Priateľ, alebo milenec? 10

Seiji:
,,Čas sa vlečie a ja, ako taký trtko upratujem celý byt. Nech robím, čo robím stále je tu bordel. Nenajde sa nikto, kto by mi pomohol..."frflal som si popod nos.
,,Sei-chan, hovoril si niečo?"spustila svojím pištivím hláskom Yuuki. Divím sa, že ma vôbec počula.
,,NIČ! Idem do obchodu, lebo chladnička je prázdna. Chcete niečo?"
,,Vínko, pivko a vodku. A ty Kaito-san? Chceš tiež niečo?" A znovu ho zvádzala pohľadom.
,,Nie, ďakujem."odpovedal veselo Kaito. Hohó! Vidím, že mladý pán je v dobrej nálade! Veď počkaj, zajac!
,,Tak ja odchádzam." Jediné šťastie je, že obchod je od domu vzdialený len desať minút pešo.

***************
,,Som späť."zakričal som od dvier. Hrobové ticho! Čo sa tak mohlo stať? Našla si snáď Yuuki ešte nejaké zásoby alkoholu, opila Kaita a zviedla ho? To nie je možné! Či? Rýchlo som vbehol do obývačky a uvidel niečo, čo som asi nemal...

Kaito:
Chvíľu potom, ako Sei-chan odišiel, Yuuki zaspala. Prikryl som ju dekou a sadol si do kresla oproti nej. Čo myslela Yuuki tým, že si Sei-chan na mňa sťažuje a hovorí my šéfinko? Chcem vedieť, prečo? Chcem vedieť či je to pravda! Vstal som a odbehol do kuchyne. Tak Sei-chan stihol upratať celú kuchyňu? Trvalo mi večnosť, než som našiel správnu skrinku s pohármi. Jeden som si vzal a nalial si vodu. Skoro som si obaril jazyk.
,,Fuj, to je teplá voda!" Rýchlo som ju vypľul a napustil si tentokrát už studenú vodu. Vzal som druhý pohár a aj do toho som napustil studenú vodu. V chodení pošpičkách som už profík, a tak pre mňa nebol problém prísť potichu do obývačky a obliať ľadovou spŕškou Yuuki. V momente bola na zemi a kričala, ako keby ju niekto znásilňoval. Nie som si však istý, či by ona nebola násilníčka.
,,Takže ty rád hraješ tvrdo, však? Fajn! To je väčšie potešenie pre mňa."zazubila sa a skočila po mne eleganciou mačky.
,,Nerob hlúposti."skríkol som po nej, keď mi viazala ruky opaskom od nohavíc.
,,Nehovor mi, že si tiež gay?!"
,,To si zistila až teraz?"zvedavo som nadvihol jedno obočie.
,,J-ja neviem, čo... čo povedať! Nevyzeráš na to."zatvárila sa šokovane.
,,Do teraz som ani nebol. To len po stretnutí zo Sei-chanom sa niečo vo mne zmenilo a proste sa to stalo a hotovo! Bodka."začal som jej vysvetľovať, ,,A nechcela by si ma už konečne pustiť?"
,,Ahaha prepáč! Keby som to vedela skôr, určite po tebe nevyštartujem."povedala ospravedlňujúco a zosadla zo mňa.
,,Ďakujem. A môžeš mi ešte niečo povedať?"
,,Pýtaj sa!"
,,Ako je to s tým šéfinkom a tým nadávaním na mňa?"
,,Jááj, tak to? To som si vymyslela, pretože som chcela trochu potrápiť Sei-chana. Ten darebák stále len sľubuje a sľubuje, a nič nesplní. No veril by si tomu? Čo je to za chlapa?"
,,Je to chlap, ktorý ťa má rád. A ver mi, že by prišiel skôr nebyť menších komplikácií. To mi môžeš veriť!"jemne som ju pohladil po vlasoch. Vzápätí už vysela na mojom krku, ako prísavka a rozplakala sa na celé kolo.
,,Hy si háák bofrý hlaf!" (preklad: Ty si táák dobrý chlap!) Objala ma ešte pevnejšie a utrela si o mňa nanuky.
,,Mamička moja, bolo mi to treba? No ššš! Čo sa stane, keď príde Sei-chan a uvidí ťa tu takto nariekať?"
,,Nič! Keď to bude nejako komentovať, tak ho kopnem do zadku a hotovo!"
,,Som rád, keď viem, na čom som."ozval sa známy hlas. Obaja sme sa za ním otočili. Srdce mi vynechalo jeden úder, keď som uvidel Sei-chana, ako si nás s Yuuki premeriava.
,,P-počkaj Sei-chan! Tak to nie je! Hej!"kričal som za ním, ale márne. Zmizol mi za dverami.
,,Na čo čakáš? Choď za ním!"prehovorila vážnym hlasom Yuuki.
,,Ve-veď už idem."

