Aj ja teba, Aniki 1.

,,Aniki, čo tu robíš?“ Začul som spoza svojho chrbta Sasukeho hlas. Len aby ste mali predstavu prečo sa ma to spýtal, bolo to preto lebo som náhodou išiel okolo cvičiska (tak dobre, nie takou úplnou náhodou).

,,Ty si so mnou prišiel trénovať hod shurikenom, že je to tak?“ Pozrel na mňa so zmesou detskej nevinnosti, radosti a očakávania v očkách. V tej chvíli by som neodmietol, ani keby chcel aby som spáchal samovraždu.

Sasuke je po mne, určite, inak by nebol tak snažil. Pomyslel som si, ale tá myšlienka vo mne vyvolala iba vlnu bolesti. Tak veľmi ho milujem, že sa snažím zabudnúť na to, že je môj brat. Ale to nejde.

Prehltol som horké myšlienky a skryl ich hlboko vo svojej mysli. Neznámi autor raz povedal: ,,Ži len pre túto chvíľu!“ A tak som sa na Sasukeho usmial, predviedol som mu zopár mojich trikov a nechal som ho chvíľu vyjavene pozerať. Keď sa spamätal a začal sa venovať trénovaniu s plným nasadením uvedomil som si, že aj môj malý braček zdedil určitú dávku geniality. Na jeho výkone bolo treba ešte niečo doladiť ale napriek tomu to nebol výkon šesťročného dieťaťa, ale mladého genina. Keby sa snažil len o trochu viac mohol by skončiť akadémiu o rok alebo dva skôr.

Asi o hodinu sa Sasuke zadýchal, napriek tomu ho to od cvičenia neodradilo, práve naopak. Ale ja som toho už začínal mať pomaly dosť, hlavne keď som pri pohľade na jeho spotené telíčko a zrýchlený dych začínal mať dosť neodbytný problém v nohaviciach.

,,Hej, Sasuke, poďme už domou, večera bude za hodinu.“ Navrhol som mu ale pohľad ktorý mi venoval mi jasne prezradil, že domou pôjde len v putách. Tak sa musím zase raz uchýliť k diplomacii,: ,,Sasuke, ja už som celkom unavený a pred večerou by som sa rád vykúpal. A ty by si sa mal vykúpať tiež, si celý špinavý.“ Dodal som.

,,Aniki, môžem sa kúpať s tebou?“ spýtal sa ma pričom si zjavne neuvedomoval čo taká otázka so mnou spraví. To ale zistil takmer vzápätí a na to náhle poznanie reagoval otázkou: ,,Prečo sa Aniki červená? Veď sme obaja chlapi.“ Dodal a pokúšal sa predviesť svoje bicepsy.

Áno Sasuke, to vieš že sme obaja chlapci, ale keby si sa predo mnou začal vyzliekať tak ťa znásilním. Pomyslel som si a snažil sa nepredstavovať si ho nahého a vlhkého v kúpeľni pod sprchou. To šlo len s veľkým vypätím síl. Namiesto toho som sa sústredil na to aby som ho od toho odhovoril. Nahodil som na to svoju známu pohŕdavú intonáciu hlasu a spustil som: ,,Ale, ale Sasuke myslel som si, že sa vieš umývať. Alebo som sa mýlil?“ Zabŕdol som podľa poriadne nahnevaného pohľadu som vydedukoval, že sa budem dnes kúpať sám.

Večera prebehla v kľude a pri družnom rozhovore o mojich ANBU misiách. Po večeri mal ísť Sasuke spať a ja som išiel na povinný pohovor k otcovi.

,,Itachi,“ začal otec, ,,budúci týždeň bude zraz Uchihov. Budem rád keď sa tam ukážeš. Si síce mladý ale verím, že ti záleží na blahu klanu. Si cennou spojkou medzi políciou a ANBU. Dúfam, že to chápeš, lebo teraz ti dávam zodpovednosť za klan.“ Skončil svoj prejav a teraz čakal na moju reakciu.

