Vampire Princess 02.

"Kami?Hej, Kami, počuješ ma?"
Je mi mizerne.Som unavená,bolí ma hlava a ...
" Kamií!" "Hm?" Kto ma vyrušuje keď sa práve sťažujem sama sebe.
"Kamishiro Mitarashi. Si OK? Nebudeš chorá?"
Super otázka. Sama neviem.
" Shiki-chan? Jume-chan? Nie, som let trošku ospalá, inak mi nič nechýba."
Nič mi nechýba okrem týždňov poriadneho spánku.
"Ako obyčajne. Fajn, iba sme chceli vedieť či si v poriadku. Posledné dni vyzeráš stále horšie a horšie. Spíš vôbec?"
Bingo. Trafili na prvý úder. Nie, nespím, ale čo veď im predsa nepoviem pravdu keď klamem aj najlepšej kamoške pred ktorou som nikdy nemala tajomstvá.
"Áno, spím. Ako vravím, nič mi nechýba.V škole je problémové udržať sa hore. To je všetko." Pokus o úsmev mi veľmi nevyšiel , ale hádam to stačí na to, aby ma teraz nechali. Sú to super baby, ale dnes nemám na nič náladu.
"Dobre teda. Necháme ťa už na pokoji. Opatruj sa."
Prikývla som. Hneď ako odišli mi opäť klesla hlava do dlaní. Toto už nie je len únava. Všetko ma bolí. Asi budem naozaj chorá. Je mi stále horšie a horšie ako povedali Jume so Shiki. Zo začiatku ma bolela len hlava a teraz sa to presunulo do celého tela. Už mi nehrozí iba psychické zrútenie, ale aj fyzické.
"Kami." Jemne mi ktosi šepol do ucha.
"Ach, Sachi, to si ty?" Modré oči jej hravo tancovali.
"Pôjdeme dnes von?" Pozrela som na ňu prosebným pohľadom.
" OK, tak nie von. A čo tak k nám?" Opäť som na ňu pozrela tým istým pohľadom.
" A čo k vám?" Vidím, že sa len tak nehodlá vzdať.
" Nie, dnes nie. Radšej by som si spravila odpočinkový deň. Prídem domov a budem spať až do rána. Neber si to osobne. Nie, že by som nechcela ísť. Som len unavená.
" Ja to chápem. Nechám ťa. Spočiatku som si myslela, že si smutná a potrebuješ rozveseliť, keď si unavená, oddýchni si. Žiadny problém."
Potom ako sa bila na začiatku toto nie sú zrovna slová , ktoré som čakala. Nemám sa na čo sťažovať. Sachi je jednoducho úžasná.
" Vďaka." Hlesla som. Nechce sa mi viac nad ničím rozmýšľať. Chcem aby bol koniec. Čo by som dala za trochu spánku. Je to tak kruté. Včera v noci sa mi sníval ten istý sen ako vždy. Už ma ani nedesí. Je to však bohužiaľ veľmi vyčerpávajúce.
Aj keď spím, ráno sa mi zdá akoby som nespala ani minútu. Človek bez spánku dlho nevydrží. Ja si siaham už takmer na dno a niečo mi hovorí, že budem musieť siahnuť ešte hlbšie.
"Som doma!" Zvolala som pri dverách. Robím to každý deň aby mama vedela, že už jej dcéra prišla domov.
"Naozaj? V poslednej dobe je to rovnaké akoby si tu ani nebola. Chápeš, fyzicky tu si, ale hlavu máš niekde inde." Slabo mi klepla varechou po hlave a vrátila sa späť k vareniu.
"Ja viem mami.Idem sa okúpať a hneď si ľahnem spať."
Ešte raz sa odvrátila od hrnca s bublajúcou polievkou. "A domáce úlohy?"
Kyselo som sa usmiala. "Spravím ich potom." Vbehla som do izby aby mi nemohla nič viac povedať.
Je čas odpočívať. Teplá sprcha mi hádam pomôže. Fajn, radšej vaňa plná horúcej vody s penou. Milujem ten zvuk ako voda dopadá na dno vane. Rovnaký zvuk ako keď stojíte pri vodopáde, len v menšom.
O pár minút neskôr

Ach, to je super.
Svaly sa mi v horúcej vode uvoľňujú a bolesť trocha opadáva. Aspoň trošku odpočinku.

