Linn Hyuuga - 15. časť

A zase som tu. Ako som mu sľúbila. Otvorila dvere bez zaklopania a vošla.
„Kto to zase...Linn!“ Vyskočil spoza stola a išiel k nej. „Teda sa vraciaš?“
„Áno. Aj preto som ťa prišla navštíviť.“ Neusmievala sa.
„Aj preto? Prečo teda ešte?“ Hm, je nejaká vážna.
„Gaara, mám nejaké informácie o Akatsuki.“ Povedala mu o súboji s Itachim a o tom jutsu, ktorého účinky sa ukázali, keď ho zabila.
„To je naozaj zlé. Takto nikdy nebudeme vedieť, či s niektorými z nich naozaj bojujeme.“ Pozrel na ňu. „Ale to nie je všetko, že?“
Pokrútila hlavou. „Zistila som ich ďalší cieľ. Si to ty. Neviem, kedy presne chcú zaútočiť, ale viem, že teraz pôjde po tebe.“
„Tak to aby som sa pripravil.“ A usmial sa. „Bez boja sa nedám.“
Dúfam, že ti tvoje odhodlanie pomôže, Gaara. A stisla mu ruku.
„Ostaneš dnes?“ Spýtal sa jej.
„Prepáč. Nemôžem. Cítim, že musím ísť do Konohy.“ Niečo ju tam ťahalo.
„V poriadku. Inak, vieš o tom, že onedlho sa z terajších chuuninov budú vyberať jouninovia? O tri mesiace.“
„No, tak to aby som sa toho zúčastnila, že?“ Uškrnula sa. „Tak už pôjdem. Mimochodom, Gaara, cestou sem som si všimla, ako Suna prekvitá. Akí sú tu ľudia šťastní. Si dobrý Kazekage, môžu byť na teba všetci hrdí.“ A zmizla.
Ďakujem, Linn. A usmial sa šťastne.

„Vyhrávam!“ Strapatý čiernovlasý muž hodil figúrky na stôl a začal poskakovať ako pojašený.
„Sprostá náhoda.“ Šomral druhý s vlasmi cez oko.
„Hehe, to mi chceš tvrdiť, že aj tých desať mojich výhier predtým boli len náhody?“ A ten druhý sa začal smiať.
„Kto je to?“ Štuchol do neho jeho spoločník a ukazoval na práve prichádzajúcu osobu.
„Ja neviem.“ A vyjavene na ňu ten hľadel. Bola to nádherná žena, vysoká tak meter a sedemdesiatpäť centimetrov, mala dlhé vlasy, biele ako sneh, na krku jej visela páska Konohy, oblečené mala čierny krátky top, na ktorom mala niečo ako dierkovanú vestu, ďalej mala čierne krátke nohavice, na rukách tiež čierne rukavice, vzadu mala puzdro na zbrane a na chrbte katanu. Prešla okolo nich, mierne im kývla na pozdrav a pokračovala ďalej.
„Videl si? Bola mi nejaká povedomá. Všimol si si tie oči?“ Pýtal sa jeden druhého.
„Také majú len členovia Hyuuga klanu. Keďže z nich chýba len, to nie je možné, to je Linn!“ Vykríkli obaja naraz a onemeli od úžasu, keď im to konečne zaplo. Otočili sa za ňou, ale už tam nebola. Smutne si povzdychli a sadli si späť na stoličky.
Ubehlo niekoľko minút, keď začuli nejaký hluk. Pozreli sa za bránu a zbadali, že sa niečo blíži. Už to bolo u nich. Niečo zelené sa mihlo a zastalo pár metrov od nich.
„Hahaha! Som prvý! Vidíte to, Gai-sensei?“ Mladík sa rozkročil, vztýčil palec dohora a usmieval sa na okolitý svet ako slniečko na hnoji.
„Vidím, vidím. Ale prišiel si až po mne.“ Ozvalo sa zhora. Všetci tam vytočili hlavy a zbadali muža sediaceho na bráne. Ten zoskočil dole. „To znamená dvesto koliečok okolo Listovej, Lee.“
„Áno, Gai-sensei!“ A mladík sa už chcel rozbehnúť, keď tam prišli zostávajúci dvaja členovia jeho týmu. „Neji, Tenten, kde sa túlate?“
„Nie sme blázni, aby sme kvôli ničomu bežali celú cestu.“ Odvrkol mu Neji a začal si oprašovať prach z oblečenia.
„Inak, máme pre vás prekvapenie.“ Ozvalo sa spoza nich. Všetci štyria sa tam otočili.
„A aké, Izumo, Kotetsu?“ Opýtal sa ich Gai.
„Niekto sa vrátil. Zrejme je teraz u Godaime Hokage.“ Odpovedal mu Kotetsu a zaškeril sa.
„Kto je to, vám ale nepovieme. Zistite si to sami.“ Dopovedal Izumo a začal rozkladať figúrky na ďalšiu partiu šachu.
„Tak, vyrážame! Smer – sídlo Hokage-sama!“ A tým Gai sa rozbehol.

