Jeden z nekrásnějších pokojů Měsíční ubytovny osvětlovala pouze maličká, nikterak nevýrazná lampička na nočním stolku a vnášela tak ponuré světlo do místnosti. Obrovská postel s nebesy přímo vyzívala ke snům, zatímco nedaleko stojící červeně polstrovaný divan byl pouhým doplňkem, jež zaplňoval prázdný prostor. U obrovského okna postával hnědovlasý muž s rudým pohledem, upřeným kamsi do temnoty venku. Oděn v bílém a s bezchybnou tváří byl skutečným klenotem mezi upírstvem. Čistokrevný Kuran Kaname.
Allen zúfal. Sedel na lúke a premýšľal. Prešiel toľko miest, ale Laviho nikde.
"Čo budem robiť? Kam mám ešte ísť?" Spýtal sa sám sebe.
Nechápal prečo sa Lavi len tak vyparil.No zrazu ho napadlo
"Len, že by Bookman odhalil naše tajomstvo?!" Zhrozil sa.
"Okamžite ho musím nájsť." Zakričal a okamžite sa postavil na nohy.
"Vrátim sa do izby a začnem úplne od začiatku. Možno tam niečo nájdem." Povedal utekajúc späť do izby.
Medzi tým na lodi sa Lavi hádal s Bookmanom.
"Prečo sme sa bez jediného slova vytratili a nechali tam Allena samého?" Zakričal naštvane Lavi.
"Ty som*r! Hádam si nezabudol na základné pravidlo Bookmanov?!" Povedal poburujúco Bookman a tresol Laviho po hlave.
Blížili sa letné prázdniny. Celé veliteľstvo sa pomaly vyprázdňovalo. Všetci odchádzali na leto domov, až na jedného mladého exorcistu. Sedel na posteli a rozmýšľal, čo bude robiť celé leto sám. V tom začul klopanie.
"Smiem vojsť?" Ozval sa známy hlas.
"Áno." Odpovedal Allen a pozrel sa na dvere. Nestál tam nikto iný než Lavi.
"Ty nepôjdeš domov?" Opýtal sa ryšavovlasý exorcista, ale v tom sa zarazil. Spomenul si, že Allen nemá kam ísť.
"Tak poď s nami." Nadšene vykríkol Lavi a hodil sa Allenovi okolo krku. "Určite sa mi podarí presvedčiť Pandu, aby si mohol ísť s nami!" Pokračoval.
„Cože? Takže Orochimarovi někdo sebral gumovou kačenu do vany?“ Kakuzu zkrátka musel, tohle si nedokázal odpustit i když věděl, že legrace není na místě. Hidan vedle něj se nekontrolovatelně rozesmál a i ostatní měli co dělat, aby nevyprskli smíchy. Zrzek se tvářil přinejmenším pobaveně, nicméně musel zakročit. Zřejmě si nikdo z přítomných neuvědomoval, do jaké nepříjemné situace se mohou dostat. Orochimaru sice z Akatsuki dávno odešel, přesto nikdo nepodceňoval jeho schopnosti a sílu. V nádechu další věty mu do řeči skočil Hidan který už ani svůj ďábelský smích neudržel a bouchal pěstí do stolu.