Seiji:
Ďalší ktorý ma zradil! Prečo mi to robíš, Bože? Viem, že som hriešnik, ale zas až tak veľa zla som nespáchal. Nie je to fér. Prečo sú druhý ľudia taký šťastný a ja musím takto trpieť? Povedz prečo, do čerta?!
Bežal som, čo mi nohy stačili. Aj keď sa mi dych krátil a pohyby boli pomalšie, ani za makam so sa nesnažil zastaviť. Od niekiaľ vzadu som počul, ako niekto kričí moje meno. Dajte mi všetci pokoj! Chcem zomrieť! To, že by ma Yuuki podviedla ma až tak netrápi, ale to, že ma podviedla s Kaitom, to sa nedá odpustiť. Chcem na nich zabudnúť. Už ich viac nechcem stretnúť! Bežal som, ako o život. Cez prúdy sĺz, ktoré mi tiekli som nevidel na cestu.
,,SEI-CHAN STÓÓÓÓJ!" Niekto po mne zvrieskol. Už je však neskoro. Oslepujúce svetlá auta rútiace sa po ceste sú už blízko. Žeby spása, pre niekoho ako som ja? Konečne si ma vypočul, Bože? Som pripravený! Už nemám dôvod pre niekoho žiť. Je to to isté ako predtým. Už vtedy som to mal skončiť. Pri Jirovi... Niekto ma schmatol a prudko odhodil nabok.
,,Zbláznil si sa? Chcel si na tej ceste zomrieť?" vrieskal po mne Kaito. Ani vo sne by ma nenapadlo, že budem počuť Kaitov nahnevaný hlas.
,,Nebolo by to tak lepšie? Ak by som zomrel? Som ako zátarasa, ktorú treba odstrániť, kôli vašej rozvíjajúcej sa láske!"
,,Akej rozvíjajúcej sa láske??"
,,No predsa vašej! Yuukinej a tvojej!"vmietol som mu do tváre.
`Plesk´ Pristála na mojom líci Kaitova ruka.
,,Takúto hlúposť už nikdy viac nehovor! Jediná osoba, ktorú milujem si ty, tak to pochop! A Yuuki ma len obímala! Nič viac."
,,Č-čo?"
,,Počul si!"
,,Ja som taký blb*c!"
,,Nadávať si môžeš niekde inde, ale tu teraz nie. Zbiehajú sa tu ľudia. Poď! Poznám jedno skvelé miesto, kde budeme sami." Schmatol ma a utekal so mnou preč. Bežal tak rýchlo, že keď zastavil, vrazil som do neho. Zapískal na okoloidúci taxík a oboch nás strčil dnu.
,,K hotelu L.O.V.E, prosím!"
,,Ako si želáte!"povedal šofér a dupol na plyn.

Yuuki:
Škoda, že mi skôr nedošlo, že Kaito je tiež gay. Nuž čo! Prajem vám veľa šťastia vy dve hrdličky.
Dvihla som pohár zo zeme a odniesla ho do kuchyne. Zo skrinky som vytiahla čistý a vbehla späť do obývačky. Na zemi ma už čakali moji kamaráti- vínko, pivko a vodka.
,,Eniky beniky kliky bé, ktorého kamaráta dnes vypijem?"

Saika:
,,Myslíte si, že tie kokosy sú už dostatočne tvrdé?"spýtala som sa pána Rogera.
,,Čo hovoríte, Saika-san? Tu dole vás tak dobre nepočujem."
,,Že či tie kokosy sú už tvrdé?"znovu som po ňom zakričala.
,,Jááj! Veru sú! Moja hlava ich všetky skontrolovala! A aký máte rozhľad z tej palmy?"
,,Pozor! Hádžem ďalší. Nastavte hlavu!"
,,Rozumiem!" Vztyčeným palcom na hor mi dal signál, že je pripravený na hod.

****************
,,Tá piňakoláda nestojí za veľa."ozval sa Roger, keď si odpil z pohára.
,,Máte pravdu. Vzali ste to?"
,,Samozrejme! Žolíkové karty a domáca hruškovica. Základné veci cestovateľov, ako sme my!"
,,Správne, kolega môj. No, na čo čakáte? Na filmárov? Šup, šup, už aj nalievajte!"
,,Rozkaz!"

Po piatich štamprlíkoch sa Saika pohnevala s pánom Rogerom, pretože jej odmietol naliať ďalší pohárik. A chudák pán Roger! Namiesto času, ktorý mohol stráviť na pláži, ho strávi dva týždne v nemocnici. Raz na darmo. Nehnevať Saiku, keď je nahnevaná! Vtedy sa pred ňou môže schovať aj Chuck Norris...