Svadobné strasti a slasti 02

„Áno, beriem.“ Odpovedal na kňazovu otázku.
„Á-áno, beriem.“ Zaznelo neisto z úst blondiačika.
„Týmto vás vyhlasujem za-,“ na chvíľu sa kňaz zarazil, „svojich!“ Nenápadne si zotrel z čela pot, pretože mu bolo trápne vysloviť ‘za muža a ženu‘. „Môžete sa pobozkať.“
Ako náhle padla táto otrepaná fráza, Sasuke nezaváhal ani na chvíľu a ukradol si Narutove pery.
„Milujem ťa, Naru-chan,“ zašepkal mu do uška. Naruto sa už nadychoval k nejakej štipľavej poznámke, ale Sasuke ho pre istotu znovu umlčal bozkom.

*****
„Veľa šťastia!“ Jasali všetci pred kostolom a hádzali po novomanželoch zrnká ryže. Blondiačik mal sto chutí sa od hanby prepadnúť pod zem.
„Trápi ťa niečo, miláčik?“ Ozval sa sladko Sasuke, ktorý si všimol jeho nervozity.
„Nevolaj ma tak!“ Zabrblal Naruto a očami sa rozhodol vyhľadať pomoc pri svojich rodičoch. Tí stáli pri svadobnom kočiari a šťastne sa na nich usmievali. Od nich sa asi pomoci nedočkám, povzdychol si. Sasuke im zamával a tiež sa začal obzerať po svojich. Zazrel ich až vo chvíli, keď ho Naruto mierne štuchol lakťom do boku a odkašlal si.
„Dobrý deň,“ pozdravil ich a uklonil sa.
„Netreba byť tak zdvorilí, Naru-chan!“ Zasmiala sa Mikoto a láskyplne oboch objala. Narutovi bolo hneď jasné odkiaľ Sasuke pochytil prezývku ‘Naru-chan‘.
„Mikoto, drahá, poď už, nech ich nezdržujeme!“ Odlepil od nich Fugaku svoju manželku a ešte im poprial veľa šťastia. Po ich odchode čiernovlasému nič nebránilo v tom, aby schmatol Naruta za ruku a tiahol ho do pripraveného kočiara. Minato im otvoril dvierka a vpustil ich dnu.
Ako býva zvykom, nevesta hádže do davu kyticu. Ani tu tomu nebolo inak. Naruto, chtiac-nechtiac, sa postavil, napriahol, a šmaril kyticu medzi svadobčanov. Kytica letela a letela, až kým pristala v rukách Gai-senseia. S iskričkami v očiach sa otočil na Kakashiho, ktorý začal chytať červenú do tváre.
Narutovi išlo brucho popukať od smiechu. Čiernovlasý, ktorý sa ľavou rukou znudene opieral o operadlo, sa nenápadne načiahol a schmatol nepripraveného blondiačika za zadok. Výhoda vysokých podpätkov je, že sa s nimi dá pekne šliapať po nohách. A to bolí! O tom sa presvedčil aj Sasuke, keď mu blondiačik dupol na nohu a ďalej sa nevinne usmieval na svadobčanov.
„Css, tak ty takto?“ diabolsky sa usmial, „dobre teda! Kočiš, môžeme ísť.“ Oznámil mu a strhol si Naruta k sebe. Koč sa rozbehol.
„Aby si mi nespadol,“ venoval mu sladký bozk na čelo a znovu sa pohodlne usadil na sedadle.
Naruto sa bránil, pripustiť si, že by mal Sasukeho rád, ale tie jeho nežnôstky sa mu páčili. Ba viac než páčili! Miloval ich.
„Pokojne sa vyspi. Ešte nás čaká hostina, takže spať zrejme už dnes nebudeš mať šancu.“ Oznámil mu Sasuke a viac si ho pritisol k telu.
„Dobre.“ Nechal sa objímať jeho pevnými rukami a pomaly, ale istotne, zaspával.
