„Dovoľte, aby som vám predstavila Linn Hyuugu,“ Piata mávla rukou a spoza tieňa vystúpila mladá žena. „Ona vám objasní celú situáciu.“
Linn predstúpila pred nich a pohľad jej preletel zo strany na stranu. Videla na očiach Kazegakeho letmý úsmev, ktorý sa v mžiku stratil. Mizukage a Tsuchikage mali tváre tvrdé ako kameň. Zato Raikage vyzeral, ako keby mal každú chvíľku vybuchnúť.

„Vďaka mojim špehom a Uchihovi Sasukemu vieme, že sa objavil starý nepriateľ. Uchiha Itachi má v pláne zaútočiť postupne na každú jednu našu dedinu, podmaniť si ich a vyhladiť tých, ktorí sa budú vzpierať. Celkom smelý plán, keďže vie, že o ňom vieme.“ Uškrnula sa. „O to bude ten boj zábavnejší.“
„Na koho chce zaútočiť ako prvého?“ Ozvala sa Mizukage.
„Najprv má podľa neho padnúť Konoha. Ako príklad a zárovň zastrašenie pre ostatných jej spojencov...“ Linn chcela pokračovať, ale prerušil ju Tsuchikage.
„Ako si tým všetkým môžete byť takí ístí? Predsa len, Uchihovci nie sú veľmi spolahliví, najmä zradcovia a pod nátlakom dokáže každý povedať hocičo.“
„Vari sa len nebojíte?“ Ozvala sa posmešne Hyuuga, načo Piata zasyčala. „O informácie sa nebojte, sú dostatočne preverené, rovnako ako aj oddanosť Uchihu Sasukeho!“ Mierne sa naklonila nad stôl. „Ale je úplne zbytočné sa o tomto baviť. Dôležité je, či nám pomôžete, alebo nie!“
„Linn, to stačí. Vráť sa na svoje miesto, už si povedala dosť.“ Tsunade ju zarazila v poslednej chvíli, lebo by sa už do nich pustila. Takto len pokrčila plecami a odišla späť do kúta.

Kazekage sa oprel o stoličku. „Viete, že podporu Suny máte určite. Nemienime nechať Konohu padnúť, aby sme boli ďalší my. Musíme ho zaraziť už v zárodku.
Godaime jeho reč prijala s úsmevom a potom už len hľadela na ostatných.
„Myslím, že nemáme na výber. Buď vojna, alebo naše zničenie!“ Raikage udrel päsťou do stola. „Takže, kedy to začne?!“ Zvyšní dvaja Kage len súhlasne pokývali hlavami, zmierení s tým, čo príde.

****

„Linn! Tak čo sa tam stalo?“ Objavil sa pred ňou nedočkavý Naruto so Sakurou.
Pozrela na nich a pohľad jej preletel dozadu, kde sa opieral o dom Sasuke. Je zvláštne vidieť ich zase všetkých pohromade. Ešte tam chýba Kak...
„Kakashi-sensei!“ Sakura sa usmiala na muža.
„Ťaháte z Linn informácie?“ Zamračil sa hrozivo, ale len naoko.
„Nechaj ich,“ uškrnula sa tá a potom zvážnela. „Vojna bude čoskoro. Ale viac povie Hokage a všetkým.“ S týmito slovami sa s nimi rozlúčila a vybrala sa domov. Ani sa nemusla otáčať, vedela, že ide za ňou.

Ako prešli poza bránu, obrátila sa. „Kakashi? Bojím sa. Nikdy som ten pocit nemala, lenže teraz mi niečo zviera hruď tak silno, až nevládzem dýchať.“
Silno ju objal a hladil po vlasoch. „Neboj sa, dopadne to dobre. Zbavíme sa Itachiho raz a navždy. Už sa nikdy nevráti a my budeme môcť konečne spokojne žiť, spolu.“ Pobozkal ju a usmieval sa, hoci vo vnútri ho zžierali pochybnosti.
****

„Ako ste sa iste už dopočuli, chystá sa vojna. Nie proti nejakej inej zemi, ale proti človeku, ktorý tu kedysi žil. Uchiha Itachi zapríčinil smrť mnohých z nás, aj z iných krajín. A teraz sem tiahne, aby nás zničil. Ale my sa nedáme. Zabijeme ho a v zemi konečne zavládne mier!
Preto každý schopný a voľný shinobi nech sa pripraví, pretože o päť hodín je odchod. Pôjdeme k Údoliu kráľov, kde sa stretneme s armádami z ostatných zemí. Takže,“ preletela pohľadom celý dav, „rozchod!!“ Pozerala, ako sa všetci bez mihnutia oka vyparili. Cítila ten strach, ktorý sa vznášal všade okolo, ale rovnako jej dušu napĺňala aj odvaha jej ľudí, priateľov, spolubojovníkov.
Vedela, že ona sama by ísť nemala, ale nemohla nechať, aby v takejto veľkj bitke nechránila svojich. Tušila, že tam nebude jediný kage, ktorý sa tak rozhodol.
****

„Páni!“ Narutov výkrik akoby prebral ostatných z tranzu. Všetci hľadeli dole, pred seba, okolo seba, na všetky možné strany. Kam sa človek pozrel, tam stál shinobi. Zem vedľa zeme, muž vedľa muža, armáda vedľa armády.
„Porazíme ho,“ povedala presvedčivo Linn a sama tomu verila.

Tsunade išla na stretnutie s veliteľmi a kage a zatiaľ sa bojovníci pripravovali. Lenže nevedeli, že nepriateľ ich už čaká...

Ozval sa výbuch a stan, kde sa viedla vojnová porada, zmizol. Ostal len prach a kopa dymu, ktorý sa valil na všetky strany. Až sa z neho začal pomaly vytvárať obrys. Bola to Itachiho hlava.
„Tak vy ste si mysleli, že ma prekvapíte? Je mi ľúto, že vás sklamem, ale nie je to tak. Vlastne, ono mi to ľúto ani nie je. Ako aj to, že ste ostali bez vašich hláv.“ Začal sa smiať, ale to už Linn zničila ten dym.
„Sviňa jedna! Ako to vedel? U niekoho museli byť špehovia!“ Bežala s ostatnými prehľadávať miesto výbuchu, ale nič nenašli...

„Čo urobíme?“ Ozývalo sa z každej strany. Začínal tam pomaly vládnuť chaos.
Keď vtom sa im nad hlavami ozval známy hlas: „Nebojte sa!“

Vzpomínky jsou pro mě cenným a bolestným pokladem.

Preplietla som si prsty s jej a rozbehla sa chodbou. Tak rýchlo a ďaleko ako to len šlo.
Čo najďalej... od neho! Jeho tvár mi neschádzala z mysle.

MASAHIRO