„No, konečne, že si tu, nemyslel som, že je ten obchod tak ďaleko,“ ozval sa muž posmešne a obrátil sa k dverám. Pri pohľade, ktorý sa mu naskytol, mu úsmev zamrzol na tvári.

„Dobrý večer, Yuuki-sama.“ Prehovoril napokon. Jeho hlas bol oveľa hlbší, ako som si ho pamätala. Stretla som ho iba raz, no bolo to viac ako pred štyrmi rokmi.

Rozprávali sme sa skoro do polnoci. Asami odišla iba raz aby uložila spať svojho malého syna. Bol roztomilý. Unavene sa k Asami dotackal a zložil si hlavičku na jej kolená.

,,To je od nich hezké, a my můžeme zmoknout... jdeš na kávu?” otočil se Charllee ke Kakashimu.
,,Proč ne, je to dobrý nápad. Nebude ti vadit, když si vezmu knížku?”