Príbeh môjho otca

Volám sa Yukio, priezvisko nie je podstatné. A tento príbeh nie je až tak o mne, ako o mojom otcovi, ktorý je bohužiaľ už 2 týždne po smrti. Aby som sa uživil, chcel som otcove veci vydražiť, predsa len bol slávny spisovateľ. Pravdu povediac ani jednu jeho knihu som nečítal, nevedel som o ňom nič a neznášal som ho za to ako sa ku mne choval. Všetci moji priatelia boli od dectva hýčkaný rodičovskou láskou a ja? Ja som bol chlapec, ktorého otec bol slávny a preto som si mal žiť dobre. Ale opak bol pravdou. Otec bol tuberák, však to ho aj zabilo. Zbil ma za každú maličkosť a keď som po niečom túžil nikdy som to nedostal, mal som si na to našetriť sám. Našetriť?! Nebolo z čoho, ani vreckové mi nedával. Žil som s ním sám až do teraz, matku totiž nepoznám a keď som sa na ňu hocikedy opýtal odbil ma tým, že by som sa mal starať do seba. Ale späť k veci. Dostali sa mi pod ruky "dokumenty", ktoré zmenili moju mienku o otcovi. Hľadal som na povale nejaké jeho staré spisky alebo niečo také, keď som narazil na krabicu pokrytú vrstvou prachu. Nevedel som čo bolo v nej a chcel som ju nechať tak, keď mi zrak padol na bočný nápis ,,TOP SECRET." Niečo čo otec celé roky skrýval, niečo tajné. To mi zaručí bohatú sumičku penazí. Otvoril som ju a nazrel do nej. Bola plná papierov, myslel som si, že je to nejaký jeho príbeh. Zrakom som prešiel prvý riadok.
22. 5. 1965
,,Dostal som od otecka čokoládu za dobré známky......"
Denníček, pomyslel som si a čítal som ďalej.
,,Bola skvelá, zjedol som ju na posedenie. Celý deň sme sa hrali s Natsu pri rieke. No ona do nej omylom spadla. Pomohol som jej, ale aj tak bola celá mokrá. Smiali sme sa na tom spolu, ale otecko nemal rád keď sme prišli špinaví domov, natož to ešte mokrí. Postavil si nás oboch pred seba a začal sa výsluch. Vždy mi to prišlo smiešne, ocko sa hral na komisára a bol vážny, no vždy žartoval. Dnes sa však stalo niečo iné. Natsu to zhodila celé na mňa. Vraj som do nej strčil aby spadla. Ocko mi strelil facku. Prvý krát ma udrel. Moc to bolelo. Bežal som za mamkou a tá mi dala ďalšiu s tým, že čo si to dovoľujem ubližovať sestričke. Bolo to naozaj prvý krát čo som ich oboch videl naštvatých."
28. 5. 1965
,,Ocko, prišiel domov opitý a ........ ma."
Na papieri bola machuľa, tak som nevedel prečítať to slovo za tým. Hľadal som správny uhol na svetle, lebo celé slovo nebolo rozmazané. Z..sil.il. To nie je slovo. V tom mi to došlo.
,,... znásilnil ma. Prišiel som mu ukázať známky a on ma objal a povedal, že ma má rad. Začal ma hladiť po vlasoch a potom po celom tele. Až sa zastavil tam dole. Ztiahol mi nohavice a vošiel pod slipy. Chytil mi ho do....."
Ešte pár slov bolo rozmazaných, nebola to voda, boli to slzy. Čítal som ďalej.
,,...rúk. A potom ma položil na posteľ. Keď som sa začal brániť a kričať začal ma dusiť. Otočil ma a znásilnil. Cítil som ho v sebe a z celého toho mi prišlo zle, tak som sa pozvracal. V tom ma zdrapil a odhodil, so slovami čo som to za syna, keď nechcem urobiť svojho otca šťastným. Neviem prečo si zrovna toto chcem zapísať ale dnes otec stratil moju dôveru."
6. 6. 1965
,,Otec pije čím ďalej tým častejšie...... Znova ma znásilnil...."
Nemal som chuť čítať všetky listy a tak som ich len tak zbežne prezeral. V každom stálo slovo znásilnil alebo zbil. Prišlo mi mojho otca neskutočne ľúto. Pokladal som vedľa seba čím ďalej tým viac papierov. Až som narazil na iný, text bol písaný na vreckovke.
13. 11. 1973
,,Je naozaj skvelý pocit mať osemnásť, keby mi to niečo neprekazilo. A to niečo bolo v podobe mojej sestri a mojej priateľky. Som citlivka, nedokážem udržať slzy, dnes je deň mojích narodenín a zároveň umiera moje srdce. Dnešok je dňom, ktorý asi nikdy nepochopím. Bežal som s novou básňou, priamo domov, kde ma mala počkať moja priateľka. Chceli sme spoločne osláviť moje osemnáste narodeniny a ja som ju chcel potešiť, krátkym vyznaním lásky. Otváral som dvere, rýchlo som sa zul a vybehol po schodoch. V mojej izbe nebola. Šiel som teda k sestre, pozrieť sa či tam nečaká. Predsa len mi to dlho trvalo. Otvoril som dvere a ostal stáť ako solný stĺp. Moja sestra a moja priateľka vo vzájomnom objatí, hladkajúc sa po celom tele. Dotýkajúc sa pier tej druhej. Natiahlo ma. Ani jedna si ma nevšimla. Pustil som báseň na zem a bežal preč. A teraz, tu sedím s perom v ruke a píšem ako blázon na vreckovku. Utieram si už po stý krát moje uslzené oči a dívam sa do neznáma."
