Šťastie v nešťastí? (4)

Ryan

Ráno ma zobudil veselý štekot Kureia.Ten pes je lepší ako budík.Pomlay som otvoril oči a zistil, že už zase som spal na gauči a prikrytý Tadeovou mikinou.Hneď mi hlavou prebleskol včarajšok.Poskladal som ju a položil na stôl.
,,Tak poďme ty strašiak.Myslím, že čerstvý vzduch potrebujeme obaja.´´
Po dlhej prechádzke sme sa vrátili domov.Celý čas som myslel na včerajšok a Tadeove slová.Niekoľko krát som už skoro vytočil jeho číslo, ale nakoniec som to vzdal.Prečo by vlastne chcel so mnou hovoriť, veď som ho vyhodil z bytu.Možno som to prehnal, ale čo som mal robiť?Bozkáva ma tu bez ohľadu na moje city.No, je pravda, že ma tá jeho večne červená tvárička akýmsi zvláštnym spôsobom priťahuje, ale to nemení nič na veci, že sme obaja muži a ja predsa nie som gay.Moje myšlienkové pochody prerušilo zvonenie telefónu.Neznáme číslo.
,,Haló.´´
,,Ahoj, Ryan.Ako sa mi máš láska?´´Ozval sa v telefóne známy hlas.
,,Ahoj mami.Zatiaľ žijem a to je hlavné, no nie?Chcela si niečo?´´Odpovedal som so značným nezáujmom.
,,To matka nemôže zavolať svojmu synovi len tak, bez toho aby niečo chcela?´´Pobavene odpovedala.
,,Ty nikdy nevoláš len tak.´´
,,No to je tiež tak trocha pravda.Ako ti to ide v škole?Už máš iba necelý mesiac do konca však?´´
,,Všetko je v poriadku.Končím za tri týždne.´´
,,Takže k veci.Chcem aby si hneď po skončení prišiel za nami do Californie.´´
,,Čože???Ale ja nechcem!Neopustím Japonsko pre tvoj rozmar.Povedal som ti to už aj prvý krát a hovorím to znova.NIE!!!´´Vedel som, že bude niečo chcieť, ale toto je priveľa.
,,Nechali sme ťa tam kvôli škole a nie preto, že si si to želal.Buď pôjdeš dobrovoľne, alebo ťa sem donútim prísť!!!Začneš pracovať v otcovej firme a hotovo!!!´´
,,Zošalela si?Mami, myslím, že si vdýchla priveľa laku na vlasy.Prečo by som mal pracovať v módnej agentúre?´´
,,Neodvrávaj!!!Si náš syn a budeš robiť to, čo ti povieme!!!´´
,,Ale ja študujem literatúru a tej sa chcem aj venovať.Nikdy som nemal rád módu a ty to dobre vieš!Hovorím nie a hotovo!Maj sa.´´To snáď nemyslia vážne!!!Do Ameriky?!Tak to určite.A ešte aj pracovať pre módnu agentúru.Oni sa asi zbláznili.Najprv Tadeo a teraz ešte aj toto.Ľahol som si pred telku a bezcieľne prepínal kanály.Takýmto smerom sa uberal celý môj víkend.Myšlienkami pri Tadeovi a mojej šialenej matke a prstom na diaľkovom ovládači.Telefón som na celý víkend vypol a zvonček pri dverách ignoroval.Jediný únik z môjho bytu boli prechádzky s Kureiom.
Nastal pondelok a ja som sa z nechuťou vydal do školy.Nemal som síce veľa prednášok, no po tomto víkende to bolo pre mňa horšie ako smrť.Pomaly som prechádzal chodbou k mojej triede, keď sa za mnou ozval veľmi známy hlas.
,,Ikariiiiiiiii!!!Priprav sa na svoju smrť!!!´´Cez chodbu bežal Mikake a vyzeral dosť naštvane.Poznáme sa od detstva a bol mojim najlepším priateľom.Dobehol až ku mne a ruky si zlostne skrížil na hrudi.
,,Ryan Ikari!!!Ty grázel!!Kde si bol celý víkend?Prečo si mi nedvíhal telefón???´´
,,Prepáč Mikake.Nemal som náladu.´´
,,Nemal si náladu?Veď sme mali ísť spolu do klubu a ty si ma nechal v štichu.Pekné od teba.To sa robí najlepšiemu kamošovi?´´Urazene sa na mňa zadíval tými svojimi čokoládovými kukadlami a zrejme čakal vysvetlenie.
,,Vážne ma to mrzí, zabudol som.Ja ti to vynahradím.´´
,,Tak to by si mal.A môžeš začať v piatok.Pekne pôjdeš so mnou do nového podniku, čo otvorili v meste.A nie nepovažujem za odpoveď.´´Než som stačil zareagovať, bol preč.On sa vždy dokázal nadchnúť pre každú maličkosť a zato som ho vždy obdivoval.Vošiel som do triedy a sadol si na obvyklé miesto.Myšlienky mi stále utekali k víkendu.Nedokázal som si ho vytlačiť z hlavy.Myslel som na to neustále.
Piatok sa blížil a mne sa čoraz viac nechcelo.Mikake však trval na svojom.Bol by schopný ma tam dotiahnuť hoc aj za uši ak by to bolo potrebné.
,,Ahoj Ryan.´´Ozval sa za mnou hlas.,,Zajtra o osmej ťa prídem vyzdvihnúť.Neskúšaj sa tomu vyhnúť.´´Mikakeho prísnemu pohľadu sa odporovať nedalo.
,,Jasné, nemaj strach.Budem pripravený.´´Zo zjavnou nechuťou som mu odpovedal.
,,Ryan vzchop sa!!!Čo ťa opustila ženská alebo čo?Celý týždeň si mimo.´´Zatriasol mnou a snažil sa vtipkovať.Keby šlo o ženskú tak by to bolo iné, ale ako mu mám povedať, že ma vyviedol z miery nejaký prvák.
,,Ale kdeže.Nepreháňaj.Vidíme sa zajtra.´´Usmial som sa a postrapatil mu jeho orieškovo hnedé vlasy.

