SK. Každopádne príjemné čítanie.

Prechádzala som sa po izbách klanu Ashio a premýšľala nad tým čo sa stalo ešte pred týždňom. V ten istý večer v ktorý vyzabíjali celý môj klan.

„Otec, prosím ťa, ver mi! Prosím! Hovorím Vám pravdu! Vám všetkým! O takejto veci by som nikdy nežartovala!"

Dvere sa otvorili a ja som zrazu nemohla uveriť vlastným očiam. Tvár mi pokrivil šok.
„Yuuki!“ Vykríkla som radostne.

Na dnešný večer som sa musela pripravovať sama.

Strhla som sa a vyskočila z postele na rovné nohy, keď som začula tlmené ozveny odvážnych krokov, ktoré sa rýchlo približovali priamo ku mne. Aj tak som nespala. Úzkosť mi zvierala srdce vždy, keď som sa o spánok čo len pokúsila. No zrazu nabrala na intenzite a zmenila sa na číry strach. Už bol tu.
Tesne pred tým ako rozrazil dvere, stihla som si vytiahnuť golier svojej jemnej nočnej košele a pozapínať gombíky čo najvyššie- takmer ku brade. Presviedčala som samu seba, že to pomôže.