Spoluatorské

Naruto a Bůh Smrti 1.: Nový nepřítel

Rozlehlé údolí začal zalézat sluneční svit. Čím více slunce vystupovalo nad obzor, tím víc ustupovala temnota, která odkrývala velké staré stromy se stovkami druhů zvířat, co zde žili. Přímo středem, podél řeky, se tu klikatila lesní cesta, na kterou zatím žádný sluneční svit nedopadal. Po této cestě šla skupinka ninjů, už tři dny. Všichni vypadali, jako by dostali pořádnou nakládačku. Ve předu pokulhával středně velký blonďák a za ním šli tři lidé u sebe.

Dodatek autora:: 

Lidi, tohle byla moje první povídka a zároveň serie. Držím k ní úctu a nechávám ji v tom stavu jak jsem ji napsal. Takže jestli někomu budou vadit chyby v této povídce, tak má smůlu Smile

Výcvikové středisko 02

Kakashi se Shikamarem se na něho udiveně podívali.
„Veď nás, půjdeme za tebou,“ rozkázal Shikamaru. ANBU jenom přikývnul a vedl je k jejich cíly. Běželi městem a všichni si je udiveně prohlíželi a divili se kam tak spěchají. Skupinka se zastavila před velkou budovou. Byla to nemocnice. Vběhli dovnitř. Hned ve dveřích potkali Tsunade, která po tom co se vzdala titulu Hokage se ujala nemocnice.
„Co se děje Tsunade-sama?“ zeptal se hnedka Shikamru.

Křižovatka osudů 1

1. kapitola - Únos

info Dvě ženy, dva různé osudy... Náhoda je spojí, avšak jejich cesty jsou plné bolesti a ztrát. Potom však někoho potkají a jejich osudy se změní... A ony změní život mnoha lidem... Ať už v dobrém nebo zlém smyslu...

Povídku píše sorafay a Leonyda Styron

Dodatek autora:: 

Dvě krvežíznivé upírky si na vás smlsnou, muhehe. Tak trochu netradiční povídka Laughing out loud

One lock, one key

[=15]FF na anime Shugo Chara, spolupráca so Saii-chan
Read & Enjoy

,,Konečne domov,“ vzdychla si ružovovláska a pobavene sledovala troch Charov poletujúcich okolo svojej hlavy. Dnes mali predĺženú poradu a už bola unavená. Zrazu sa spoza nej ozval krik.
,,Hinamori-saan!“ zakričal niekto a Amu sa otočila. Keď zbadala kto na ňu kričí, oči sa jej rozšírili.
,,Ta- Tadase-kun?“ Tasade bežal za ňou.
,,Hinamori-san! Čakaj. Mô- môžem ťa odprevadiť domov?" spýtal sa celý zadychčaný. Amu na neho len prekvapene hľadela.
,,No- no jasné." usmiala sa, aj keď v duchu zmätkovala.
On ma chce odprevadiť domov? Prečo? O čom sa máme rozprávať? Čo mám robiť? V hlave sa jej búrili otázky, ale Tadase to vyriešil za ňu. Chytil ju za ruku a rozbehol sa.
,,Nestihneme autobus,“ smial sa, keď videl jej omráčený výraz. Konečne dobehli na autobusovú zastávku. Tadase Aminu ruku stále nepúšťal. Ani keď nastúpili do autobusu. Zrazu ho niečo napadlo.
,,Tak čo? ako sa ti páči medzi strážcami školy?" spýtal sa jej a nabral jemne červenajúci sa odtieň do tváre. Amu sa začala vykrúcať.
,,Mhm... Je toho na mňa veľa... Charovia... X vajíčka... Easter... Ikuto...“ Posledné slovo len zašepkala, no Tadase ho aj tak počul. Pustil jej ruku a pozrel do neznáma. Amu oľutovala svoje slová.
Prečo som ho spomenula?? A prečo naňho vôbec myslím? Prečo? Prečo...?
,,Máš s ním niečo?" spýtal sa odrazu Tadase pričom pozeral von z okna. Amu len ťažko preglgla. Pozrela na Tadaseho.
,,Nie. Nie.. Nič s ním nemám.." povedala pomaly a zamyslela sa nad pravdivosťou tej vety. Spomenula si na ich prvé stretnutie, lunapark...
,,Nad čím rozmýšľaš?“ spýtal sa Tadase, aj keď to vedel. Amu sa zarazila a pokrútila hlavou.
,,Nad ničím. Prečo?“ snažila sa to uhrať do outu.
,,Usmievala si sa.“

Syndikovat obsah