Tadeo

Bezcieľne som sa prechádzal ulicami a myslel na Ryana.Prešlo už niekoľko dní a on sa stále neozval.Snažil som sa mu volať, ale telefón bol vypnutý.Asi ma naozaj už nechce vidieť.Mal by som prestať nad tým rozmýšľať.Vošiel som do cukrárne a kúpil si domov pár zákuskov aby som nimi zajedol depresiu.
,,Tadeo?´´Ktosi ma oslovil, keď som vychádzal.
,,Hmm?´´Otočil som sa a zbadal Mikakeho.,,Ahoj.Dlho sme sa nevideli.Ako sa máš?´´Spoznali sme sa na plavárni už dávnejšie.Mal neskutočne veľa elánu, ktorý som mu v tejto chvíli závidel.
,,Ahoj.Celkom to ujde.Ty sa pochváľ.Čo máš nové okrem krabice plnej zákuskov.´´Žiarivo sa usmial a zahľadel sa na krabicu, ktorú som držal v ruke.
,,Ach, nič také, len som dostal chuť na niečo sladké.´´Snažil som sa usmiať, ale zrejme mi to nevyšlo podľa mojich predstáv, pretože sa na mňa Mikake súcitne zadíval.
,,Teba niečo trápi však?Vidím to na tebe.Ak chceš môžeš sa mi zveriť.Niekedy to pomáha vyrozprávať sa.´´
,,Je to iba hlúposť.Nič dôležité.Musím sa s tým vysporiadať sám.´´Milo som sa na neho usmial a on mi úsmev opetoval.
,,No dobre, keď to vravíš ty.Mám nápad!´´Nadšene vykríkol.,,V piatok večer ideme s kamarátom do nového klubu.Mohol by si ísť s nami.´´
,,Myslím, že to nie je dobrý nápad.Nechcem sa vnucovať.´´Popravde nemal som náladu nikam chodiť.
,,Ale prosím ťa.Nikomu sa nevnucuješ.Poď s nami, aspoň prídeš na iné myšlienky.´´Mávol nad mojou poznámkou rukou a trval na svojom.
,,No dobre teda.Prídem.´´Rozlúčili sme sa a každý vydali svojou cestou.Mikake má možno pravdu.Potrebujem prísť na iné myšlienky.Nemá zmysel sa utápať v depresiách.

Ryan

Piatok večer.

