Je to skutočné? - 03. časť

Otvorili sa dvere a dnu vošla jeho matka. „Naruto, deje sa niečo? Začula som nejaký buchot, si v poriadku?“ Podišla k nemu s ustarosteným výrazom v tvári.
„N-nie, nič sa nestalo.“ Posadil sa a nervózne sa usmial. Zase som tu. Ako je to možné? Veď som bol tam. V mojom svete. Alebo je toto ten môj svet? Pokrútil hlavou, aby vyhnal myšlienky von z nej.
„Naruto, chceš už ísť dnes do školy? Ak si ešte nie v poriadku, ešte nemusíš ísť.“ Pozerala na neho mama.
„Chcem. Už je mi dobre.“ Vstal a podišiel k oknu. Zavrel oči. Dúfal, že keď ich otvorí, bude tam zase jeho Konoha. Ale nebolo to tak. Otvoril ich a videl len autá, cyklistov, náhliacich sa ľudí. „Škoda,“ šepol smutne.
„Deje sa niečo?“ Pristúpila k nemu Kushina a objala ho.
„Vôbec nič.“ Jemne ju odstrčil a vybral sa do kúpeľne.
Jeho mama sa na neho len nechápavo pozerala.
****

„Naruto! To je skvelé, že si už tu!“ Vrhla sa na neho Sakura. „Báli sme sa o teba.“
„Hai, hai.“ Kývol jej a mierne sa uškrnul.
„Ahoj, Naruto.“ Prišla k nim Hinata.
„Ehm, ahoj.“ Trošku očervenel on. Ale prišiel k nej a chytil ju za ruku. „Chýbala si mi.“ Zašepkal.
„Aj ty mne.“ Stisla mu ju a spoločne vošli do školy.
****

„Heeej, Naruto. Poznáš ten vtip? Ako išla tá tetka na motorke a...“ Chalani sa začali smiať.
„A čo tento?“ Pridal sa ďalší.
A takto to išlo ďalej a ďalej.
„Aj ja poznám jeden.“ Ozval sa aj Naruto. „Raz v jednom ramen bare sedel ninja, kupec a...“
„Naruto! Si už hore? Vďakabohu!“ Skríkol niekto.
„Ako hore?“ Posadil sa a zacítil ostrú bolesť v bruchu. „Dopekla, čo je to?“
„Už sme sa báli, že je po tebe.“ Objal ho niekto.
„Zase tu? A ranený? To nie...“ Zjajkol Naruto.
„Čo to táraš? A lež pokojne, inak budeš zase krvácať. Ešte som ťa úplne nevyliečila.“ Sotila ho jemne Sakura späť na lôžko.
„Naruto, to je skvelé, že si sa prebral.“ Ozval sa chlapčenský hlások vedľa neho.
„To si ty? Ako sa to vlastne voláš?“ Pýtal sa ho zvedavo Naruto.
„Kurio Ishida.“ Usmial sa ten na neho.
„Som rád, že ti nič nie je, Ishida.“ Chytil sa za ranu a zavrel oči. Ako to, že som zase tu? Veď som bol v škole. Vravel som vtip a... A teraz zase toto. Nie, ja... Nechápem to. Asi mi už preskakuje. Toto nie je normálne...

„Sakura, bude v poriadku?“ Kakashi prišiel k nej.
„Bude, len si musí oddýchnuť. Veď viete, ako rýchlo vždy vyzdravie.“ Pozrela na neho a potom si išla oddýchnuť. Dnes toho bolo na nich veľa.

„Dobré ráno,“ ozval sa spevavý hlások.
„Aaa, Ishida, dobre si sa vyspal?“ Usmiala sa na neho Sakura.
„Hai.“ Prikývol. „Ako sa má Naruto?“
„Idem ho práve pozrieť.“ Kývla mu, nech ide za ňou.

„Tak ako, Naruto? Už je ti lepšie?“ Položila mu ruku na brucho. Videla, že je už hore.
„Cítim sa, ako keby mnou prešiel nejaký valec.“ Zahundral opýtaný. „Ale inak sa cítim skvele.“ Sadol si. Rana ho už ani nebolela.
„To som rád. Môžeme pokračovať v ceste.“ Pristúpil k nim Kakashi.

