Linn Hyuuga - 31. časť

„Krásny západ slnka, však, Tora?“
„Mhm.“ Prikývla tá. „Posledné dni si ich všímaš čoraz častejšie.“
„Už prichádza môj čas.“ Odvetila jej Linn, načo tygrica zavrčala.
„Staviať sa proti tomu nepomôže, to vieme až pridobre. Ale viem, že to tak má byť. Už tu viac nemám čo robiť. Čaká tam na mňa.“
„Ale predtým, je tu ešte niečo,“ usmiala sa stará, bielovlasá žena.

Vzduch okolo sa začal víriť, všetci vybehli z domu a dívali sa, čo sa to deje.
Pred sídlom sa objavila obrovská biela tigrica s desiatimi chvostmi.
„Nemôžem ťa predsa nechať umrieť spolu so mnou,“ smiala sa Linn, keď videla jej pohľad. Ľudí za sebou veselo ignorovala.
„Vieš, že to som chcela.“ Prehovorila Tora.
„Chápem, ale nedopustila by som to. Okrem toho, chcem ťa o niečo požiadať. Dávaj..dávaj pozor na moju rodinu a priateľov. Viem, že je to asi príliš, ale bez toho by sa mi odchádzalo ťažšie.“ Linn sa stále usmievala.

Vtedy zaznel výkrik: „Linn, stoj!“
Obe sa obzreli a zbadali malé dievča bežiace k nim.
„Tak to je Tora,“ hľadelo na tigricu s úžasom v očiach. „Je nádherná.“
Všetci videli, že zviera slová dievčaťa tešia.
Tora preletela očami z jednej na druhú a späť. „Vieš, už dlho som nebola len tak, na slobode. Ale chcem tu ostať a chrániť ich. Ale najmä ju.“ Dívala sa na malú Linn.

Stará žena sa usmiala. Spomenula si, keď sa Kogarimu narodila dcéra, ako jej chcel dať meno jeho matky. Lenže ona to zakázala. Nielen jemu, ale aj ostatným deťom.
Až kým jedného dňa, Kakashiho žena Shiory, neporodila dievčatko, ktoré akoby Linn z oka vypadlo. A nielen výzorovo. Ako sa neskôr ukázalo, aj povahou sa úplne poddala na svoju starkú. Už pri jej narodení sa Linn spoľahla na inštinkt a pred všetkými oznámila, že táto sa bude volať Linn, čím prekvapila každého.

Nedivila sa Tore, že chce ostať s ňou. Preto prikývla. „Na toto mám hádam dosť síl.“ Obrátila sa k vnučke. „Linn, ja odchádzam, ale Tora ostáva. Chcela by vás tu chrániť, ale hlavne teba. Tak sa ťa pýtam, môže ostať v tebe? Tak, ako bola doteraz vo mne?“ Videla, ako sa dievča trochu strhlo. „Nemusíš sa báť, Tora ťa všetko naučí. Bude z teba úžasná kunoichi, ktorá raz prekoná aj mňa.“
„Ja sa nebojím, starká.“ Usmialo sa dievča. „Len ma nesmierne potešilo, že mi tak obe veríte. Nesklamem vás.“ Poklonila sa Tore aj Linn. „Už sa teším na naše spoločné dni.“

Tora k nej pristúpila a dotkla sa jej hlavou. Linn na obe položila ruky a všetky tri zalialo oslnivé svetlo.
Keď jas pominul, tigrica tam nebola.
„Tak aký je to pocit?“ Pozrela starká na vnučku.
„Veľmi..zvláštny. Ohromujúci.“ Linn sa zasmiala. „Teším sa, čo všetko ma naučí.“

Kakashi podišiel k matke s mierne znepokojeným výrazom v tvári. „Stalo sa to, čo si myslím?“
„Tora je v Linn. Takto vám pomôže najlepšie. Aj sebe.“ Odvetila mu matka a potľapkala ho po ruke. „Neboj sa o ňu, zvládne to. A aj lepšie než ja. Pretože ona má okolo seba veľkú, milujúcu rodinu už od narodenia.“
Syn sa usmial a objal ju. „Mám ťa hrozne rád, mami,“ s týmito slovami ju pobozkal na líce.
Linn stiekla z oka slza. Kakashi sa úplne poddal na svojho otca. V poslednom čase býval takmer neustále pri nej, akoby cítil, že tieto dni ho potrebuje viac ako inokedy.

Hľadela na jej obrovskú rodinu neustále sa usmievajúc. Videla svoje deti a ich deti vyrastať, hrať sa s ostatnými, smiať, plakať. Videla obnovu klanov Uchiha a aj Uzumaki, popretkávanie nité medzi všetkými zemami, roky bez vojen a utrpenia.
Vedela, že to nebude navždy, ale aj tie chvíľky stáli za to.

Pohľad jej znovu zaletel k slnku. Bolo už tesne nad kopcami.
Vtedy sa jej zazdalo, že v diaľke vidí nejakú blížiacu sa postavu.
Čím bola bližšie, tým sa ona cítila ľahšie a šťastnejšie.

Vedela, kto je to. Keď stál pár metrov pred ňou, pozrela sa na svoje telo. Bola znovu mladá, silná a krásna.
Obzrela sa a zbadala svoje staré telo na kresle, ako tam sedí so zatvorenými očami a až nadpozemským úsmevom.
Otočila sa späť a vbehla Kakashimu do náručia. Len sa objímali a bozkávali, vychutnávajúc si spoločné stretnutie po toľkých rokoch.

Potom sa obaja, ešte naposledy, pozreli na svoju rodinu. Linn aj Kakashi boli pyšní na nich, na to, čo dokázali a dokážu.
Obrátili sa a ruka v ruke odchádzali niekam do diaľky, kde Linn videla stáť Peina, Jiraiyu, jej starého otca a mnohých iných, ktorým na tvárach poletúval úsmev.

„Mami? Mami!“ Kakashi jemne triasol matkou, ale odozvy sa nedočkal. „Tak už si odišla.“ Šepol.
„Ocko? Čo je so starkou?“ Ozvala sa za ním Linn, cítiac vnútri veľký Torin smútok.
„Išla za starkým,“ odvetil a tuho jej stisol ruku. Už je so svojou láskou. A aj napriek obrovskému žiaľu, ktorý cítil, sa mu po tvári rozlial úsmev.