,,Cŕŕŕń.´´Zazvonil zvonček pri dverách a ja som presne vedel kto za nimi stojí.Otvoril som a z dverí sa vyrútil Mikake s žiarivým úsmevom na tvári.
,,Tak som tu.Môžeme ísť?´´Zvedavo sa na mňa zadíval.Nečakal ani na odpoveď, schmatol ma za ruku a ťahal do svojho auta.,,Oh, inak zabudol som ti povedať, že za nami príde jeden môj kamarát z plavárne.Dúfam, že ti to nebude vadiť.´´
,,Nie prečo by malo.´´Jasné, že mi to nevadí.Nechystám sa tam zdržať dlho a takto aspoň nebudem mať výčitky ho tam nechať samého.Šli sme asi pätnásť minút, kým sme prišli k budove, na ktorej svietil veľkým názov Tactic.Vošli sme dnu a obsadili si posledný voľný stôl.Za pár minút u nás bola čašníčka s nápojovými lístkami.
,,Je to tu úžasné, nemyslíš?´´Mikake sa ako vždy prehnane nadchýnal.Ale musím uznať, že to tu nebolo až také hrozné.Interiér ladený do zelenobiela, veľký barový pult, za ktorým boli zrkadlá a celkom veľký tanečný parket, ktorý taktiež po každej strane lemovali zrkadlá.Ľudí prichádzalo čoraz viac a pomaly sa nemali kam pohnúť.Mikake nervózne hľadel na hodiny a čosi si šomral.
,,Mikake, deje sa niečo?Prídeš mi akýsi napätý.´´Spýtal som sa po chvíli.
,,Ah, nie, nie nič, len Tadeo mešká.´´Odpovedal a hľadel k dverám.
,,Ach, tak.A dohodli st- Počkať!!!Ako si povedal, že sa volá!?!´´Tadeo.Plaváreň.To predsa nemôže byť on.
,,Tadeo, Tadeo Mitsuhashi.Poznáme sa už nejaký čas z plavárne a nedávno som ho stretol na ulici pred cukrárňou.Vyzeral príšerne utrápene tak som ho pozval s nami von.´´Spustil na mňa a stále uprene hľadel k východu. Musím rýchlo odísť.Ešte nie som pripravený sa s ním stretnúť.Dnes určite nie.Vstal som od stola a chcel sa nejako vyhovoriť.
,,Vieš Mikake, nie je mi akosi dobre.Mal by-´´Nestihol som dopovedať, pretože ma prerušil nadšený výkrik Mikakeho.
,,No konečne.Už je tu.Tadeo!!!Hej Tadeo tu sme!!!´´Otočil som sa videl Tadea ako sa pomaly pretláča cez dav pred ním.Zrejme si ma ešte nevšimol.Keď bol skoro pri nás, rýchlo som sa otočil chrbtom.
,,Ahoj Mikake.Prepáč, že meškám.´´Stále som stál otočený chrbtom k nemu a čakal kým si ma všimne.
,,To nevadí.Hlavne, že si prišiel.Inak toto je Ryan.´´Usmial sa Mikake a ukázal na mňa.Ja som ho prepaloval vražedným pohľadom.
,,Ryan?Je ti niečo?Nedívaj sa tak na mňa.´´Zhrozil sa a vstal od stola aby prešiel k Tadeovi za mnou.
Pomaly som sa otočil a zbadal ako Tadeov úsmev mizne.Vystriedalo ho prekvapenie a zrejme aj strach.
,,Ryan?´´Vyhŕkol a uprel na mňa tie svoje smaragdovozelené oči.
,,Ahoj Tadeo.Dlho sme sa nevideli.´´Ako som sa preboha dostal do tejto situácie?Chvíľu sme tam iba stáli a hľadeli jeden na druhého bez slov.
,,Vy sa poznáte?´´Spýtal sa po chvíli Mikake a neveriacky nás sledoval.Tadeo odvrátil zrak a prehovoril na Mikakeho.
,,No, áno.Ryan ma doučoval angličtinu.Požiadala ho o to moja mama.´´
,,Aha, viem, že Ryan doučoval syna našej profesorky.To znamená, že tvoja mama je Mitsuhashi-sensei?´´
,,Vyzerá to tak, že áno.´´Znova sa na mňa zadíval.Nevedel som, čo mám robiť.Atmosféra čoraz viac hustla a ja som z nej nevedel von.
,,To som ani nevedel aké mám známosti.´´Rozosmial sa Mikake a prehodil ruku okolo Tadeovich pliec.Ten sebou trocha trhol a znova svoj zrak odvrátil.,,Na to si musíme pripiť.´´Odtiahol Tadea vedľa seba na stoličku a zavolal na čašníčku.Stále držal Tadea a čosi mu hovoril.Tadeo sa iba nevinne usmieval a niečo mu na to odpovedal.Prečo ho sakra nepustí?Veď už sedí tak prečo ho stále drží?Štvalo ma to.Štvalo ma, že je si s Mikakem tak blízky.Štvalo ma, že sa mu tak veľmi venuje.A najviac zo všetkého ma štvalo to, že ma to štve.Sadol som si oproti nim a iba ich pozoroval.No skôr Tadea som pozoroval.Usmieval sa na Mikakeho a vtipkoval na všetky strany.Sem tam sa na mňa pozrel no hneď zas vrátil pohľad k nemu.To snáď nie je možné!Pred týždňom ma bez problémov bozkáva, hovorí mi ako to myslí vážne a teraz sa tu tvári, akoby sa nič nestalo.Mikake tvrdil, že sa mu zdal utrápený, no mne sa to nezdá.Usmieva sa tu ako mesiačik na hnoji a dokonca mám pocit, že mi tu balí najlepšieho kamaráta.Prečo som vôbec zostal?Nechcel som náhodou odísť?Čašníčka priniesla tri vodky a položila ich na stôl.Bez váhania som vzal jeden z pohárov a vylial obsah do seba.
,,Poprosím ďalšiu a tento krát dvojitú.Vďaka.´´Prikázal som čašníčke a oprel sa o operadlo stoličky.Tí dvaja na mňa iba neveriacky pozerali.

