Watashi wo ai suru hikari-06

Chapter.no.6
Ooji Academy bola populárna v celom kraji. Dokonca aj v rôznych kútoch Japonska ju poznali. Populárna bola kvôli tomu, že bola výberová a žiaci sa tam dostali až po talentových skúškach. Či už sa zaoberali športom, umením, hudbou alebo boli nadmerne inteligentne nadaný. Dostať štipendium na túto školu bolo priam nemožné. Ale pár vybraným sa to vždy podarilo.
Ai, Rei a Kenji boli jedny z mála vyvolencov, ktorí boli populárny aj u elity. Ai kvôli skoro všetkému čo človeka napadlo. Rei bol zlatíčko a nenašiel sa nikto kto by ho kvôli niečomu nemal rád. Kenji bol osobitá kategória a keďže bol „desivý“ všetci ho poznali.
„Rei-kúun, Minazuki-kúun!“ Rozliehal sa chodbou hlasitý výkrik. Hlavy všetkých sa za Ai obracali ako slnečnice za slnkom. Ai v kratučkej sukničke pobehovala po chodbách a hľadala Reia a Kenjiho.
„Shu-Shuto-san...“ Zastavil ju jeden študent. Ai sa pristavila a on pri pohľade do jej prekvapenej tváre začal habkať a koktať. Začali sa mu potiť dlane a plytko dýchal. Cítil sa asi ako pri záverečných skúškach.
„Hm? Ty siiii... počkaj nehovor! Ja to viem! Počkáaj... ty si ten z tej... no, hentej...“ Škriabala sa na hlave a bolo na nej vidieť, že zapája aj tie mozgové bunky ktoré nemá. Nech sa snažila ako chcela nevedela prísť na to, kto to je.
„Namikawa Shoji, športová trieda číslo 3-H!!“ Vysypal to takou rýchlosťou, že Ai zaznamenala len číslo triedy. Chudák Shoji priam horel a klepal sa.
„Aháa... futbalista... no... nepoznám, nevadí, čo potrebuješ zlatúšik?“ Priložila si prst na spodnú peru. Potom sa usmiala a hľadela mu priamo do očí. V Shojim skapal aj posledný kúsoček odvahy a nemal odvahu povedať ani „ahoj“. Našťastie sa v tej chvíli pri nich zjavil Rei s Kenjim.
„Hoj, Ai-san.“ Rei podvihol ruku na znak pozdravu. A tváril sa pri tom ako starý indiánsky náčelník. Ai otočila hlavu a zasmiala sa.
„Dobre zlatko, porozprávame sa zas niekedy inokedy.“ Zažiarila a bez toho, aby počkala na jeho odpoveď, odcupotala za Reiom a Kenjim.
„Ahoj, kde ste boli hľadala som vás!“ Nafúkla sa a vyvaľovala na nich svoje hnedé kukátka.
„Hádal som sa s Kenji-kunom o tom čo je lepšie. Či čokoládové latte alebo karamelové!“ Prekrížil si ruky na prsiach a začal hľadieť mimo.
„Dovoľte, aby som Vás poopravil, hádali ste sa sám so sebou, keď ste sa nevedeli rozhodnúť.“ Prehlásil monotónne. Ai sa skoro neudržala a pukla smiechom, lebo si živo vedela predstaviť jačiaceho Reia a flegmaticky zazerajúceho Kenjiho.
„Hée!? To ako...? Ako môžeš niečo takéhoto povedať!? To nie je pravda toto! Dnes spíš sám! Aby si vedel!“ Jačal naňho. A a on ho ignoroval. Teda až do predposlednej vety. Spozornel a vypleštil oči. Na čele sa mu pomaly začali objavovať kvapôčky potu a nevedel čo na to povedať. Rei tam oduto stál a hľadel niekam do chodby na ktorej už nikto nestál, lebo popri jeho malom prejave aj zazvonilo. Stála tam akurát Ai, ktorá so zatajeným dychom a iskriacimi očkami sledovala čo na to Kenji povie. Ten si len hlasito vzdychol a zahľadel sa do zeme. Zrazu z ničoho nič schytil Reia a venoval mu jeden z najromantickejších bozkov, ktoré Ai vo svojom živote videla. A to mala napozeraných nespočetne veľa romantických a bohvieakých filmov. Ai sa z nosa pustila krv. Teda, pustila, priam vystrekla. Pretože, keď hľadela na ich pery, na jemnú červeň na ich lícach, na ich láskyplné zovretie a na celkový dojem z tejto dvojice, nemohla tam stáť bez zjavnej reakcie. Ai si švacla ruku pod nos, aby nezašpinila chodbu a s očičkami a lá merry christmas, hľadela na ich pery. Kenji ukončil romantickú chvíľku jemným hryznutím a natiahnutím Reiovej spodnej pery. Ten sa naňho už očividne prestal hnevať a po otvorení očí si spojili čelá a len tak si hľadeli do očí.