O hodinku už pokračovali do Zeme vĺn. Naruto sa zhováral s Ishidom, ktorý sa zmenil. Už to nebol ten tichý a namosúrený chlapec, ako predtým. Smial sa a veselo štebotal s ostatnými.
„Dávajte pozor. Bojím sa, že nás cestou ešte stretnú nemilé prekvapenia.“ Kakashi sa naklonil k Sakure a Saiovi.
Obaja len mlčky prikývli a ostro sledovali svoje okolie.
****

„Nič nie je také, ako sa zdá, Naruto. Nezabúdaj na to. Ale ty si ešte hlúpy, aby si to vedel.“ Niesol sa lesom strašný smiech....
****

„Počuli ste to? Čo to bolo? A ten rehot?“ Striaslo Naruto.
„Nie, nič sme nepočuli. Je ti dobre?“ Položila mu Sakura ruku na čelo.
„Nič mi nie je.“ Mykol sa, aby mu dala pokoj a vybral sa dopredu.
„Baka...“ Vyšlo z nej namrzene.
****

„Takže tamto je Zem vĺn. Som rád, že sme už tu.“ Kakashi si vydýchol.
„Hurá!“ Zvýskol Naruto a bežal dopredu.
„Heeej, čakaj!“ Rozbehli sa za ním ostatní. Keď vtom...

„A máme ťa!“ Niekto schmatol Ishidu a vzniesol sa s ním do stromov. Ani nestihol zakričať o pomoc.
„Ishida!!!“ Vrhli sa za ním.
„Neboj sa, už ideme!“ Skríkol Naruto a vrhol sa na únoscov. Zavrel oči. „Kage Bushin no Jutsu!“

Otvoril oči a... A stál uprostred triedy plnej ľudí s rukami spojenými a všetci sa na neho dívali, ako na blázna.
„Uzumaki! Čo to zase vyvádzate!“ Prišiel k nemu sensei. „Asi chcete ísť silou mocou odpovedať, však?“
„N-nie, nechcem. Ja už som ticho.“ Naruto si opatrne sadol na stoličku a stíchol. Ako to, že som zase tu? Ishida potrebuje pomoc. Musím sa tam vrátiť. Musím. Tento svet je zbytočný. Sakra, neznášam to tu!

„Tak, keď sa Uzumaki konečne upokojil, vrátime sa späť k látke. Hlavne dávajte pozor, o pár dní bude z nej test.“ Iruka sa vrátil k stolu a začal vysvetľovať ďalej.
Naruto len čakal, kedy zazvoní. Potom schytil svoje veci a utekal preč. Čo najďalej od nich všetkých. Išiel rovno do parku. Jedine tam sa cítil dobre.

„Dopekla! Ja sa chcem vrátiť! Nechcem byť tu!“ Trieskal päsťou do stromu a nadával.

„Naruto... Naruto...“
„Čo? Kto to je?“ Otočil sa, ale nikoho nevidel.
„Naruto, sústreď sa. To som ja...“
„Ja? To je kto? No tak, vylez, táto hra ma už nebaví.“ Sadol sa Naruto na skalu.
„Buď ticho a počúvaj. Všetko je inak. Nič nie je skutočné. Musíš nájsť cestu von. Keď sa sústredíš, prídeš na to.“ Hlas postupne strácal na sile.
„Nič nie je skutočné? A ako môžem vedieť, že ty si skutočný? Ani ťa nevidím, len ťa počujem. Aj to už ani veľmi nie.“ Nechápal to. Čo sa mu to snaží povedať?
„Vždy si bol natvrdlý. Ale počúval si aj hlas srdca. Tak to rob aj teraz...“ Slová sa strácali, hlas slabol, až úplne zanikol.
„Neviem, čo tým myslel. Ale keď tak premýšľam, veľa vecí sa mi tu nezdá. Ale ako to myslel? A ja že som natvrdlý? Ja mu dám, len nech sa mi ukáže na oči!“ Postavil sa a vydal sa na cestu domov.

Keď vtom mu niekto zahatal cestu. „Kamže kam, mladý muž?“ Ozval sa sípavý hlas.
„Ja? Čo je teba do toho?“ Naruto zdvihol päste. Akosi zabudol, že v tomto svete nemá chakru.
„Mladý je odvážny. Chlapci, ukážte mu, ako si to ceníme.“ Veliteľ sa uškrnul a jeho banda sa vrhla na Naruta.

„Nabudúce by som bol ticho, na tvojom mieste.“ Sipot sa niesol okolo neho a kroky postupne utíchali.
„Toto nie je skutočné?“ Naruto sa dotkol opuchnutej tváre a zjojkol od bolesti. Pomaly sa postavil na nohy a tackavo, pridŕžajúc sa steny, sa vybral domov...