Čo je to za pocit. Mrazí ma... v horúcej vode.
"Ááá!"
Vo vani je krv? Ako to?
Ach, jasné. Iba halucinácia.
Tak, a je rozhodnuté. Zajtra vyhľadám psychiatra. Nádych a výdych. Už som kľudná. Poriadne ma to vystrašilo.
Ale, čo to je?Som si istá, že tá modrina tu pred tým nebola. Pozdĺž celého predlaktia mám obtočenú modrinu v tvare draka, no, neviem, či je to modrina. Je čierna a jemne sa trbliece. Tetovanie?
Kdeže, to ťažko. Určite som si nič tetovať nedávala. Už to začína byť naozaj čudné. Dúfam, že ten drak do rána zmizne.

(ďalší deň ráno)

"Ach, dnes bude krásne počasie. Slnečno, typujem tak 25° nad nulou." A vietečo je na tom všetkom najlepšie? Ak nechcem zbytočne nič vysvetľovať musím si obliecť mikinu. Dôvod? Modrina nezmizla. Bože ja sa roztopím.
To nie je dobré.
Mám silnú potrebu to niekomu povedať.Rodičom nie, tí mi neuveria ani keby čo bolo. Ostáva mi len dúfať, že dnes Sachi len tak niečo nerozhodí a uverí mi.
Hurá, do školy.
Túto noc som mala bezsennú takže sa cítim ako-tak odpočatá.

Nesôr v škole

"Kami, ahoj. Už sa cítiš lepšie?" Spýtala sa ma Sachi hneď ako som vošla do triedy.
"Eh, hej, dnes je mi o niečo lepšie." Prečo si ma tak premeriava pohľadom?
" Vysvetli mi jednu vec. Prečo máš na sebe sveter keď je pomaly letná teplota?"
V očiach sa mi zaleskli slzy. Ach, ja slaboch som ich neudržala a skotúľali sa mi po tvári ako perly.
"Kami, prečo plačeš?" Pohľad mala vystrašený a hlavne poriadne ustarostený.
" Vysvetli mi , čo sa deje. Už ma to nebavý, že si všetko nechávaš iba pre seba. Povedz mi, čo sa s tebou deje. Kamishiro, počuješ ma?"
V očiach sa jej leskly slzy rovnako ako mne. Zúfalo chcela vedieť čo sa so mnou deje.
"Sachi, ty si o mne myslíš, že mi šibe?" Bez akéhokoľvek váhania prikývla a usmiala sa.
" Nikdy som si nemyslela, že by si mohla byť normálna ale nikdy ma ani len nenapadlo, že by ti šibalo."
Neviem prečo, ale keď to povedala, uľavilo sa mi.
" Povedz mi pravdu. Vieš dobre, že mi môžeš dôverovať. Uvidíš, budeš sa cítiť lepšie keď sa mi zveríš."
Má pravdu. Budem sa cítiť lepšie. Vyrozprávala som jej teda čo sa so mnou v poslednej dobe deje a aj o tej modrine.
" Aha, tak už to chápem. Hm, mám návrh. Nechceš dnes spať u nás? Pôjdeme na internet a pohľadáme niečo, čo sa týka... tohoto." Zdvihla mi ruku s drakom. "Neboj, určite niečo vymyslíme.Pomôžem ti."
Spravila som dobre, že som jej to povedala. Načo vôbec boli pochybnosti, veď ju poznám.
" Si najlepšia Sachi." Sachi sa narcisticky pousmiala. " Ja viem, hovorí sa to o mne. Haha. Nejdem na obed.. Ideme hneď k tebe, ty si zbalíš pár vecí a ja sa zatiaľ naobedujem u vás. OK?" To znie dobre.
" Súhlasím, ale nie som si istá čo máme. Tuším palacinky."