,,Dobre otec, cením si tvoju dôveru.“ Povedali moje ústa zatiaľ čo moja duša kričala toto: Urobím všetko preto aby som zabránil ďalšej nezmyselnej vojne! Nech to stojí čo to stojí!

,,Choď spať synak, som na teba hrdý.“ Povedal otec a ja som sa urýchlene vyparil.

Večer som nemohol zaspať. Stále som myslel na to, že zajtra zradím svoju rodinu. Mal som v tom jasno ale musel som urýchlene prísť na iné myšlienky. Tak som sa išiel pozrieť na Sasukeho ako vždy keď nemôžem zaspať. Potichu som vošiel do izby kde spal môj anjelik. Ležal na boku a vlásky mal porozhadzované po vankúši. Došiel som ku posteli a sadol som si na jej kraj. Doteraz som si k nemu nikdy nesadol lebo som sa bál, že sa zobudí. Ale dnes sa niečo zmenilo. Pozeral som sa na Sasukeho ako sladko spí nezaťažený pocitom zrady a pohladil som ho po hebkom líci.

Ospalo zatrepotal riasami a uprel na mňa zasnený pohľad.

,,Aniki...? nevyslovená otázka ma ťahala k zemi a vo mne sa zrazu niečo zlomilo. Mozog sa mi akoby vypol a ja som sa zrazu nakláňal nad svojim bratom.

Nechápavý pohľad.

Je tak blízko. Rozbúchalo sa mi srdce. V náhlom prívale citu som pritlačil svoje pery na tie jeho.

Náš prvý bozk.

Trošku som sa odtiahol, len tak aby som sa mu mohol pozrieť do očí. Odrážalo sa mu v nich celé hviezdne nebo. Niektorý hovoria, že počas prvého bozku počujú husle a vidia ohňostroj, no ja som počul len Sasukeho dych a videl krivku jeho pier a omámené oči. Napriek tomu som si istý, že som počul ten najdokonalejší zvuk a videl tú najkrajšiu bytosť na svete.

Opäť som ho začal bozkávať. Jazykom som mu prešiel po spodnej pere. Sasuke nespokojne zamrnčal. Jemným tlakom som sa ho snažil donútiť aby otvoril ústa. Len čo sa mi to podarilo, začal som skúmať vnútro jeho úst.

Medzitým som mu rukami vkĺzol pod tričko. Pravou rukou som ho držal pod lopatkami a ľavou som mu hladil hruď a ploché bruško. Striaslo ho, mal som studené ruky. Asi nechápal, čo s ním robím, lebo sa vôbec nebránil ani keď som rukou zamieril k jeho nohaviciam.

Vzrušenie, ktoré som prežíval v tej chvíli sa nedalo opísať slovami.

V tej chvíli mi v hlave zažiarila červená kontrolka a snažila sa upútať moju pozornosť. No lákadlu, akým je pre mňa Sasuke, sa nemohla rovnať a tak som ju vypudil z myšlienok. Namiesto kontrolky sa mi však v hlave ozval hlas.

Chceš ho znásilniť, Itachi? Spýtal sa ma.

Nie, nechcem. Zmetene a urazene som si pomyslel.

Tak prestaň! Rozkázal hlas.

Ja nemôžem. Myslel som na to, že ak ho teraz pustím tak sa zbláznim.

Ale ty mu ubližuješ, Itachi. Nútiš ho do niečoho na čo nieje pripravený. Ak ho tak veľmi ľúbiš, tak prestaň. Hlas zaťal do živého.

Myseľ sa mi vyjasnila a ja som sa odtiahol od svojho brata. Zrazu som chcel ujsť niekam pekne ďaleko, alebo sa aspoň odvrátiť od jeho nechápavého, netušiaceho pohľadu.

Hriala ma aspoň myšlienka na to, že som mu už nestihol ublížiť.

Začal som skladať pečate na uspávacie genjutsu.

,,Sasuke, veľmi ťa ľúbim.“ Povedal som tesne pred dokončením jutsu.

A vyššie menovaný zaklipkal očkami, na ktoré opäť padal spánok a povedal: ,,Aj ja teba, Aniki.