Čiernovlasému sa páčilo, že blondiačik neodporuje. Dúfam, že hostina nebude príliš dlhá. Rád by som si vychutnal s Narutom našu novú posteľ. Neubránil sa potmehúdskemu úsmevu.

*****
Asi o hodinu kočiar zastavil pred istým podnikom, kde sa mala konať hostina.
„Naruto,“ nič. „Naru-chan,“ znovu žiadna reakcia. „Zlatko, ak hneď nevstaneš, neručím za seba,“ a toto bola posledná kvapka. Naruto prudko otvoril oči a už už chcel Sasukemu vraziť. Lenže ten bol rýchlejší a venoval mu riadneho francúzaka.
„Máme to, ale krásny deň, však?“ zasmial sa Sasuke a vyliezol z kočiara. Ohromený Naruto nebol schopný ani len prstom pohnúť, nie to mu ešte odporovať. Nejaká reakcia uňho nastala až vtedy, keď mu Sasuke ponúkal ruku pri vystupovaní. Som zvedavý, ako tieto jeho nálety prežijem, preletelo blondiačikovi hlavou.

*****
Hostina bola v plnom prúde. Hostia sa bavili, všade sa ozývala príjemná hudba a smiech. Z ľudí sršala radosť a skvelá nálada. Niektorí oneskorenci, ako napríklad Kakashi, práve gratulovali mladomanželom. Kto by bral ohľad na hodiny, keď každý mal pod nosom kopu vynikajúceho jedla, najkvalitnejšieho alkoholu a maškŕt. Dokonca aj Naruto, ktorý bol ráno na nervy zo sobáša, sa teraz zabával v mierne opitom stave. Sasuke, ktorý vypil menej, ho sledoval s túžbou v očiach. Prahol po ňom. Chcel ho mať takého uvoľneného ako teraz, celého len pre seba v ich posteli, kde by ho rozmaznával a zasypával láskou. A ten malý blondiačik o tom nemal ani len potuchy. Len sa veselo zabával a zhováral s Tsunade, ktorá sama stihla stiahnuť štyri flaše sake. Jiraiya sa napchával jedlom, Kushina veselo štebotala s Mikoto o nových módnych trendoch, Fugaku s Minatom rozoberali typické chlapské reči o peniazoch a Gai si dával s Kakashim súťaž v jedení sushi. U všetkých panovala radostná nálada a nikomu sa nechcelo odísť. Dokonca aj Sai sa zapájal do rozhovu s Ino, čo Sakure nepridávalo na nálade. Nech sa snažila im svadbu akokoľvek prekaziť, každý pokus zlyhal. Najprv to skúšala deň pred svadbou na Sasukem, nič. Dnes zase pokúšala rozhodiť Naruta, avšak znovu bez úspechu. Ako? Ako túto hlúposť prekaziť? Honilo sa jej hlavou. Prehrabla si ružové vlasy a napravila lem sukne. Poznáte ten pocit, keď vás osvieti a vy dostanete nápad? Presne tak sa teraz rozsvietila Sakurina žiarovka. Stúpla si na menšie pódium, kde zvyčajne mladí spievali známe piesne.
„Prosila by som o pozornosť,“ zacinkala na pohár lyžičkou. Všetky oči sa upreli na ňu.
„Viete, chcela by som tuto našim mladomanželom popriať veľa šťastia do budúcna, ale ešte najprv musím oznámiť niečo dôležité,“ odkašlala si a pokračovala, „vždy som si myslela, že raz im pôjdem na ich svadby ako hlavná družička. Tým chcem povedať na svadbu muža so ženou, nie muža s mužom. Ako ste to mohli dopustiť?! Ako ste mohli dopustiť svadbu dvoch buz*rantov?!“ hysterčila. Všetci na ňu hľadeli ako na zjavenie. Nikomu nerobilo problém si zvyknúť na svadbu dvoch chlapcov, ale všade sa nájde čierna ovca. V tomto prípade ružová.
