Svadobné strasti a slasti 01

Konoha. To je moja dedina, kde som sa narodil, vyrastal a teraz sa v nej budem ženiť. Alebo mal by som skôr povedať vydávať? Totiž, ide o to, že moja rodina a rodina môjho nastávajúceho sa nás rozhodla zasnúbiť už v kolíske, za účelom spojenia dvoch mocných rodín. A preto sa musím teraz trepať do tých deb*lne tesných svadobných šiat na rozkaz môjho budúceho manžela. Oh, ja hlupák, zabudol som sa predstaviť! Som budúca nevesta Uchihu Sasukeho, Uzumaki Naruto. Osemnásť rokov, podľa mojich rodičov znamená ´vhodný čas na vydaj´.
„Naruto-kun, už sa čaká len na teba,“ ozval sa sladký hlások za dverami, ktorý patril Sakure. Ako ju poznám, najradšej by zo mňa tie šaty strhla, zašila ich a navliekla na seba. Nech sa páči, ja sa rád vymením!
„Veď ja viem, že sa čaká len na mňa!“ zopakoval po nej uštipačne. „Keby ten korzet nebol taký tesný, možno by som to už mal všetko za sebou!“ zasyčal a odomkol dvere, za ktorými sa chichotala Sakura.
„Pomôžem ti, tak sa aspoň otoč,“ zavelila a odložila si na stôl kyticu bielych ruží. Korzet mal zozadu šnúrky, ktoré bolo treba riadne zviazať. A keďže Naruto zrovna nemal v rukách príliš veľa sily a nedočiahol si na vlastný chrbát, Sakura skrátka poslúžila lepšie než škrtič. Svojou nadpozemskou silou priťahovala, sťahovala a škrtila chudáka Naruta, až mal zrazu pocit, že tá svadba nemusí byť taká hrozná. Na čo to zase myslím?! Veď toto škrtenie je ešte nič proti tejto svadbe! Ako Sasuke mohol, dočerta, súhlasiť s touto hlúposťou? To je absurdné!
„Naruto? Naruto!! Naruto, dýchaj, nie že nám tu teraz zdochneš?!“ Sakura, ktorá si všimla, že blondiačik nejako zmodral, oprášila v hlave staré dobré lekcie prvej pomoci a Narutom riadne zatriasla.
„S-Sakura, ale ja n-nie som oslík, otras sa!“ Zachraptil Naruto, ktorý ledva dostával kyslík späť do pľúc.
„Takže ešte žiješ? Škóóda!“ Pustila ho zo svojho zajatia a vzala si späť kyticu. „Ak si si myslel, že toto je peklo, tak sa riadne priprav,“ diabolsky sa usmiala a poslala Narutovi vzdušný bozk.
„Na čo sa mám riadne pripraviť?“ Dal si pozor, aby zdôraznil slová “čo“ a “riadne“.
„Ty nevieš, hlupáčik? Predsa, svadobná noc,“ venovala mu ešte jeden zo svojich kyslých úsmevov, „a radšej si švihni! Hostia už čakajú,“ a vytratila sa preč. Naruto zostal sám v izbe a prehrával si stále dookola Sakurine slová. Svadobná noc, svadobná noc... s-svadddob-ná noc... SVADOBNÁ NOC?!! Doplo mu to.
„To si so mňa robíš srandu!“ Rozkričal sa na celé kolo. Umlčala ho až tenká ihla v krku, ktorú mu niekto zboku vpichol.

*****
Kde do pekla je?! Aj keď na povrchu vyzeral celkom pokojne, vo vnútri to v ňom vrelo ako v sopke. Sasuke sa ohromne tešil, až uvidí stáť Naruta v šatách, ktoré mu osobne vybral, ale ten blondiačik sa nie a nie dostaviť. Zneistel, keď za ním poslali Sakuru. Kto vie, čo mu zase nahuckala. A keď sa konečne vrátila, mala na tvári podrazácky úsmev. Hneď vedel, ktorá bije. Mal dve možnosti. Prvá, a to, že sa s Narutom dnes už neožení, alebo druhá, pichnúť mu sedatíva a počkať, kým sa upokojí. V takom stave by urobil prakticky čokoľvek a o tom Sasuke nepochyboval. Mal s tým už veľa skúseností, za ktoré by sa Naruto zrejme od hanby zakopal. Samozrejme, by sa o nich musel najprv dozvedieť. (>)
Rozhodol sa pre svoje vlastné a aj Narutové dobro, pre možnosť číslo dva. Poslal Saia, aby mu podal sedatíva. V tomto Sai nebol žiadny nováčik. Od svojej manželky a zdravotníčky zároveň, Sakury, sa veľa naučil, takže menšiu dávku mu nerobilo problém urobiť. Netrvalo to ani päť minút, keď sa vrátil späť k oltáru aj s opantaným Narutom. Blondiačik vyzeral, že čo krok, to myšlienka zvaliť sa na zem. Trochu ho zrejme prebralo spustenie kostolnej hudby a oči upreté naňho. Sasuke si nemohol pomôcť. Nedokázal zastaviť tie mlsné myšlienky, ktoré sa mu honili hlavou pri pohľade na blondiačika v tesných šatách. Doslova mal živo pred očami ako mu ich v novej spoločnej posteli vyzlieka, ako sa šikovnými prstami dotýka jeho odhalenej pokožky, značkuje si ho svojimi zubami, líže a pomaly sa ponára do jeho útrob. Ó, Bože, daj mi silu, inak sa na neho vrhnem už teraz!

*****
Ty jeden parch*nt! Toto ti tak ľahko neprejde! Nadával v duchu Naruto, ktorý už znovu naberal späť normálne vedomie. Bol taký naštvaný, že pokojne ignoroval oči uprené na jeho osobu a ďalej kráčal dlhou uličkou k svojmu ženíchovi. Sasuke nastavil ruku a Naruto ju musel prijať. Neurobí si predsa hanbu pred svojimi rodičmi a svokrovcami.
„Sekne ti to, Naru-chan!“ Zašepkal mu Sasuke vzrušeným hlasom pri ušku. Blondiačikovi prešiel po chrbte mráz. Niežeby nemal Sasukeho rád, ale bral ho viac ako skvelého priateľa, než milenca. No dobre, omnoho viac než len skvelého priateľa, ale odmietal si to priznať. A navyše si nebol istý, či sa náhodou už medzi nimi niečo nestalo, pretože často uňho usporadúvali divoké večierky a vždy ho nasledujúce ráno bolelo podozrivo pozadie. Znovu ho striaslo, keď sa Sasuke už druhýkrát nebezpečne priblížil.
„Máš nervy, Naru-chan?“ Pobavene sa usmial.
„Nie nemám a nevolaj ma Naru-chan. Nie som dieťa, ale-“ zarazil sa.
„Ale čo?“ Zaujímal sa čiernovlasý. S*kra! Už som chcel povedať ´manžel´! Naruto spamätaj sa! Aj tak je to tvoj, a stále to bude tvoj priateľ, dúfam...
„Nič! A radšej dávaj pozor!“ Napomenul ho Naruto a pevne stisol ruku, v ktorej držal kyticu. Bol naštvaný. Naštvaný na tie kopytá na nohách, korzet, závoj, dlhú sukňu, rodičov, Sasukeho, seba, no proste na celý svet!
„Echm,“ odkašlal si farár, „drahí svadobčania! Zišli sme sa tu, aby sme...“ a spustil svoju reč.
Naruta a Sasukeho v tej chvíli napadla jedna a tá istá vec: „Šou sa začína!“.