Jednorazove

Nespravodlivosť

Tá jedna veta.... Oni môžu a ja nie? Rezonuje mi hlavou. Aké je to nefér...

Oni sa smejú... Spolu. Prečo sa ja nemôžem s nimi?

Nerozľučiteľní

Pozerala sa na tie nádherné oči, ktoré ju fascinovali už odmalička. Stále [i]tomu neverím. Je to pravda?

Na hlavu?

„Sasukeeee!! Ako si mi to mohol urobiť? Ako si to mohol urobiť im?!“ Rozliehal sa po bojisku hlas blonďavého chlapca.

Minulosti sa nedá vyhnúť...

[i]„Mami! Mami!“ Bežal a kričal.
„Čo sa deje synček?“ Láskavo sa ho opýtala ona.

Minulosť je všetkým...

Budúcnosť? Čo ma tam čaká? Aký život? S kým? Kto bude žiť? Budem vôbec žiť ja?

Libertas

[center][i]Môžeš mi povedať prečo? Jednoduchá otázka, na ktorú asi nikdy nedostanem odpoveď, však?

Keby

[i] Keby...Keby sa to nebolo stalo...Keby tam nebola išla...Keby sa dal vrátiť čas...Keby nebola taká dobrá, odvážna, milujúca...Keby som ju tak nemiloval...Keby som ju radšej nenávidel..

Beznádej

Ale prečo? Prečo mu nedokážem pomôcť? Nemôžem sa ani pohnúť. Tá bolesť! Snažil sa postaviť. Natiahol ruky, ale vtom niečo puklo a spod kolena mu vystrekol pramienok krvi.

Hviezdy

„Vraví sa, že keď človek zomrie, na oblohe sa zjaví nová hviezda. Je to naozaj tak? Bude tam aj moja, keď sa to stane?“ Zakašlala a na zem dopadla krv.

Hnaný závisťou...

Žiarlim a závidím...
Nenávidím tie slová.
A predsa som nimi opantaný.
Držia ma vo svojej moci a nepustia.
Najmä nie teraz...

Syndikovat obsah