„Nikdy vám neodpustím, čo ste mi spravili z kamarátov,“ vrhala na prítomných vyčítavé pohľady. „Sai, ideme domov!“ zavelila. Chudák, ani si nestihol pokradnúť zákusky, keď už ho ťahala von. Každý zostal v šoku, z takého vystúpenia. Akceptovali svadbu medzi Sasukem a Narutom. Nikomu to neprekážalo, takže bolo vcelku jasné, že každý zostal z toho paf.
„Chcem sa vám za to ospravedlniť. Sakura je v posledných dňoch precitlivená, takže reaguje prehnane. Ešte raz sa za ňu ospravedlňujem a prajem vám pekný zvyšok večera.“ Uklonil sa celý zadýchaný Sai a odbehol späť.
Naruta zabolelo, že je Sakura nešťastná. Aj on sám bol z tejto svadby celý preč, ale mal Sasukeho rád viac, než by si želal. Vyrastal s ním, obdivoval ho, snažil sa ho prekonať, mal ho rád ako kamaráta. Avšak raz sa veci zmenili, a on ho začal mať rád iným smerom. Tým smerom, ktorý si stále odmietal pripustiť. S tým však Sasuke nemal problém. Už v detstve si robil chúťky na Naruta.
„Si v poriadku?“ Ozval sa mu známy hlas za chrbtom. Sasuke si všimol, že Naruto posmutnel a tak ho chcel trochu rozveseliť.
„Je mi dobre, ale chcel by som už ísť domov. Prešla ma chuť oslavovať,“ zašepkal Naruto tak, aby ho nikto okrem Sasukeho nepočul.
„V poriadku.“ Sasuke si ho podobral a pomohol mu postaviť sa na nohy. „Radi by sme zostali, ale už na nás ‘doľahla únava‘.“ Zasmial sa Sasuke a v očiach mu pobavením zaiskrilo. Všetci, okrem Naruta, si všimli jeho iskier.
„Chápem, chápem,“ zachichotala sa Kushina, „užite si to!“ žmurkla na nich a otočila späť k Minatovi, ktorý si ju privinul do náručia. Pred dverami ich ešte zastavila Mikoto.
„Synček, neopováž sa to s Narutom prehnať!“ Zdvihla varovne prst.
„Neboj sa mama! My to zvládneme. Však, Naruto?“ Milo sa usmial na svojho duchom neprítomného miláčika.
„Vidíš? Úplná pohoda!“ Vlepil mame bozk na líce a rozlúčil sa s ostatnými. Naruta si prehodil cez plece a nastúpil s ním do kočiara. Kočiš nikde, a tak si Sasuke urobil s koňmi voľnú jazdu po Konohe. Polnoc a čerstvý vzduch nepomohli tak ako si Sasuke myslel, len to pridalo na jeho vzrušení. Túžil po uvoľnení a na to poznal jediný liek. Divoká noc s Narutom!
Prudko zastavil pred ich novým honosným sídlom, kone nechal koňmi, schmatol Naruta a ťahal ho dovnútra. Vliekol ho širokou chodbou, ktorá bola zladená do hnedej a krémovej. Na ľavo boli dvoje dverí, ktoré viedli do kuchyne a jedálne. Na pravo boli tiež dvoje dverí, ktoré viedli do obrovskej mramorovej kúpeľne a do obývačky so schodiskom na druhé poschodie. A presne tam mal čiernovlasý namierené. Druhé poschodie bolo tvorené piatimi miestnosťami, pričom boli dve spálne, dve hosťovské izby a jedna kúpeľňa. Prvá zo spální bola spoločná, druhá bola pomenovaná trucovňa. Ak by sa jeden z nich naštval, nemusel by trpieť noc na gauči, ale mohol pokojne plakať do vankúša v pohodlnej posteli. Ako sa vraví, istota je istota!
