Linn Hyuuga - 27. časť

„Sadni si,“ povedal jej Kakashi a potisol ju k stoličke. Sám si kvokol vedľa nej a držiac ju za ruky neustále premýšľaj, čo urobia.
„Kto je on?“ Ozval sa Pein od dverí.
Linn mierne nadvihla hlavu. „Tvoj bývalý podriadený, Uchiha...“ Videla, ako sa v jeho očiach niečo mihlo a znovu stratilo a len jej mykol hlavou.
„Má toľko životov ako mačka, vždy sa vedel zo všetkého dostať.“ Pozrel na nich a otočil sa. „Pôjdem za Kogarim, neustále sa snaží vplížiť sa k nášmu hosťovi.“ Už vychádzal, keď sa ešte na pol hlavy obrátil: „Skoro som zabudol, prebral sa,“ a odišiel.

„Hore!“ Linn vyskočila zo stoličky, ale potom sa zháčila. „Ako mu to poviem? Ako? Obaja sme tak dúfali, tak veľmi verili, že je po ňom a teraz sa to všetko vrátilo.“
Kakashi sa postavil a objal ju. „Zvládli sme to vtedy, dokážeme to aj teraz. A čím nás bude na neho viac, tým je väčšia šanca, že už ho konečne zabijeme. A neboj sa, on to zvládne, je silný, nie?“ Usmial sa na Linn a tá mu úsmev mierne opätovala.
„Tak poď,“ vzal ju za ruku a spoločne išli za zotavujúciou sa osobou.

„Myslel som si, že si to ty. Ale nebol som si istý. Moje zmysly... Moje sily boli ochromené,“ pokrútil hlavou a zavrel oči. Nikto sa ani nepohol, kým sa znovu na nich nepozrel.
„Vieš, kto za tým stojí?“ Spýtala sa ho tíško Linn.
Uprel na ňu pohľad a zbadal, že je bledá, päste zaťaté a vyzerala ako keby išla na srteľný súboj. „Kto?“ Zmocňoval sa ho zvláštny, nepríjemný pocit.
„Itachi,“ vyšlo z nej tvrdo.
Posadil sa, ignorujú rany na tele. „Ako?! Zabil som ho predsa!“ Chcel vstať z postele, ale Linn ho zadržala.
„Ľahni si prosím ťa, Sasuke. Neliečili sme ťa s Tsunade len preto, aby si znovu vykrvácal!“ Oborila sa na neho. Radšej ju poslúchol a upokojil sa.
Nervózne si rukou pretrela čelo. „Prepáč, nechcela som kričať, to len...“ Vzdychla si. „Žije a my ho konečne musíme zabiť. Už definitívne. Preto sa prosím snaž vyliečiť a to čo najskôr, keby znovu naplánoval nejaký útok, dobre?“ Povzbudivo sa na neho usmiala. „Dokážeme to,“ povedala nahlas.
Nevedel, či to bolo pre neho, alebo tým dodávala silu sebe, ale ľahol si a zavrel oči. Mala pravdu, budú potrebovať veľa síl.
Linn, vidiac, že znovu zaspáva, potichu aj s Kakashim vyšla von. „Musím ísť za Tsunade. Itachi má armádu a ak nechcú dediny, aby ich rad za radom porazil, musia sa spojiť.“
Pozrela na muža vedľa seba. „Pôjdeš so mnou?“
„Linn,“ chytil ju za ruku a pozeral jej do očí. „Aj keby si išla na kraj sveta, do krajiny mŕtvych, do pekla, všade by som išiel s tebou.“ Pobozkal ju. „Poď, prezlečieš sa a pôjdeme za Hokage.“ Len sa usmiala a vykročila za ním.
****

„Čo si povedala?“ Tsunade preskakoval pohľad z Linn na Kakashiho a späť, ako keby nevedela, čomu má veriť. „Ako..je nažive...“ Nechápala.
Linn, ktorá už bola celkom pokojná, ba dokonca vzrušená z nadchádzajúcich udalostí, sa uškrnula. „Ako si počula, Itachi žije a plánuje pozabíjať každého, koho len bude môcť. A hlavne svojich najväčších nepriateľov. Napadnutie Sasukeho bolo niečo ako predohra. Dal mi vedieť, aby som sa bála a pripravila na smrť. Podľa neho.“ Zasmiala sa. „Avšak umrie on,“ dodala tvrdým tónom bez štipky ľútosti.
„Musím zvolať Radu Kage a dohodnúť sa, čo podnikneme.“ Hogake už spriadala plány na boj.
„Urob to hlavne rýchlo, každá minúta je drahá a s každým okamihom je silnjší a silnejší. My zatiaľ budeme v našom sídle, kým sa Sasuke nevylieči. Vlastne,“ odmlčala sa a len pozerala do tváre Tsunade.
„No čo?“ Nevydržala to tá už dlho.
„Chcem vás o niečo poprosiť,“ začala úctivo. „Týka sa to jeho,“ jej oči sa zabodli do Tsunadiných.
„Tak spusti...“
****

„Linn Hyuuga! Okamžite otvor bránu!“ Pred sídlom klanu Hyuuga sa ozýval krik a buchot. Vnútri sa Linn len smiala. Tak už sú tu!
Vyšla z domu a otvorila bránu. Dnu vtrhli Naruto so Sakurou a hneď sa oborili na ženu.
„Ako si to mohla urobiť?! Zatajiť nám, že je tu! A dokonca ranený!“
Linn na obranu zdvihla ruky. „Upokojte sa, dobre? Nemohla som vám to povedať práve preto, lebo bol zranený. Obaja by ste sa nám tu len plietli popod nohy!“ Zvýšila trochu hlas, aby ich prehlušila.
„Ja som medik,“ ozvala sa Sakura namrzene. „Pomohla by som.“
„Sakura,“ usmiala sa na ňu Linn, „nevravím, že si neni vynikajúci medik, lenže keď ide o Sasukeho, občas konáš bezhlavo, pripusť to sama. A,“ nadýchla sa, „hlavne som vám to chcela povedať až keď bude zdravý a keď jeho pozícia v Konohe nebude neistá a nebude tu v nebezpečenstve.“

„To myslíš ako?“ Ozval sa spoza nej známy hlas.
„Sasuke!“ Zvolali Sakura s Narutom spoločne a vrhli sa na Uchihu.
„Hej, hej! Pozor, lebo mi otvoríte rany,“ odstrkoval ich, ale Linn neušiel letmý úsmev, ktorý sa mu prehnal po perách.
„Myslela som to tak, že už si neni zradca, ale znovu si člen Konohy. Ak budeš chcieť,“ dodala ešte.
Vtedy všetci, čo tam stáli na ňu bezslova hľadeli.

Ticho prerušil Narutov výkrik: „Sasuke! Takže tu už môžeš ostať! Žiadne prenasledovanie, nič, znovu môžeme byť Team Sedem.“ A začal skákať a jačať od radosti.
Sakura sa len usmievala a pohľadom sa vpíjala do Sasukeho tváre. Ten sa zatiaľ netváril nijako, snažil sa to všetko pochopiť.

„Nemám nič proti vašej radosti, ale musíme pár vecí vyriešiť,“ ozval sa hlas od brány.
„Godaime!“ Linn k nej vykročila.
„Rada zasadne o dva dni, skôr sa sem nedostanú. Ale už dopredu mi dali vedieť svoje stanoviská. Bude vojna!“ Po týchto slovách zavládlo navôkol ticho...