Interview so skunčíčkom...

Ja: A tak si tu sedíme v tejto krčmičke. No áno. My dvaja. Divné, že? Však sa aj sama seba pýtam, prečo som tu s ním. Jediné vysvetlenie ma napadá, že má celkom zaujímavý život. Zatiaľ. A to je treba využiť...
Sasuke: „Deje sa niečo? Si nejako ticho a tváriš sa tak divne.“ Jashine! Pozerá na mňa ako na večeru!
Ja: „Niee, nič sa nedeje. Len som nad niečím uvažovala.“ Usmejem sa na neho sladko. „Sasinko...“
Sasuke: „Nevrav mi tak! Som neni žiadne slaďučké chlapčiatko. Ja som muž. Avenger. Bojovník. Áno?“
Ja: Muhahaha... Muž? Ty? Jemine, no to určite xDD „Neboj sa, Sasuke, môže byť?“ Čakám, kým mi „veľkoryso“ prikývne a pokračujem. „Tak, Sasuke, keď sme teda tu, povedal by si mi niečo o sebe?“
Sasuke: „O sebe?“ Paráda. „A odkiaľ začneme?“
Ja: Žeby od začiatku? Ešteže o sebe rád hovoríš. Alebo skôr, ešteže sa tak rád počúvaš. „No, preskočíme tvoje narodenie, prvé kroky a tak,“ na to nie je nik zvedavý, „a prejdeme k tvojmu príchodu na Akadémiu. Viem, že ťa odmalička porovnávali s tvojim bratom.“
Sasuke: „Mhm...“
Ja: To je čo? „Sasuke? Povieš aj niečo viac?“
Sasuke: „Mhm...“
Ja: Je normálny? To ho tak vytáča zmienka o Itachim? „No tak radšej chceš hovoriť o niečom inom?“
Sasuke: „M...“ Pozrie na mňa a keď zbadá vražedný výraz na mojej tvári, nasucho prehltne a vraví: „No keď to musí byť, môžme začať aj od tej Akadémie. Ja som sa už cez to preniesol.“
Ja: "V poriadku." No konečne. Som si myslela, že tu zapustím korene, kým sa ty rozkecáš. „Takže, Sasuke, čo by si mi povedal o tvojom pôsobení na škole?“
Sasuke: „Ehm, no, samozrejme som bol najlepší a najobľúbenejší. Nikto na mňa nemal.“ Tvári sa namyslene.
Ja: Si nejako o sebe moc myslíš, nie? „Najlepší? No to ti gratulujem. Ale stále ťa porovnávali s Itachim, že?“ Povieš raz mhm a useknem ti hlavu!
Sasuke: „Hm...“
Ja: Sakra, to je len hm...
Sasuke: „Porovnávali. Mi to išlo na nervy. Ešteže potom vypadol a už ho nespomínali. Čo tam po tom, že vyvraždil náš klan, že?“
Ja: To ti už nevadí? Zrazu? Celé roky omieľaš niečo o pomste a fňukáš a teraz ti je to jedno? Ty si úplne mešuge... „No, ech, tak keď Itachi odišiel a ty si ostal sám,“ neplakať, „dali ťa, po urobení záverečnej skúšky, do Týmu Sedem ku Kakashimu, Sakure a Narutovi. Povedal by si mi, ako si ich vnímal vtedy a teraz? Lebo viem, že ste sa nedávno stretli...“
Sasuke: „Vtedy? Noo, Kakashi bol fajn, niečo ma naučil, čo som si ja mohol zlepšiť, hoci ma strašne vytáčali tie jeho príchody, keď sme ako idioti na neho čakávali aj niekoľko hodín!!! Teraz neviem, s ním som sa nestretol.“
Ja: „Fajn, a čo Sakura?“ Ešte mi povedz, že sa ti nepáči, veď som počula tie reči o tebe...
Sasuke: „Ona? Je stále rovnako otravná a naivná, ako kedysi. Vôbec sa nezmenila.“ Hoci, dal by som si povedať, keby...
Ja: Vidím ti až do hlavy, ty perverzák jeden. Keď si žil s Orom, nič normálne z teba nemohlo vyrásť... „Dobre, a čo Naruto?“ Zasvietili mi očká.
Sasuke: „Mhm...“
Ja: Beriem kosu...
Sasuke: „On je divný. Stále. Rovnaký hlupák ako kedysi.“ Naruto, stále si slabý. Nechápem, prečo si nemôžeš vytĺcť z tej makovice to, aby si ma nenechal na pokoji. Ja chcem mať kľud, sakra!