„Mmmmmm~♥! Ai už môže umrieť ako šťastný človek!“ Nadšene si zašepkala a keď si ju Kenji letmým pohľadom všimol, hneď Reia pustil a začal sa červenať. Ruky si strčil do vreciek a hľadel do neznáma. Rei spočiatku nechápal, ale potom mu to jaksi samo docvaklo. A ofúkol si.
„Minazuki-kun... pokojne pokračujte, ešte mi v tele nejaká krv zostala!!“ Nadšene zvolala a cez dlane jej už začala pretekať krv.
„Neprivádzajú ťa takéto situácie k ohrozeniu života?!“ Odvrkol a stále hľadel niekde nevedno kde. Ai sa jakš-takš podarilo zastaviť krvácanie a zakláňajúc hlavu podotkla.
„Aj, ale Ai pri nich niekedy dostane aj viacnásobný orgazmus!“ Zasmiala sa a ten vtip pochopil asi len Rei. A samozrejme Ai, keďže ho sama povedala. Kenji sa strhol a s vyhúkaním ksichtom na ňu hľadel. Rei s úsmevom pokrútil hlavou a keď sa otočil Kenjiho smerom začal sa smiať ešte viac.
„Nepochopil si to, že nie?“ Smial sa. A aj Ai sa zasmiala keď jej došlo, že to Kenji vzal vážne. Len jemu to nejako neprišlo smiešne. Aspoňže ta boli len oni, aspoň sa necítil až tak trápne.

Kenjiho rozprávanie:

Volám sa Minazuki Kenji a som poručník a komorník Noguchi-samu. Môj rod slúži jeho klanu už po generácie a vždy sme spolu dokonale vychádzali. Rodičia Noguchi-samu zomreli pred asi siedmimi rokmi. Bola to prirodzená smrť, umreli na starobu a keďže sa môj pán narodil keď už boli obaja pomerne starý, dal sa takýto koniec očakávať . Noguchi-sama po nich zdedil ohromný majetok, preto sa o financie v jeho rezidencii veľmi nestará a všetky takéto veci ako účty, vyplatenie ostatného personálu a podobne, mám na starosti ja. Noguchi-sama ani neprešiel veľkou traumou, sám to dosť očakával. Noguchi-sama sa vyžíva v pestovaní ruží. A jeho oblečenie vždy nejaká tá ruža zdobí. Či už vo forme brošne alebo je to unikátna živá z jeho záhrady. Noguchi-sama sa vyžíva v záhradníčení a kreslení. Je aj úchvatný športovec a vegetarián. A dokáže predpovedať budúcnosť. Myslím to smrteľne vážne. Raz mi totiž povedal, že sa doňho zamilujem tak bezhlavo, že až stratím súdnosť. A tak sa aj stalo.
Opíšem Vám môj obyčajný deň strávený v rezidencii:
Ráno vstanem ešte pred mojim pánom a začnem mu chystať raňajky. Dva stredne opečené celozrnné toasty s maslom a prvotriednou marmeládou. K tomu hrnček kakaa a do vázy na podnose, na ktorom sú pripravené Pánove raňajky, dám najkrajšiu červenú ružu akú nájdem. Pomaly kráčam do jeho izby. Väčšinou vždy ešte spí alebo to predstiera. Viem to, aj keď on si stále myslí, že nie. Aj napriek jeho umeleckému nadaniu je mizerný herec. Jednou rukou položím na nočný stolík podnos a druhou vždy rozhrniem závesy. Keď to môj pán stále nechce vzdať a hrá sa na spiaceho princa musím vždy zvoliť drsnejšiu taktiku.
