One lock, one key

FF na anime Shugo Chara, spolupráca so Saii-chan
Read & Enjoy

,,Konečne domov,“ vzdychla si ružovovláska a pobavene sledovala troch Charov poletujúcich okolo svojej hlavy. Dnes mali predĺženú poradu a už bola unavená. Zrazu sa spoza nej ozval krik.
,,Hinamori-saan!“ zakričal niekto a Amu sa otočila. Keď zbadala kto na ňu kričí, oči sa jej rozšírili.
,,Ta- Tadase-kun?“ Tasade bežal za ňou.
,,Hinamori-san! Čakaj. Mô- môžem ťa odprevadiť domov?" spýtal sa celý zadychčaný. Amu na neho len prekvapene hľadela.
,,No- no jasné." usmiala sa, aj keď v duchu zmätkovala.
On ma chce odprevadiť domov? Prečo? O čom sa máme rozprávať? Čo mám robiť? V hlave sa jej búrili otázky, ale Tadase to vyriešil za ňu. Chytil ju za ruku a rozbehol sa.
,,Nestihneme autobus,“ smial sa, keď videl jej omráčený výraz. Konečne dobehli na autobusovú zastávku. Tadase Aminu ruku stále nepúšťal. Ani keď nastúpili do autobusu. Zrazu ho niečo napadlo.
,,Tak čo? ako sa ti páči medzi strážcami školy?" spýtal sa jej a nabral jemne červenajúci sa odtieň do tváre. Amu sa začala vykrúcať.
,,Mhm... Je toho na mňa veľa... Charovia... X vajíčka... Easter... Ikuto...“ Posledné slovo len zašepkala, no Tadase ho aj tak počul. Pustil jej ruku a pozrel do neznáma. Amu oľutovala svoje slová.
Prečo som ho spomenula?? A prečo naňho vôbec myslím? Prečo? Prečo...?
,,Máš s ním niečo?" spýtal sa odrazu Tadase pričom pozeral von z okna. Amu len ťažko preglgla. Pozrela na Tadaseho.
,,Nie. Nie.. Nič s ním nemám.." povedala pomaly a zamyslela sa nad pravdivosťou tej vety. Spomenula si na ich prvé stretnutie, lunapark...
,,Nad čím rozmýšľaš?“ spýtal sa Tadase, aj keď to vedel. Amu sa zarazila a pokrútila hlavou.
,,Nad ničím. Prečo?“ snažila sa to uhrať do outu.
,,Usmievala si sa.“
,,Eh... To robím často," povedala a znova sa usmiala aby to zakryla.
,,Hm..ja.." začal Tadase, no vtedy autobus zastavil.
,,Prepáč ale ja už musím ísť," skríkla Amu a vybehla z autobusu. Ako náhle sa dvere autobusu zatvorili a autobus odišiel, Amini charovia začali.
,,Mala si ho pobozkať," spustila Ran a drgla do Miki, aby jej pomohla. Tá ešte stále so srdiečkami v očiach pozerala za autobusom.
,,Kiseki...“ vzdychla zamilovane, keď ju upútal ďalší objekt jej lásky.
,,Yoru!“ zapišťala prenikavo a Ikutov Chara nadskočil.
,,Dievča so zámkom... Hmm... Ak Ikutovi donesiem zámok, poteší sa... “ zamrmlal a Amu sa začala vyplašene obzerať.
,,Si tu s Ikutom?“ spýtala sa s nádejou, ale Yoru pokrútil hlavou.
,,Nie nie. dnes som bez neho." povedal a začal Amu pohojdávať Ikutovým kľúčom pred očami. Amu pokrútila hlavou.
On sa nikdy nepoučí, pomyslela si.
,,Yoru!“ ozvalo sa zrazu a spoza rohu vyšiel naštvaný Ikuto.
,,I-i-ikuto?" zakoktala sa Amu a nápadne očervenela. Ikuto sa uškrnul.
,,Ale ale, čo ty tu?“ obzrel sa po tmavej bočnej uličke a Amu sa začala ometať.
,,Idem domov!“ povedala vzdorovito a Ikuto nadvihol obočie.
,,Tvoj dom je na druhú stranu,“ ukázal prstom za Amin chrbát a ona sa nervózne usmiala.
,,Ehm, ja... Miki chcela ujsť...“ habkala chabo a rýchlo spacifikovala Miki, ktorá chcela namietať.
,,Ja.. Ja.. Teda idem," koktala Amu. chcela prejsť na druhu stranu cesty, no Ikuto ju potiahol za ruku k sebe.
,,Počkaj ešte chvíľku," povedal a Amu extrémne očervenala.
,,A.. A.. A.. prečo?" spýtala sa koktavo. Ikuto sa uškrnul a odtiahol.
,,Nechám si to nabudúce...“ žmurkol na ňu a vyskočil na strechu najbližšej budovy. Tam sa naposledy otočil.
,,Dovidenia... Amu,“ povedal provokačne a Amu začala nerváčiť.
,,Stále ma musí dráždiť! Stále! Nie ako Tadase... On je tak milý... A chápavý...“ snažila sa presvedčiť samu seba, no pred očami sa jej stále vynáral Ikutov obraz. Amu sa otočila a šla domov. Jej charovia si stále niečo mrmlali za jej chrbtom.
,,Čo je?“ okríkla ich rozzúrene, až sa stiahli.