Ja: Divný si jedine ty... „Sasuke a čo hovoríš o tvojom náhradníkovi, Saiovi? Vieš, že sa na teba aj podobá? Aj povahou a aj výzorom.“
Sasuke: „To má byť náhrada? Sa moc nepochlapili. A vôbec sa na mňa nepodobá. Ja sa netvárim tak namyslene a ani tak prihlúplo, to teda nie!“
Ja: Si trafil klinec po hlavičke. Ty sa tváriš ešte hlúpejšie a to je už čo povedať. Jaaj, ešteže nevieš čítať myšlienky xD Zasmejem sa a pokračujem v rozhovore. „No dobre, na chvíľu necháme Konohákov tak a prejdeme k Akatsuki. Prečo si sa k nim pridal?“
Sasuke: „Na to je jednoduchá odpoveď. Pre pomstu.“
Ja: Už zase? Si ako obohraná platňa. „A teraz pre akú?“
Sasuke: Zazrie na mňa. „Pre akú? Za zničenie môjho klanu môže Konoha a nie Itachi. On bol len nástroj v ich hre. Preto chcem pomstiť všetkých mojich príbuzných. Dávnych a aj z mojich časov.“
Ja: Páni, ako zaujímavo to vraví. Mu to aj žeriem. Ale je fakt, že klan Uchiha nemal nikdy na ružiach ustlané. Vždy to bol ten rod utlačovaných a... Čo to meliem? Ja predsa nemôžem byť zaujatá. Som novinárka a nie sudca. Spamätaj sa, Sora, lebo bude zle! Žiadne sympatie, a obzvlášť k jednému z nich, sa nemú prejavovať...
Sasuke: „Ehm?“
Ja: „Jo jo, gome, zase som sa zamyslela.“ Jashine, ty si ale otravný!!! „Sasuke, mám na teba takú otázočku...“
Sasuke: „Kedy som sa prvýkrát s niekým vyspal, to ti nepoviem.“
Ja: „Noo, to som ani nechcela vedieť, ale keď si o tom začal...“
Sasuke: „No coment!“
Ja: Aj tak by som ti to neuverila... „Dobre, dobre, ale ako vravím, chcela som sa opýtať na niečo iné.“
Sasuke: „A na čo?“
Ja: „Čo chováte v tom jazierku, kde skončil Orochimaru a Kabuto?“
Sasuke: „Čo je tam? No je to...“ S naširoko roztvorenými očami pozeralo za mňa.
Ja: Otočím sa a vidím zvyšok Týmu Taka. „Zdravím vás,“ usmejem sa na nich.
Karin: Zazrie na mňa a priskočí k Sasukemu. Chytí ho pod krk a zahučí mu do ucha: „Sasuke Uchiha! Čo si to dovoľuješ ku mne? Nechať ma tam päť hodín čakať! Ja som dáma...“
Ja: Dáma? Ona? Neuverím ani za miliardu jenov...
Karin: „... a ty sa ku mne chováš ako ku handre. Ale ja to tak už nenechám, koledoval si si o to.“ V očiach jej horeli ohne pekelné.
Sasuke: „Karinôčka, ja za to nemôžem. Práve poskytujem rozhovor a...“
Ja: Si vrav vieš komu, ste tu najviac hodinku, rada by som vedela, kde si bol dovtedy. Baby si obháňal, že? Alebo žeby chlap... Niee, na to ani radšej nemyslím...
Karin: „Si myslíš, že som blbá? To teda nie som!“ Vytiahla ho hore, natiahla druhú ruku a z celej sily mu vrazila a Sasuke odletel, nik nevie kam. Len diera po ňom ostala v dome.
Ja: „A mám po rozhovore. Zase som sa nedozvedela, čo to tam chovajú,“ vzdychla som si smutne.
Karin: „Hneď mi je lepšie, vám nie, chlapci?“ Otočí sa na Suigetsua a Juuga, ktorí horlivo prikyvujú na súhlas, bojac sa o svoj život.
Ja: Sasuke je v ťahu, ale oni traja môžu byť celkom zaujímavé objekty. Skúsim ich ukecať k malému rozhovoru. Vyzerajú tak milo...
Karin: „A ty si kto?“ Zavrčí na mňa.
Ja: „No ja som novinárka. Sora Fay a...“
Karin: „Novinárka? To vážne? No to musíte so mnou, ee s nami, urobiť rozhovor, my sme veľmi populárni.“ Usmieva sa na mňa odrazu.
Ja: To išlo ako po masle. Uškrniem sa. „V poriadku, tak môžeme začať, že? Ale pôjdeme inam, tu na nás veľmi zazerajú. Asi za tú dieru v streche.“ Jooj to sa mi ráta xDD
Karin: „Fajn, pôjdeme na naše obľúbené miesto,“ kývne na jej dvoch spoločníkov a na mňa a všetci štyria sa kamsi vydáme...