Kenji podišiel k jeho posteli a naklonil sa nad spiacu tvár Reia. Pomaly sa k nej blížil so zatvorenými očami a našpúlenými perami až ho nakoniec pobozkal. Najskôr sa nežne pohrával jazykom a perami s Reiovou dolnou perou a potom, keď cítil, že sa jeho ústa pootvorili, dal si jedno koleno na posteľ a rukami sa oprel o vankúš na ktorom Rei ležal. A to takým štýlom, že medzi Kenjiho opretými rukami bola Reiova hlava. Kenji strčil svoj jazyk pod jazyk Reia a rané machľovanie sa mohlo začať. Akonáhle s tým Kenji prestal a odtiahol sa, Rei zašepkal.
„Keď budem ďalej predstierať, že spím, dostanem ďalšiu?“ Pousmial sa aj s Kenjim.
„Dobré ráno, Noguchi-sama.“ Zaprial mu, postavil sa a dával podnos na kolená už sediacemu Reiovi. Ten sa s chuťou pustil do jedla.
„Dobré ránko, Kenji!“ Prežúval popri čom rozprával.
„Z dňa na deň dokonalejšie~♥!!“ Červenal sa a s chuťou chrúmal toast a zapíjal ho kakavkom.
Takto nejako prebiehajú Pánove raňajky. Potom nasleduje šport, ktorý je priradený k danému dňu a ročnému obdobiu. Napríklad na jar je populárny beh. V lete bicyklovanie a cez zimu a jeseň zas plaváreň alebo posilňovňa. Pokiaľ môj Pán športuje, ja mu chystám veci do školy a rozdeľujem prácu služobníctvu. Niektorí z nich pána zbožňujú, iný sú tu zas len pre peniaze. Ja by som ich vyhodil až by sa za nimi prášilo, len Noguchi-sama nikdy nikoho nechce vyhodiť.
Kenji si nechal nastúpiť všetko služobníctvo a začal prednášať.
„Prajem dobré ráno! Z pozície hlavného komorníka Noguchi-samu, Vám oznamujem, že mladý Pán sa má dobre a práve je na rannej rozcvičke. A nepraje si byť akokoľvek rušený, preto všetky sťažnosti alebo otázky smerujte najskôr mne a ja mu ich potom predám mladému Pánovi. A teraz prejdime k úlohám, keďže mladý Pán si neželá, aby sa ktokoľvek dotýkal jeho kvetov, záhradníci budú dnes strihať živé ploty pred hlavným vchodom. Upratovačky a upratovači budú luxovať celý dom, aby sa leskol keď sa aj s Pánom vrátime. Kuchári budú chystať večeru, lebo obed s najväčšou pravdepodobnosťou nestihneme. Mladý Pán si želá na večeru, ehm-ehm, citujem: -Niečo úža so sójou a cestovinami. Ale keďže poznám naších kuchtíkov, viem, že to bude delikatesa!-. Koniec citátu. Údržba sa pozrie na sprchu v hosťovskej izbe na druhom poschodí. To je zatiaľ všetko, prosím, môžete sa rozísť, prajem príjemný deň!“ Povedal to hádam na jeden nádych. A jakmile sa otočil, všetci naňho hádzali grimasy a opičky. Nikto ho nemusel a každému liezol na nervy. Ale nechceli mu nič hovoriť, lebo to by zo siedmich miliárd ľudí na tejto planéte zostali len dvaja. On a jeho Noguchi-sama.
Po rozdelení úloh a po tom čo sa Noguchi-sama vráti z jeho pravidelného ranného tréningu, sa obaja pripravíme a ideme do školy. Noguchi-sama mi prikázal, aby som ho mimo rezidencie oslovoval „Rei“. Aj napriek môjmu namietaniu som nakoniec musel súhlasiť. Noguchi-sama, mimo rezidenciu Rei, má svoj vlastný rozvrh. Takže má tak oveľa viac času než klasický študenti. Ale ten čas vždy nejakým spôsobom zužitkuje. A to napríklad maľovaním alebo fyzickou aktivitou. Každá jeho činnosť je prirodzene dokonalá. V škole má mnoho známych, ale ja osobne dôverujem len Shuto-san, ktorá bola aj na návšteve v Pánovej rezidencii. Preto som zhodnotil, že sa jej dá veriť. Jediné čo ma na nej zaráža je jej neuveriteľná posadnutosť homosexuálnymi pármi, konkrétne mužskými. Hlavným príznakom je masívna strata krvi z nosu. Po škole Noguchi-sama preferuje aktivity ostatných adolescentov. To jest, bowling, karaoké, nákupné pasáže, kiná a tak ďalej. Po návrate domov sa mladý Pán navečeria, pochváli služobníctvo a ďakuje im za tvrdú prácu, ktorú odviedli. Potom nasleduje štúdium. S ktorým mu s radosťou pomáham.