,,My len... Miki zmizla...“ zašepkala Ran vyplašene a Suu vyplašene prikyvovala. Amu sa rozšírili oči.
,,Ako to myslíte... zmizla? Ešte pred chvíľou tu bola...“ habkala zúfalo a obzerala sa okolo seba. Jej charovia len pokrútili hlavou.
,,Otočili sme sa a... nebola tu... Desu...“ zašepkala Suu vystrašene a Ran vypleštila oči.
,,Čo ak ju ukradol ten neko?“ zavrčala výhražne, ale Amu pokrútila hlavou.
,,Ikuto? To by nespravil... alebo...?“
,,Alebo že by šla za Yoru?" spýtala sa Suu potichu. Amu ju ale počula. Prekvapene na ňu pozrela.
,,Miki a Yoru? Oni spolu?" spýtala sa Amu, akoby jej preskočilo. Suu a Ran na seba prekvapene pozreli.
,,Asi.. Asi ej zamilovaná," povedala Ran, no potom si plesla po ústach. ,,Nie, to nie je možné, jedine, žeby...“ Pozrela veľavýznamne na Suu a tá prikývla. Amu nechápavo nadvihla obočie.
,,Jedine žeby čo?“ spýtala sa ostražito, ale Ran zavrtela hlavou.
,,Nepovieme.“ Amu sa ofučala, no priznala si, že Miki je teraz dôležitejšia.
,,Musíme ju nájsť," povedala rozhodne. Prehodila si tašku cez plece a vypochodovala smerom, kde zmizol Ikuto. Chvíľu bezcieľne blúdila ulicami, no potom si uvedomila, kde je.
,,Mačacia skratka...“ zašepkala pri spomienke, že ju tade viedol Yoru aj Ikuto. Rozbehla sa, keď začula tenký hlások. Príliš tenký na človeka. Konečne dobehli za roh odkiaľ sa ozýval hlások. Pozreli tam, no nič. Pozreli hore. Odtiaľ sa tie hlasy ozývali.
,,Ran?“ pozrela Amu na Ran a tá okamžite prikývla.
,,Hop... Step... Juump!“ vykríkla a Amu vyskočila na strechu. Zbadala dvoch charov lietajúcich vedľa seba.
,,Miki?“
,,Yoru?“ Suu aj Ran prekvapene vyvalili oči. Miki na ne prekvapene pozrela a nahodila nervózny úsmev.
,,Eheh... Čo tu robíte?“ Yoru sa začal škrabať po hlave a nabral červený odtieň.
,,Eh.. No.. Ja by som už mal ísť," povedal, no niečo ho zastavilo.
,,Nie nie nikam nejdeš," zavelil Ikuto ktorý sa odrazu objavil za ním.
,,Ikuto?" pískli Yoru a Amu naraz. Ikuto nahodil znova svoj ľadový úsmev. Amu ihneď začala zmätkovať a Suu s Ran sa začali smiať. Amu sa zamračila.
,,Čo je tu také smiešne?“ zavrčala na svojich dvoch charov, no oni sa začali culiť a otočili sa jej chrbtom.
,,My ťa počkáme doma...“ S týmito slovami odišli a Amu za nimi ostala pozerať s otvorenými ústami.
,,Vysvetlí mi konečne niekto, čo sa tu deje?“ prebehla pohľadom z Yoru na Miki, pričom sa starostlivo vyhýbala Ikutovým pohľadom.
,,Myslím, že ja pôjdem." povedal Yoru, uškrnul sa a rýchlo sa snažil odísť. Tento krát mu v tom Ikuto nezabránil a Yoru sa spolu s Miki vyparil.
,,Tak a sme znova samy," povedal Ikuto s úsmevom na perách.
,,E..eh.." koktala Amu a cúvala pred ním. Cúvala cúvala až na kraj budovy. Už len jeden krok a Amu pomaly padala dolu. No Ikuto ju stihol ešte zachytiť. Znova si boli tak blízko.
,,Dávaj si na seba pozor," zašepkal jej do ucha. Amu bola teraz už celá červená. Pomaly sa k sebe približovali. Už chýbalo len pár centimetrov.
,,Amuu-chan desu!“ ozval sa za nimi piskľavý hlások a Ikuto sa plesol po čele.
,,Krista, ublížil som niekomu...?“ pozrel do neba a potom znova na zelenú Suu. Amu zas začala panikáriť.
,,Suu... Čo sa deje?“ spýtala sa netrpezlivo a Suu priletela k jej vrecku.
,,Potrebujem tú mašličku, desu,“ usmiala sa. Amu prevrátila očami a vybrala z vrecka zelenú mašľu. Suu veľavýznamne pozrela z jedného na druhého a zas odletela.
,,Zasa sami." uškrnul sa Ikuto. Tento raz si to už nenechal ujsť. Znova sa k sebe priblížili.
,,Nenechám ťa ujsť.. Nenechám.." povedal a priložil svoje pery na Amine. Začala zmätkovať, no potom sa poddala. Po chvíli sa Ikuto odtiahol a Amu sa usmiala. Konečne nezmätkovala.
,,Už mi povieš, čo sa to tu dialo?“ zamračila sa naoko a Ikuto jej odhrnul vlasy z čela.
,,Keď sa milujú naši charovia, musíme sa aj my, to nevieš? Sú našou súčasťou,“ zašepkal a zas ju pobozkal. Amu sa pousmiala.
Zámok a kľúč patria k sebe...