Linn Hyuuga - 23. časť

„Zábava sa začína!“

Linn sa zachvela. Tora v nej vrčala. Ale nie od strachu.. Od hnevu a vzrušenia sa jej dvíhal hrudník a jej pocity sa prenášali na Linn. Obe sa na tento súboj veľmi tešili. Nenávideli Itachiho a bolo im jedno, či pri tom umrú. Pokiaľ ho zabijú.

Kakashimu zaletel pohľad k mladému dievčaťu a zamračil sa. Videl v jej očiach chuť do boja. Nenávisť z nej len tak sršala, hoci ju nijako nedávala najavo. Všetko okolo nej sa triaslo.
Itachi sa uškrnul. „Takže moja najdrahšia hračka sa chce biť? To som veľmi rád. Dlho sme sa nehrali.“ A žmurkol na ňu.
Linn vycerila zuby. Teraz bola s Torou jedna osoba. Obrátila sa na Kakashiho a ostatných. „On je môj.“ Precedila pomedzi pery a skočila k Itachimu. V tom okamžiku sa všetci vrhli do boja.

„Rád ťa zase vidím, miláčik. Chýbala si mi. Bolo mi tam smutno.“ Zasmial sa, keď videl jej divý pohľad.
„Aj mne si chýbal.“ Uškrnula sa, keď zbadala jeho prekvapenie. „Ó áno, veľmi. Ale urobila som si bábku a do nej pichala špendlíky, to mi zatiaľ stačilo. Našťastie, teraz to môžem robiť naostro.“ A v tej sekunde na neho leteli ihlice.
Uskočil a ako dopadal na pravú nohu, tá sa mu na chvíľu podvrtla. Rýchlo sa narovnal a pozrel sa dole. V stehne mal zapichnutých 5 ihlíc tvoriac nejaký kvet. „Mrcha jedna!“
Linn sa začala smiať. Smiala sa, keď na ňu začal útočiť. Smiala sa, hoci ju poranil. Bolo jej to jedno. Vedel, že jeho tým vytáča a to ju ešte viac burcovalo k tomu, aby bola taká... šialená.

Kakashi pri boji hodil sem tam očkom na ich súboj. Hrozne sa o ňu bál. Tŕpol, keď videl, že ju poranil na ramene. A bol nesvoj z jej správania sa. Nemohol však nad tým veľmi premýšľať, lebo sám mal práce vyše hlavy.

Po nejakej dobe z nepriateľa ostalo niečo cez polovicu. Vďaka Narutovým klonom sa to ninjom z Konohy darilo zvládať. Na druhej strane Linn a Itachi svoj bol spomalili. Viac premýšľali, ako útočili, lebo k sebe neprenikli. A Linn to chcela zvládnuť viac menej sama, takže Tora jej veľmi nepomáhala.

Zrazu zbadala Itachiho nekryté miesto. Celou silou tam zaútočila a jeho ochromila. Padol na kolená pred ňu. Zdvihla ruku, aby použila svoje jutsu, ktorým rada zabíjala, keď vtom stŕpla. Pozrela sa pred seba a uškrnula. „Takže si prišiel.“
„Áno. Toto musím ukončiť ja, nie ty. Hoci aj ty máš na to právo.“ Ozval sa spoza Itachiho známy hlas.
„Sasuke,“ zastenal Itachi a zavrel oči.
Linn od neho ustúpila a pri tom si uvedomila, že je okolo nich akési ticho. Obzrela sa a zbadala, že Itachiho ninjovia sú mŕtvi. A všade okolo stáli jej priatelia. A pred ňou Tým Hebi.

„Sa-suke?“ Hlesol Naruto a pohol sa vpred.
„Ostaň tam. Nechcem sa s tebou biť. Len som si prišiel niečo vybaviť a zase pôjdem.“ Odvrátil od neho oči Sasuke a zahľadel sa na brata.
„Tak ma zabi, načo čakáš? Snáď sa nebojíš?“ Uchechtol sa ten.
„Teba? Kto by sa ťa bál. Pozri sa okolo a neuvidíš v ani jednej tvári strach. Si len úbohá troska... Ktorú treba zbaviť života.“ Postavil sa pred neho a pozrel do očí.
„Sasuke, vidím ti to na očiach... Nechceš ma zabiť. Dúfaš, že sa stane nejaký zázrak.“ Itachi sa mierne nadvihol. „Poviem ti novinku. Zázraky neexistujú!“ Zovrel v ruke kunai a zahnal sa po ňom.
Jeho brat napriahol katanu a sekol len raz. Itachi zmeravel, potom sa usmial. „Tak si to zvládol.“ Padol na kolená a potom na tvárou na zem.
Sasuke na neho hľadel, rýchlo dýchajúc. Na tvári sa mu nič neodzrkadľovalo, ale Linn vycítila, ako mu je... Aj ona bola šťastná, že je konečne mŕtvy. Ale stále jej behalo po rozume, čo všetko spravil. Podišla k nemu a chytila ho okolo pliec. Sasuke len zvesil hlavu a takto tam chvíľu stáli. Kým sa neozvali ľudia za nimi...

„Sasuke, vrátiš sa teraz s nami? Svoju pomstu si už dokonal, tak...“ Začal Naruto, ale prestal, keď mu pozrel do očí.
Pokrútil hlavou. „Mám ešte niečo na práci. A..nedá sa len tak vrátiť po tom všetkom...“ Obrátil sa im chrbtom a už išiel preč.
„Sasuke... Ja...ja...“ Sakurin hlas stíchol a iba pozerala na jeho postavu.
Otočil sa a zahľadel sa jej do očí. Potom, na prekvapenie všetkých, mu tvárou prebehlo niečo ako úsmev, ktorý v okamihu bol zase preč. Len kývol hlavou a zmizol so svojím týmom.

Linn sa uškrnula a vybrala sa za priateľmi. Hľadela na ich šťastné, spokojné tváre a cítila, že aj z nej opadajú starosti. Sakura k nej podišla a začala jej liečiť poranenú ruku.

Keď si trochu oddýchli, chceli sa vybrať do dediny, aby sa pozreli, ako sú na tom ľudia.
Pri odchode sa ozval Naruto: „A jeho telo vezmeme so sebou?“ Kývol hlavou na zem, kde mal byť mŕtvy Itachi. „To-to hádam nie!“
Všetky hlavy sa tam natočili a zmeraveli. On zmizol!
Linn rýchlo aktivovala Byakugan a prehľadávala okolie, aby našla toho, kto si ho vzal. Ale márne. Po Itachiho tele a jeho únoscovi nebolo ani stopy. „Dočerta! Ako sa to mohlo stať?!“ Naštvane kopla do skaly a tá sa rozletela na tisíce kúskov.

„Teraz to necháme tak, musíme sa najprv postarať o nich,“ kývol Yamato hlavou k dedine a ostatný neveselo prikývli. Konečne bol ich nepriateľ mŕtvy. Ale zmiznutie jeho tela im na pokoji nepridalo. Skôr boli z toho nervózni. Báli sa nečakaného.

Postupne každý schádzal do Trávnatej. Len Linn stála na mieste a hľadela niekam do diaľky. Oči sa jej leskli. Nájdem ťa. Nezabudni na mňa... S touto myšlienkou, a s pocitom, že je konečne voľná, oslobodená od Itachiho, sa vydala za nimi....