Všetci sme si rovní 02

„No, konečne, že si tu, nemyslel som, že je ten obchod tak ďaleko,“ ozval sa muž posmešne a obrátil sa k dverám. Pri pohľade, ktorý sa mu naskytol, mu úsmev zamrzol na tvári. „Sakura...?“
Žena namrzene pohodila hlavou a rukou si stierala niečo z tváre.
„Čo sa ti...“ Sasuke k nej vykročil, ale zastavila ho vystretou rukou.
„Teraz,“ nadýchla sa, „ku mne nechoď! Za toto môžeš hlavne ty!“ Povedala naštvane.
„Ja?“ Jeho nechápavý výraz by ju inokedy rozosmial, teraz to však malo presne opačné účinky.
Dlaňou odhodila lepkavý kus hmoty a zavrčala: „Ty! A tie tvoje prekliate fanynky! Počkali, kým vyjdem z obchodu a začali to po mne hádzať! Keby ma nebol Otto zadržal, vyškriabem im oči, prinajmenšom!“ Prešla okolo neho smerom do kúpeľne. „Takže daj mi dnes pokoj,“ vyšlo z nej, keď vtom sa dvere kúpeľne otvorili a vyšiel Naruto.
„Kriste, Sakura, nevieš, že vajíčka patria na panvicu?“ A začal sa strašne smiať. Načo ho žena len odsotila a zavrela sa v kúpeľni, odkiaľ sa podchvíľou ozývali samé nadávky.
Naruto mrkol na Sasukeho, ktorý si len povzdychol.
„Fanynky,“ povedal mu a blonďáčik chápavo prikývol, sadajúc si do kresla.
Sasuke ho nasledoval, mlčky si ho premeriavajúc pohľadom. Niečo sa mu nezdalo. „Stalo sa voľačo?“ Nevydržal to napokon.
Muž vytiahol mobil. „Písal mi Minato, že sa aj s Kushinou tešia na stretko zo školy. Vieš, príde mi divné, že ja o ňom ale neviem.“ Pozrel na priateľa, ktorý náhle očervenel.
„Vieš, ja... My...“
„Nechceli, alebo teda, nevedeli sme, ako ti to povedať. Po tom, čo sa stalo s H... Čo sa stalo,“ ozvala sa spoza nich Sakura. Z jej hlasu už nebolo cítiť hnev, ale len smútok.
Naruto zvesil hlavu. Ešte stále si nezvykol na pocitu, že tu už nie je. Neleží vedľa neho každú noc, neraňajkujú spolu, neprechádzajú sa každý deň, nesmejú sa. Videl ju všade, ale predsa tu už nebola. „Ďakujem, ale nerobte si so mnou také starosti. Som už predsa veľký chlap, nie?“ Usmial sa silene a vyskočil. „A teraz už musíme ísť nahrávať, nech naše fanúšikovské rady nepreriednu.“ Až vtedy si uvedomil, čo povedal.
„Do r**i aj s nimi!“ Vyštekla Sakura a zase sa zavrela v kúpeľni. Tam si však len sadla na okraj vane a bez pohnutia hľadela pred seba. Prečo musela umrieť? Konečne boli šťastní, malé na ceste a potom toto... Z očí jej začali padať slzy, ktoré však hneď na to zúrivo stierala. Nie! Musím byť silná! Hlavne pred Narutom! Keď už on to zvláda... Vstala, podišla k zrkadlu a začala sa maľovať.
****

„Mr. Sabaku, lietadlo vás bude čakať o štvrtej, ako ste chceli,“ ozval sa spred neho príjemný ženský hlas.
„Ďakujem, Ann. Škoda, že neletíte so mnou. To by ten dlhý let bol omnoho príjemnejší,“ žmurkol na postaršiu pani, ktorá sa hneď zachichotala.
„Ale bežte, pane, a šťastnú cestu,“ dodala ešte s úsmevom na tvári.

Takže, Japonsko. Za posledných päť rokov som tam bol iba raz. A to neboli príliš šťastné okolonosti. Ale to pohreby nie sú nikdy. Som na nich všetkých zvedavý. Ale hlavne sa mi to hodí do môjho plánu. Tentoraz ich dostanem! S týmito myšlienkami sa pohodlne usadil vo svojej limuzíne, ktorá smerovala na letisko.
****

„Gaaaaaai!!“ Mladý muž doslova letel po dlhokánskom móle za svojím bratrancom.
„Čo sa deje, Lee?“ Vyskočil ten z loďky, ktorou práve priplával.
„Budeme mať stretko zo školy! Vraj si môžeme vziať so sebou niekoho, tak ja chcem teba. Ani ty si ich už dlho nevidel,“ mával mu nadšene listom pred očami.
Gai sa usmial. „To je jasné, že pôjdem. Ale,“ uškrnul sa, „kto bude prvý doma, bude šoférovať!“
Lee podskočil a o sekundu sa už obaja hnali smerom k veľkému domu.
****

„Nejaká zmena?“
„Nie, pane. Životné funkcie sú v poriadku, žiadny zaznamenaný výkyv.“ Odpovedal niekto úslužne.
„Dobre, pokračujte.“ Muž sa otočil a s tajuplným výrazom v tvári sa vracal do výťahu...