„Kyaa! Ja tomu nechápem! Načo mi v živote bude matika!? Teda viem, ale načo mi budú tieto trápne funkcie a ja neviem ešte čo!?“ Vykríkol Rei, ktorý bol už z celého učenia zmorený. Ničomu nechápal, pretože na hodine nedával pozor a kreslil si po zošite miesto toho, aby počúval výklad profesora. Kenji si to všimol preto dával dvojnásobný pozor, aby mu to neskôr mohol vysvetliť. Prisadol si bližšie a vzal si do rúk učebnicu. Rei, ktorý to už dávno vzdal, si podopieral tvár rukami a snažil sa ignorovať aj Kenjiho vysvetľovanie. Ten nech sa ho snažil zaujať akokoľvek nedarilo sa mu. Rei sa naňho síce začal pozerať, ale jediné čo bol schopný vnímať bolo bla-bla-bláa. Už ho to prestávalo baviť a aj mu bolo ľúto Kenjiho, ktorý sa tak snažil. Preto mu venoval jeden dlhý a romantický bozk. Kenji hneď zišiel z nápadu učiť ho a plne sa venoval perám a ústnej dutine Reia. Nevedno ako sa dostali do postele a Kenji začal Reiovi pomaly rozopínať školskú uniformu. Keď sa mu podarilo rozopnúť všetky gombíky, prešiel z pier na krk a potom na vypracovanú hruď svojho Pána. Rei tíško vzdychal a funel od rozkoše a pôžitku, ktoré v tej chvíli zažíval. Kenjiho ruka pomaly klesala nižšie a nižšie do Reiovích nohavíc až sa Kenji dostal k tomu k čomu chcel. Najskôr mu však stiahol jak nohavice tak spodné prádlo, nechcel mu ich totiž zbytočne zašpiniť. Pustil sa do miernych pohybov zápästia, ktoré postupne zrýchľoval. Vedel, čo má jeho Pán rád a čo presne robiť pre to, aby si to čo najviac vychutnal. Rei sa blížil k vyvrcholeniu a keď ho dosiahol, venoval Kenjimu ešte jeden dlhý, vášnivý bozk. Potom padol udychčane do postele a a užívajúc si okamžik sledoval Kenjiho tvár. Ten sa bez rečí postavil a po zaželaní dobrej noci odišiel preč.
Aj napriek mojej neskonalej láske k Noguchi-samovi, som sa nikdy neodvážil podniknúť nič viac. Aj keď viem, že mladému Pánovi by to nevadilo. Proste je to moje tabu, ktoré sám od seba nechcem prekročiť a schovávam si ho na tú pravú chvíľu.
Toto je jeden z mnohých dní na rezidencii. Ale nech je akýkoľvek, keď je strávený s mojím Pánom tak je dokonalý. Ďakujem za pozornosť.

Rei kráčal po chodbe a Kenji tesne za ním. Zozadu sa na Reia vrhla Ai.
„Zdravím záletník, kde sme včera boli?“ Usmiala sa a narážala na fakt, že Reia deň predtým nestretla. Ten však neprišiel ani do školy, lebo sa rozhodol venovať celý svoj deň ružiam a Kenjimu.
„Dobré ránko, Ai-san. Vieš ako to je, keď s niekým spíš v jednej posteli a príjemne ti šmátra rukou pri panve a bedrách, nechce sa ti ísť nikam a stráviš s ním celý deň.“ Ai vytryskla krv z nosa. Rei narážal na tú časť dňa, ktorú strávil s Kenjim. Ai prikyvovala a nakoniec povedala.
„Rei-kun, ty chceš Ai týmto spôsobom zabiť...!? ... lebo ak áno... tak smelo do toho! Počúvam ťa!“ Rozžiarili sa jej oči a jednou rukou mu ukazovala zdvihnutý palec a druhou si pridržiavala nos. Ale aj napriek jej veľkej snahe z neho ani z Kenjiho nič nevytiahla. A len pre informáciu, v ten deň ich predstavila Shuichimu a Kaiovi. Čo všetkým výrazne zmenilo život.