Tori 01

Ahojte! Toto je môj prvý príbeh, čo publikujem. Snáď sa Vám bude páčiť Nadväzuje na 2. sériu anime Vampire Knight.
Postavy ako sú Kaname a Yuuki nie sú moje.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nemohla som tomu uveriť. Povedal mi predsa, že to nikdy nespraví! A on to urobil bez toho, aby mi to naznačil čo i len slovkom. Tvrdil, že ma miluje a ju nenávidí. Kaname. Nikdy ti to neodpustím!

Bolo to takto. Pred desiatimi rokmi mama premenila Yuuki na krehkého bezbranného človiečika. Vymazala jej všetky spomienky na mňa. Ona mala byť Ridovou družkou a ja ako prvá dcéra Juuri a Haruky Kuran som sa narodila pre Kanameho. Malo to tak byť. No rodičia boli proti tomu, aby tak bolo. Vždy chceli dávať silou mocou do kopy ju a Kanameho. Koniec - koncov, mama mala byť Ridova. Ale ona milovala len Haruku. Obe, ja a Yuuki sme boli od narodenia utajované - boli sme jediné dve, s mamou tri, čistokrvné upírky na celom svete.

Kaname za mnou často chodieval. Kŕmil a podporoval ma. Milujem ho. Lenže navštevoval aj Yuuki. To ma až tak veľmi netešilo.

"Kaname, prečo..." Sedel vedľa mňa na posteli. Od prekvapenie, že ju premenil, som ledva vládala rozprávať,"takže s ňou teraz budeš žit... Výborne, ale sľubujem ti, že to nebude mať dlhé trvanie."

"Štekáš, ale nehryzieš. Tori, milujem len teba. Keby som ju nepreminil, zobudila by sa sama a pamätala by si úplne všetko do bodky," preglgla som guču v hrdle, "takto si vôbec nespomína na teba ani na nás dvoch..." Mala som tú scénu jasne pred očami, akoby to bolo včera. S Kanamem som bola v jeho izbe. Smiali sme sa a rozprávali, keď ma odrazu vtedy prvá raz pobozkal. Vtom vtrhla do jeho izby a začala plakať a kričať, že ju zradil. Upokojil ju až otec a mama jej musela na mňa vymazať všetky spomienky, ináč by Yuuki znenávidela mňa aj jeho. Aby jej toto nič nepripomínalo. Nevie, že má sestru. Nevie, že existujem.

Zúrila som. Prečo mám ja vždy takú smolu? Ona sa z neho teraz môže napiť kedykoľvek chce. Ja nie. Vrazila som päsť do steny pri posteli. Samozrejme nie celou silou - to by som prerazila pol múru. Takto tam len ostal odtlačok mojej ruky. Po líci mi stekala slza.

"Tori..." Objal ma a perami mi zotrel smútok, "sľubujem, že čoskoro sa všetko zmení," pobozkal ma na pery. Čo, bude sem chodil len raz za mesiac? Už takto som osamelá a to sem chodí raz týždenne. Zrejme si neuvedomuje, že teraz potrebujem viac krvi ako keď som mala osem rokov.

"Chcem vyjsť von. Konečne vidieť hviezdy na nočnej oblohe. Nemôžeš ma tu držať ďalších desať rokov!"

"Vieš, prečo to tak musí byť. Ide len o tvoju bezpečnosť. Keby sa o tebe dozvedeli ostatní čisokrvní muži, rozpútala by sa o teba krvavá bitka. Mohla by si pri nej prísť o život... Viem, nie je tu bohvieaká zábava."

"Ja sa viem ubrániť," oponovala som.

"Armáde upírom? To sotva. Ani my dvaja dokopy by sme to nezvládli," toto mi hovoril už veľa krát. No momentálne som bola vyhladovaná. Veď sem chodí len raz za týždeň.

"Daj mi trochu svojej krvi," pobozkala som ho. Zaklonil hlavu a začal sťažka dýchať. Oblízla som mu hrdlo raz. Dvakrát. Zažiarili mi oči a zahryzla som. Do úst sa mi vovalil prúd krvi takej lahodnej, akú má len on a nikto iný na svete, "chutila ti Yuuki?" Samozrejme, že z nej pil. Veľmi dobre som poznala vôňu aj chuť jej krvi.

Nereagoval. Potom, keď som mala už dosť, napil sa aj on zo mňa. Jemne zaboril svoje tesáky do môjho krku a oprel ma o čelo postele. Ranky sa mi zahojili chíľu potom, čo si on oblízal pery a pobozkal ma.

Kaname chodí ku mne do podzemnej vily už desať rokov, odkedy ma tu zatvoril. Na východových dverách vytvoril neviditeľnú bariéru, ktorú môže prekročiť len on. Niekoľkokrát som skúšala utiecť, ale bezúspešne. Vždy mi dá napiť s jeho krvi, bozkávame sa, rozprávame, no nikdy to nezašlo ďalej. Ako aj dnes. Po našom krátkom spoločne strávenom čase odišiel.

Dnes mal oblečený hrubý kabát. Vonku je určite sneh. A zima. Chodieval ku mne len v noci a len vynimočne tu spával zopár hodín - len keď som si od neho zobrala trochu viac ako zvyčajne.

Napustila som si do vane horúcu vodu, nasypala do nej za hrsť aromatických byliniek, vyzliekla sa a vliezla do nej. Umyla som si aj vlasy, lebo som na nich mala z dnešnej hostiny usušenú krv. Som veľmi zvedavá, ako Yuuki vyzerá. Musím ju vidieť. Naplánovala som si útek. Chcela som odísť už dávno, no nikdy som nemala takú silnú motiváciu ako teraz. Ja mám byť na jej mieste. Ja som pravá Kráľovná.

Obiekla som si tmavomodré šaty, obula čižmy a obliekla teplý kabát. Dúfam, že posledný krát som sa pozrela okolo seba. Tu v hale stáli vo váze červené tulipány, čo mi dnes priniesol. Voňali nádherne. Vdýchla som ich vôňu. Čakala ma najťažšia časť môjho plánu - prelomiť Kanameho membránu. Bola až priveľmi silná, nezvládnem to. Nie. Ja to zvládnem. Dostanem sa z tohto podzemného väzenia. Na tento okamih som zbierala sily už keď ma tu zatvoril. Postavila som sa oproti dverám a sústredila som sa. Zbierala som energiu z kažej časti svojho tela. Energia sa mi začala hromadiť do bielej neforemnej gule v mojich rukách. Zatvorila som oči a s výkrikom od námahy som ju vystrelila proti dverám. Snáď to bolo dosť. Už teraz som sa ledva držala na nohách. Modlila som sa, aby táto dávka čistej energie bola dostatočná.

Otvorila som oči a dúfala, že moja snaha nevyšla nazmar.