Po ôsmich rokoch

Hlúpe roky..horšie než hlúpe. Bola som vtedy mladá, krpec, ako niektorí vravievali. Ale už aj tak som mala svoju hlavu, svoje city, svoje..ja. Lenže k čomu mi to bolo? Keď to bolo potrebné, schovalo sa dozadu a nechalo ma, nech sa podvolím väčšine, rodine a priateľom. Možno keby sa to nestávalo, všetko by bolo inak.

Nie možno, ale určite. Som si toho vedomá. Takto tá zmena prišla tiež, lenže inak a v hrozne neskorej dobe.

Každý mi tvrdil, že sa s tebou nemám zaplietať, lebo ma dostaneš na dno. Vtedy som to brala príliš vážne, ale teraz sa tomu len smejem. Vieš prečo? Na to dno ma dostali oni, nie ty, nakoniec.

Môžem sa vyhovárať na svoje roky, že sa inak nedalo, ibaže dalo a to vedomie mi nedá spávať. Neženie ma to vpred, ťahá ma to vzad. Neustále mi v hlave vybieha slovíčko „keby“... Nenávidím ho!
Znamená to, že nenávidím seba?

Veď za to môžem ja predsa, nie?

Nie, neboj sa, nemyslím tvoj odchod, teraz chápem, že to bolo nevyhnutné. Bol si tu nešťastný, chýbalo ti niečo, čo mne chýba odkedy si odišiel. Zmysel života.
Ani nevieš, ako ti závidím, že si ho našiel. Nech si naň hovorí každý čo chce, v určitom zmysle slova len závidia. Pomsta, smrť, nenávisť, zničenie... Áno, aj to sú ciele, ktoré človeku dávajú pocit naplnenia, iba hlupáci pred tým zatvárajú svoje oči a..duše.
Ja nemám ani to.
Nemám to mať prečo.

Možno tak znechutenie, ibaže to nie je cieľ. Hoc, jeden by sa našiel.
Nie našiel, on je.
Ty.

Keď o Tebe počúvam, Ty ma poháňaš dopredu, Tvoje činy sú trpké, kruté a smutné pre mnohých. Myslím, že aj pre Teba. Pre mňa však znamenajú, že ešte stále existuje niečo, pre čo sa oplatí žiť.

Môžem zmeniť to, čo sa stalo vtedy? Odpustíš mi moju zbabelosť? Ja sa vážne nechcem vyhovárať na vek a vtedajšiu naivnosť, ale... Poznal si ma lepšie ako ja. Vedel si, čo sa stane a predsa si dúfal v opak.
Sklamala som.

Tak tu teraz stojím pred Tebou a Ty to čítaš. Na Tvojej tvári nie je vidieť ani náznak citu, ale neľutujem to. Čakám na Tvoje rozhodnutie, ako vtedy, spomínaš si?
Boli sme ako malinké deti na letných oslavách. Kopa stánkov, ľudí, úplne sme sa tam strácali. No Ty si ma držal za ruku a ja som sa nebála. Vtedy..vtedy si mi kúpil lízatko a hľadel na mňa s tak milým úsmevom, ktorý sa mi doteraz zarezáva do srdca.
Odvtedy som ho už nevidela.
A hrozne by som chcela.

Chcela by som ísť aj teraz niekam na jarmok, s Tebou. Avšak tentokrát by som to lízatko kúpila ja tebe.

Neber to ako sentiment, to nie. Ty si išiel za svojím cieľ, tak idem aj ja teraz. Za to, že mojím si Ty, to zmeniť nemôžem. Skúšala som, ale už nechcem. Vďaka tomu som pochopila, ako si sa celý ten čas cítil Ty.

Osem rokov som čakala na tento okamih. Už vtedy si sa stal strojcom môjho osudu, tak teraz rozhodni. Je to ľahké. Lízatko alebo... Vieš dobre sám, čo tam chýba, Sasuke.
Tak len zavri oči a urob, ako uznáš za vhodné.
S láskou,

****