15. 11. 1973
,,Natsu sa mi prišla ospravedlniť, ale ja som ju odbil. Neskôr večer prišiel otec, znova opitý domov a zavolal si ma k sebe. Za posledné roky som sa celkom úspešne vyhýbal akému koľvek styku s ním. No dnes to prišlo zas. Zas ma obchytkával, zasa ma bozkával, zas a znova si ma bral. Nedokázal som odporovať. Bol som až príliš vysílený, neustálim plačom po nociach. Nedokázal som spať, vždy keď som zavrel oči videl som ich. Bolo mi to všetko jedno. Dokonca aj to čo mi otec robí. Ani som sa nenazdal a bolo po všetkom. Po krátkej sprche som sa šiel prejsť do parku. Sadol som si do trávy a sledoval nočnú oblohu. No niekto o mňa zakopol a spadol. Tento rozhovor si chcem pamätať do konca svojho života:
,,Čo to...bo*a, nevieš sedieť nikde inde len tu. z**d zas*aný!" povedal neznámi a začal sa stavať.
,,Ospravedlňujem sa, ja.." Podal som mu pomocnú ruku. No on ju odhodil. Pozrel na mňa a prebodol ma svojími nádhenými belasími očami. Trafil sa presne, priamo do srdca. ,,som Takao." Ani neviem prečo som sa predstavil.
,,A čo ja s tým? Mňa nejaké Kakao nezaujíma." Rázne ma odbil, no ako sa postavil prehliadol si ma a znova si sadol, tento raz ku mne. Určite bol opitý.
,,Je to Takao," hamblivo som povedal ,,ste v poriadku?" opýtal som sa a pozrel sa na neho. Prikývol.
,,Mladý básnik, zlomený láskou, premýšľajúc čo ďalej....." rozprával a ja som ostal zarazený.
,,Ako...?" Umlčal ma.
Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Hral sa mi s vlasmi a vpýjal sa do mojích pier. Cítil som zvláštne brnenie v bruchu, vlastne pretrváva doteraz. Tento deň bol zvláštny, zvláštne krásny."
1. 12. 1973
,,Neustále sa mi sníva jeden a ten istý sen, celkom ma to trápy. V tom sne sa mi všetci smejú, lebo som gay. Lenže ja nie som gay. Je to celé na ho*no. Pos*atý, sku*vený život! Moja šľahnutá mladšia sestra je lezba čo spí s mojou ex. A ja si vylievam svoje srdce do básni a príbehov. Toho opitého chlapa z tej noci som už nestretol. Chvala bohu. Ale ten bozk. Prešiel mnou ako extáza. Nemôžem sa sústrdiť na nič. Potrebujem sa učiť, ale nejde to. K tomu budú onedlho Vianoce a ja zatiaľ neviem čo kúpim našim."
Ďalší papier, čo bol plný machúľ.
20. 12. 1973
,,Po*ebaný, zas*aný, sku*vený svet. Hajzel, jeden! To je.... Pane bože, prečo? To je naozaj neuveriteľne. Sedím momentálne na policajnej stanici, pretože sa u nás stal "masaker". Tak strašne to bolí....Otec prišiel domov, znova opitý a potom vzial zo záskuvky nôž a bodol mamu. Stál som práve vo dverách, keď pribehla Natsu, radšej som jej zakril oči. Je veľká, ale toto by som nechcel vidieť ani ja. Bodal ju a mama neustále kričala, chcel som niečo urobiť ale stuhol som. Nedokázal som sa pohnúť. Otec sa otočil a zamieril ku mne. Stál som na mieste, bez hnutia a so slzami v očiach. Bol na krok odomňa, keď som sa premohol, pustil som sestru a nôž obrátil proti nemu. On sa pohol a nabodol sa. Ja som nôž rýchlo vytiahol. Z rany začala striekať krv a otec sa začal dusiť. Prepichol som mu pľúca. Natsu do mňa buchla a podišla k otcovi a snažila sa mu pomôcť. Bolo neskoro. Tragédia, otriasla celou dedinou a ja som tomu bol zase na vine."
24. 12. 1973
,,Zavreli ma, dokonca ten zápis použili ako moju výpoveď. Sú Vianoce a ja som vo väzení, v cele s nejakým psychopatom čo zabil 16 škôlkarov. Má taký zvláštny pohľad. Neustále ma pozoruje čo robím a neustále sa pýta na všetko možné. Znervóznuje ma to. Mimochodom dostávali sme vianočné darčeky. Boli to nové ponožky a prikrývky, celkom milé."
