Linn Hyuuga - 25. časť

„A čo tým chcete akože povedať? Máte mať misiu, nie? A ešte si budeš aj vyberať, Naruto?!“ V Tsunadiných slovách bolo cítiť, že nemá práve veľkú náladu na nejaké dohadovanie sa s mladým, hyperaktívným ninjom, ale toho to ako vždy nejako netrápilo.
„Babii, nebuď taká... Pri tej misii zomrieme od nudy.“ Rýpol znovu.
To už Sakura nevydržala, lebo pohľad na besniacu Godaime bol strašný. Schmatla Naruta za vlasy, stiahla ho k sebe a zapchala mu ústa jednou rukou, pričom druhou ho bila po hlave. „Tsunade-sama, nebojte sa, tú úlohu splníme do bodky.“ Tá spokojne prikývla a unavene si sadla do kresla. Chcela im ešte niečo povedať, keď vtom niekto zaklopal.
„Ďalej!“ Zakričala a dvere sa otvorili.

Dnu vošli štyri osoby. Traja dospelí a jedno dieťa. Všetci boli zahalení v dlhých plášťoch a s kapucami. Jedna predstúpila dopredu.
„Zdravím, Tsunade-sama, tak sa zase vidíme.“ Mykla hlavou a zjavili sa biele vlasy a Linnina tvár. Ostatní v miestnosti zalapali po dychu.
„A..ako ste sa sem dostali? Máme teraz sprísnený režim a vy si sem len tak vpochodujete! Zase hentí dvaja spia!“ Tsunade tresla päsťou do stola, až sa jej vylialo saké, ktoré mala naliate už hodinu a nestíhala ho stále vypiť.
„Nieee, moje saké,“ zalomila rukami a brala slamku, že ho pôjde piť, keď zbadala, ako na ňu divne každý hľadí. Pomaly sa narovnala, odložila slamku a povedala: „Tak si sa vrátila. A kto ešte?“

Linn sa usmiala. „Dovoľte, aby som vám predstavila môjho syna – Kogariho,“ a malý chlapec sa postavil vedľa nej.
Všetkých úputal jeho vzľad. Vlasy čierne ako uhoľ, tvár krásna ako obrázok, bolo vidieť, že z neho vyrastá riadny fešák. Ale najviac sa pozerali na jeho oči... Jedno mal čierne a druhé bolo typické pre klan Hyuuga. Ale v jeho pohľade bolo niečo... Nevedeli to definovať, ale niekoho im to pripomínalo, vzdialene.

„A mňa poznáte,“ predstúpila ďalšia postava a ukázalo sa, že je to Kakashi.
„A on?“ Rukou hodila na posledného Godaime.
„To je môj hosť a je pod našou ochranou.“ Po týchto slovách sa Kogari s Hatakem postavili zarovno s Linn pred tajomnú osobu.
„Fajn, fajn.. Pod vašou ochranou. Ale kto je to?“ Spýtala sa zase, hoci mala už tušenie, kto by to mohol byť.

Postava si dala dole kapucu a Naruto skríkol: „Pein!“ Vrhol sa k nemu, ale vtom sa mu mihla pred očami Linnina katana, ktorá ho zastavila. A tak rýchlo ustúpil.

„Ako si ho mohla priviesť sem, do Konohy?! Jeho! Vodcu Akatsuki! Ako...“ Hokage penila až tak, že od jedu ani nemohla rozprávať.
Linn si len vzdychla. „Nejaké vrelé privítanie som nečekala, nebojte sa. Pein je iný, ako si vy myslíte. A môže vám to aj dokázať, len mu musíte dať šancu. A kým sa rozhodnete, Hokage-sama, budeme v sídle starého otca. A,“ usmiala sa sladko, „ak by ste nás napadli, nie je pre mňa problém zničiť čokoľvek. Pre ochranu blízkych.“ S týmito slovami sa s nimi rozlúčila a všetci štyria odišli preč.

„Ona si sem len tak napochoduje a čaká... Čo vlastne? Že tu bude každý skákať okolo nej a plniť jej rozmary? Tak to teda nie! To nech si vyhodí z hlavy!“ Tsunade bola strašne rozčúlená. Pochodovala po miestnosti ako hladný tiger.
„A vy tu čo postávate? Nemáte mať snáď nejakú misiu? To, že prišli oni, na tom nič nemení. Takže už aj nech ste tam!“ Skríkla na nich, počkala, kým zmizli a už aj si otvorila fľašu saké, ktorú s potešením vypila celú.
„Rozhodnúť sa, to nejde len tak...“
****

„Noo, dlho sa tu neupratovalo.“ Linn si znechutene premeriavala dom a páčilo sa jej to čoraz menej. „No nič, dáme sa do práce. Kage Bushin no Jutsu!“ A dvadsať Linn začalo ostošesť pobehovať po dome, umývať dlážku, utierať prach, jednoducho aby sa všetko lesklo a bolo čisté.
Kakashi s Peinom a Kogarim sa chceli pridať k nej, ale odbila ich so slovami, že by jej len zavadzali a nech idú zatiaľ von sa zabávať.