„Tsunade-sama! Tsunade-sama!“ Shizune s ňou musela triasť zo všetkých síl, aby ju zobudila. Takto skoro ráno vypiť toľko sake. To je celá ona.
„Čo je, dopekla!“ Zrevala Piata.
„Niekto klope,“ kľudne jej odvetila Shizune.
„Ďalej!“ Tsunade sa ešte trochu upravila, keď do miestnosti vošla neznáma postava.
„Čo potrebujete?“ Opýtala sa jej.
„Nespoznávate ma? Hokage-sama.“ V tom zamatovom hlase bolo počuť smiech.
Tsunade sa jej lepšie prizrela, potom zhíkla: „Panebože! Linn Hyuuga!“ Načo Shizune vypadlo TonTon z náručia, čo sa tak naľakala.
„Tak už si našla, čo si hľadala?“ Opýtala sa jej Piata.
„Viac menej áno. Našla som sídlo mojej rodiny,“ povedala len tak akoby mimochodom, „ale nikoho tam. Žiadneho živého človeka.“ Linn sa odmlčala.
„To je škoda. Ten klan bol kedysi veľmi silný.“ Povzdychla si Tsunade.
„Mám aj nejaké informácie o Akatsuki.“ Linn sa pozerala ako obe spozorneli a nedočkavo na ňu hľadeli. Povedala im to, čo aj Gaarovi, aj o súboji s Itachim a o tom zvláštnom jutsu.
„Takže sú čoraz silnejší. A teraz pôjdu po Gaarovi. Dúfam, že spravil už príslušné bezpečnostné opatrenia.“ Tsunade hodila okom na Linn a všimla si, že je nejaká poblednutá. „Linn, choď si teraz oddýchnuť, zajtra sa mi nahlásiš.“
„Áno, Hokage-sama. Rada by som vás ešte o niečo poprosila.“ Linn sa usmiala.
„O čo ide?“ Tsunade sa vystrela na stoličke.
„O tri mesiace sú jouninske skúšky. Chcem sa ich zúčastniť.“ Pozerala jej priamo do očí.
„V poriadku. Proti tomu nič nemám. Aj by som ti to zajtra navrhla. A teraz už bež.“ Pokynula jej rukou a Linn sa otočila a kráčala von.
Keď zavrela sa sebou dvere, oprela sa o ne. Cítila sa strašne slabá. Nohy sa jej triasli, pohľad mala nejaký matný. Pomaly začala padať na zem. Zrazu zacítila, že je v niekoho náručí. Otvorila oči. Kakashi? A upadla do tmy.

Kto je to? Čo sa to deje? Hľadel, ako mladá žena pomaly padá dole, bežal k nej a stihol ju chytiť predtým, než spadla. Otočila na neho hlavu a otvorila oči. Veď to je Linn! Ale čo tie vlasy? Vtom ucítil na ruke niečo mokré. Pozrel na ňu. Krv! „Tsunade-sama! Tsunade-sama!“
Dvere sa rozleteli a stála v nich naštvaná Tsunade. „Čo sa zase de.....“ Zbadala Linn, krvavú Kakashiho ruku a na sucho prehltla. „Poďme! Rýchlo do nemocnice.“ Otočila sa. „Shizune okamžite mi priveď Sakuru do operačného sálu!“ A utekala s Hatakem a zamdletou Linn do nemocnice.

Shizune vyletela von ako strela. A narazila do práve prichádzajúceho Leeho. „Ako rada vás vidím.“ Povedala jemu a jeho kolegom, ktorí tam tiež stáli. „Pomôžte mi nájsť rýchlo Sakuru, musí byť hneď na operačnom sále.“
„Čo sa stalo?“ Opýtal sa jej Neji.
„Vrátila sa Linn, ale je zranená a asi dosť vážne inak by ju Tsunade tak nezháňala. Tak ju choďte rýchlo hľadať, prosím,“ a sama sa rozbehla do ulíc.
Štyria ľudia po sebe len pozreli a zmizli.

„Som tu!“ Sakura vbehla pred operačku nasledovaná týmom Gai a Shizune. Našli tam Kakashiho sediaceho na lavičke, ktorý ani nečítal knihu.
To musí byť asi dosť zlé. Sakura vbehla dnu a ostatní si posadali ku Kakashimu.
„Takže je späť,“ nadhodil Gai Hatakemu. Ten nemo prikývol.
Nasledujúcich pár hodín si títo piati ľudia vymieňali pohľady, nervózne pochodovali po chodbe, alebo len tak hľadeli do stien. Shizune sa od nich odpojila už na začiatku, lebo musela ísť dokončiť nejaké záležitosti.

Konečne vyšla Sakura nasledovaná Tsunade von. Obe sa tvárili dosť vážne. Obe boli zničené od toľkej námahy.
„Tak ako?“ Spýtali sa ich všetci naraz.