30. 12. 1973
,,Ten moj spolubývajúci sa ma pokúsil zabiť. Tak ma dali do cely, kde som s kleptomanom. Je s ním sranda, len si musím schovávať všetky svoje veci, inak mi ich ukradne. Naozaj som sa pri ňom nasmial ako nikdy v živote. Keď rozpráva tie príbehy, ako kradol autá a chcel vykradnúť banku. S tou bankou to bolo asi najlepšie. Pristúpil k pultu a vytiahol zbraň, chcel vystreliť a prišiel na to, že zbrane zamenil. Jeho malý bratček sa teda hral s originál pištoľou a on pobehoval po banke s pištoľou strieľajúcou bublinky. Potom ho vraj u*rbala nejaká starenka palicou po hlave a tak sa dostal do väzenia. Schyľuje sa k novému roku. Bohužiaľ prichádza ochrankár tak sa musím robiť, že spím ako vždy."
1. 1. 1974
,,To je neuveriteľné, ležím v posteli, teplej posteli. Stal sa zázrak. Ten ochrankár bol ten muž z toho večera. Prepustili ma vďaka nemu a dokonca mi vrátil aj ten zápis. S úsmevom na tvrári ma viezol pred môj dom, lenže pri ňom zatočil a šli sme inam, k nemu domov. Nebolo treba slová, nechápal som síce nič z toho čo sa udialo, ale ešte pred dverami ma začal vášnivo bozkávať. Dostali sme sa k nemu do postele a on ma začal vyzliekať. Bol som celý nahý a on sa somnou pohrával. Dráždil ma na bradavkách, bozkával ich, hrízol. Šiel nižšie a nižšie. No vo mne nastala panika. Strelil som mu facku a vyčítavo na neho pozrel. Nechápal. Naklonil sa na do mňa a pobozkal ma."
Fuj, odhodil som ten list. Nechcel som to čítať ďalej. Môj otec je gay. Znova som prekladal listy.
18. 2. 1974
,,Sen sa stal skutočnosťou. Nazvali ma gayom. A bohužiaľ ním som. Tá veta ostane navždy vrytá v mojej hlave- Buze*ant, bukvičák...si myslíš, že budeš niekto? Ako keby sme nevedeli, že ťa ten pošahaný poliš dostal z basy. Nie si jeho prvý ani posledný!"
Mal neskutočne dlhý život. Zastavil som pri liste, ktorý bol zvláštne písaný. Trasľavé písmo a znova machule. Môže ten chlap čo sa nazýval mojím otcom, mať ešte horší život?
4. 8. 1979
,,Puká mi srdce, plačem a nehodlám sa prestať. Toľko som si už vytrpel, tak prečo? Prečo musím trpieť znova?! Boh ma skúša alebo trestá?! Priamo pred mojími očami mi zabili moju lásku. Tetsuya zastrelil jeden muž, keď sme spolu šli do parku, aby ma nakopla múza. Zrazu k nám pribehol muž, niečo povedal a zastrelil Tetsuya. Vzial som ho do náručia a on z vnútorného vrecka kabáta vytiahol papierik."
Išiel som otočiť list ale bol prázdny, nič tam nebolo a tak to bolo aj s ostatnými, až na posledný.
17. 7. 2011
,,Yukio, drahý chlapče. Odpusť mi, za všetko čo som ti urobil. Obával som sa, že by som bol ako môj otec. A usudzujem, z toho ako som sa k tebe choval a ako si vyzeral ty, že som taký bol. Viem, že to budeš čítať a viem, že nebudeš čítať všetko. Ale vieš prečo som už ďalej nepísal? Dôvodom si bol ty. Na tom papieriku stálo kde a kedy si mám po teba prísť, k Tetsuyovej sestre, ktorá ťa zatiaľ vychovávala. Nevedel som ako ti to mám povedať. A osobne by som ti to ani nedokázal povedať. Ale nie si môj syn. Tvoj otec umrel 4. Augusta o 18:52 v miestnej nemocnici na tažké strelné poranenie. Mali sme ťa vychovávať spolu, malo to byť prekvapenie, ale ostal si len somnou. Nedokázal som sa na teba pozrieť, lebo si sa na neho tak moc podobal. Zamiloval som sa do teba. Nebol by som sa udržal a nechcel som kráčať v šľapajách svojho otca. Môj život nebol príjemný, krásny a bol plný trápenia, ale svetlo si do neho vniesol ty. Pod mojou posteľou v prvej lište je obálka, na ktorej je heslo od tvojho účtu. Sú v ňom peniaze čo som zarobil za knihy. Ďakujem ti za všetko a pochybujem, že mi niekedy odpustíš."
Parchant! Začali mi tiecť slzy a nedokázal som ich udržať. Teraz som vedel pravdu. A s tým skončil celý príbeh môjho otca a vlastne aj ten môj. Chytil som pero a na koniec papiera som napísal veľkým The End.