Po pár hodinách vyšla von, na tvári mala spokojný úsmev. „Tak panstvo, ráčte vstúpiť,“ a rukou ich pozvala dnu.
Ako vošli, ani to tam nespoznali, cez okná bolo vidieť, všetko sa lesklo, nikde ani smietka prachu. Linn ich zaviedla do jedálne, kde už bolo prestreté a všetci sa konečne najedli po dlhom, namáhavom dni.
Po večeri im ukázala ich izby a konečne sa odobrali na zaslúžený spánok.

Ako plynul deň za dňom, vyzeralo to, že Konoha zabudla na ich existenciu. Žiadna správa nechodila, nikto ich nebol pozrieť, čo oni pochopili, že bol vydaný zákaz sa približovať k Linninmu sídlu.
Jediný, kto chodieval preč, bol Kakashi. Či už pre zásoby, nové správy, alebo len tak na potulky svetom.
Medzitým trénovali Kogariho. Byakugan sa mu už rozvinul dávnejšie, len Linn premýšľala, či sa mu aj v tom druhom oku niečo nezjaví. Či sa potvrdí to, prečo ho tak veľmi chcel Itachi.
Spojenie dvoch mocných klanov v dieťati, kde by sa prejavili obe sily, to by bola zbraň hodná akejkoľvek obety. Vedela, ako uvažoval jeho otec.

Linn sa často chodievala prechádzať k jazierku. Pozerala sa, ako vlnky prichádzajú a odchádzajú. Stretajú sa v strede.. A premýšľala. Keď Sasuke zabil Itachiho, myslela si, že ten stiesnený pocit zmizne, ale nestalo sa tak. Stále tam bol. Vedela, že pokiaľ nenájde jeho telo, tak sa ani nestratí.

Vzdychla si a hodila kamienok oblúčikom do vody.
„Ťažké myšlienky?“ Ozvalo sa spoza nej.
„Tsunade,“ obrátila sa k nej s úsmevom. „Prišli ste nás vykázať z Konohy?“
Pokrútila hlavou. „Nie, až príliš si uvedomujem, čo by strata vás znamenala pre nás. A ako by sa k tomu niektorí postavili. Takže, hoci je to Pein, prijímam. Ale, jedno pochybenie, jedno podozrenie a ste postavení mimo a stíhaní, je ti to jasné?!“ Dodala hrozivým tónom.
„Hai, Hokage-sama,“ zdôraznila jej postavenie. „A teraz, nepridáte sa na večeru? Kogari je na vás celkom zvedavý,“ trochu sa jej zalíškla a to aj zabralo.
„Vážne? Noo, to by som hádam mohla,“ zasmiala sa nervózne sa spoločne s Linn sa vybrali k nej domov.

„Pozrite sa, koho som doviedla na večeru.“ A všetci prekvapene hľadeli na Tsunade, ktorá sa zjavila za Linn.
„Oyasuminasai,“ pozdravila ich a prisadla si k nim.

Večera prebehla v pokojnej atmosfére, hoci Tsunade behal pohľad od jedla stále na Peina, ktorý sa tváril, že si to nevšíma. Radšej.
Boli akurát uprostred debaty o tom, či by mal Kogari chodiť na akadémiu, keď Linn stislo hrozne žalúdok. Silná bolesť jej prešla telom, až zjajkla.
„Nič sa nedeje,“ rýchlo zo seba dostala, keď zbadala mierne preľaknuté tváre. Až do konca večere ostala ticho a bola celá bledá.

Nedočkavo sa rozlúčila s Hokage a potom sa rýchlo vybrala do izby. Ani nevedela prečo, zbalila si zbrane, obliekla sa, napísala krátky odkaz Kakashimu a vyskočila von oknom do tmy.
Práve v tej chvíli Hatake vošiel dnu, ale už videl len tieň. Podišiel k stolu, vzal list a čítal: „Čoskoro sa vrátim, nechoďte za mnou. Linn.“ Kam si zase odišla? Pozrel na mesiac, ktorý sa mu zdal byť akýsi krvavý a dúfal, že sa nič vážneho nestalo...