Sasuke, ktorý stále držal blondiačika v náručí, rozkopol dvere od spálne a opatrne ho položil na posteľ. Mlsne sa oblizol a pohladil blondiačika po odhalených ramenách. Neodolal a vrhol sa na kľúčnu kosť, ktorú obsypal bozkami. Nechýbala ani jeho značka. Blondiačik sa trochu pomrvil a pootvoril oči. V miestnosti panovalo šero, takže toho videl asi toľko, ako krtko na slniečku. Avšak to neznamenalo, že aj ostatné zmysly nevnímali. Cítil nedočkavé ruky, ktoré mu sťahovali tie kopytá z nôh a následne sa pustili do masáže chodidiel. Toto blondiačika prebralo, keďže bol mierne šteklivý.
„Už sme doma, Naru-chan.“ Zašepkal Sasuke a pobozkal ho na viečka. Narutovi sa páčili takéto drobnôstky a tak si ich nechal páčiť. Sasuke toho šikovne využil a zasypal blondiačikovi tvár malými bozkami.
„Čo by si povedal, teplému kúpeľu vo vírivke?“ Zachraptil Sasuke, ktorému od vzrušenia preskakoval hlas.
„Teraz večer?“ Spýtal sa udivene blondiačik.
„Vonku je príjemne teplo, poď!“ Vytiahol ho z postele a vydal sa na chodbu. Mal v pláne si ho rovno vziať v posteli, ale keďže sa Naruto prebral, nechcel príliš riskovať. Navyše po takom vyčerpávajúcom dni sa mu vidina teplej vody zdala viac než lákavá. Rýchlo zbehol spolu s Narutom schody a odsunul posuvné dvere vedúce do záhrady. Ovanul ich príjemný letný vánok, ktorý blondiačikovi nahodil miernu husiu kožu. Pustil Sasukeho teplú dlaň a rozbehol sa k vírivke. Snažil sa zo seba dostať korzet, ale Sakura odviedla skvelú prácu, takže sa mu to nedarilo. Sasuke si za neho stúpol a začal mu pomaly rozopínať pevne zviazané šnúrky. Pri tom mu prstami prechádzal po odhalenej pokožke. Naruto pocítil náhly nával vzrušenia v dolnej časti tela.
„S-Sasu..ke...“ zašepkal a otočil sa k čiernovlasému. Alkohol v krvi, teplý vánok a Sasukeho jemné pohyby pôsobili lepšie než afrodiziakum.
„Áno?“ Nadvihol jedno obočie a venoval mu sladký bozk, ktorý blondiačikovi rozochvel motýliky v brušku.
„Chcem sa okúpať. Prosím, nepozeraj sa na mňa.“ Nahodil psie oči. Zlatko, keby si len vedel, koľkokrát som ťa videl nahého! Zaškeril sa Sasuke a strhol z Naruta korzet. Jediné, čo ešte blondiačikovi zostalo, boli ružové boxerky so srdiečkom.
„Niéé! Nepozeraj sa na mňa!“ Skríkol Naruto a už si aj zbieral veci zo zeme, avšak zastavili ho Sasukeho mocné paže.
„Si krásny a len celý môj!“ Prudko si ho strhol k sebe a vášnivo pobozkal. Nechápal, prečo by sa mal pred ním hanbiť, veď nemal za čo. Jazykom si vynútil vstup do jeho úst, kde sa splietal s tým Narutovým. Blondiačik sa snažil dostať z jeho zajatia, ale bolo to vyčerpávajúce. Navyše Sasuke skvelo bozkával, tak prečo sa obťažovať s nezmyselným bojom. Nechal sa rozmaznávať jeho opojným jazykom. Odtrhli sa od seba, až kým obom dochádzal kyslík.
„Mali by sme sa vykúpať,“ poznamenal Sasuke a bleskurýchle zo seba strhol všetko oblečenie. Zostal stáť pred Narutom tak, ako ho Boh stvoril.
„Šup, dole boxerky, lebo ich dám dolu ja!“ Ukázal na blondiačikov rozkrok a varovne zdvihol prst. Ako na povel Naruto očervenel.
„Dobre, hlavne sa o nič nepokúšaj!“ Zahundral blondiačik a ostýchavo si stiahol boxerky. Sasuke nečakal, schmatol ho a spolu s ním sa hodil do vírivky.
„SASUKEEE!!!“