Tadeo

Bavil som sa s Mikakem a snažil sa neprovokovať Ryana.Ten do seba lial už asi šiesty dvojitý pohárik.Čoraz viac sa mu plietol jazyk a hovoril z cesty.
,,To je vždy takýto?´´Spýtal som sa po hodnej chvíli Mikakeho.
,,Nie, nikdy toľko nepije.Málokedy vôbec pije, lebo väčšinou príde na aute, no dnes som ho doviezol ja.Ak mám pravdu povedať nikdy som ho nevidel v takomto stave.´´Odpovedal a nechápavo hľadel na Ryana, ktorý si znova objednával dvojitý nápoj.
,,No tak, Ryan, myslím, že máš dosť.Mal by si prestať piť.´´Snažil som sa ho zastaviť predtým, než dostane otravu krvi.
,,Ty mi tu nehovor čo mám robiť!´´Zazrel na mňa zlostne a buchol rukou po stole.Nikdy som u neho tento výraz nevidel.Bol taký nenávistný.Žeby sa stále hneval zato čo sa stalo?Nechcel som sa ho pýtať pred Mikakem, nebolo by to vhodné.
,,Ja som to myslel v dobrom.´´Sklonil som hlavu k zemi.
,,Jasné, náš pán prváčik mi tu ide kázať.Najprv by si sa mal zamyslieť nad sebou, kým začneš kázať ostatným.´´Znova tá nenávisť v očiach.Alebo to bolo niečo iné?
,,Ryan si opitý.Prestaň hovoriť hlúposti.´´Zasiahol do rozhovoru Mikake.
,,To nie sú hlúposti.Len sa spýtaj svojho plaveckého kamaráta, čo urobil.Len sa ho spýtaj.´´Zasmial sa a spokojne sa oprel o stoličku.To som už nevydržal.Vstal som, zdrapil ho za ruku a odtiahol vonku pred podnik.Hodil som s ním o stenu a rozčúlene na neho vybehol.
,,O čo ti ide Ryan?Si naštvaný kvôli tomu, čo som urobil?Tak prepáč, že som sa nedokázal ovládnuť.Mrzí ma, že som sa do teba zamiloval.Myslíš, že som to chcel?´´
,,Prestaň tu tárať nezmysli!´´Skríkol na mňa.,,Zamiloval?Nebud smiešny.Láska vyzerá inak.´´
,,A ako to podľa teba vyzerá!?!Ako ti to mám dokázať?´´Čo ten chlap odo mňa vlastne chce?
,,Najprv by si mohol prestať baliť môjho najlepšieho kamaráta!!!´´Čože?
,,Baliť?Mikakeho?Zbláznil si sa?Asi si si ozaj priveľa pil.´´
,,Vidím predsa ako si s ním hrkútaš!!!Myslíš, že som slepý?Tvoja láska veľmi rýchlo vyprchá ako vidím.´´
,,Čo to preboha trepeš?Mikake je kamarát.KAMRÁT!!!´´Prečo si myslí také somariny?
,,No jasné, každý tomu inak hovorí.´´Sklopil tvár k zemi a oprel sa o stenu za ním.,,Vytáčaš ma, chápeš?Vytáčaš.Neskutočne a stále.Vždy keď som pri tebe cítim sa divne, keď sa ma dotkneš mám zimomriavky po celom tele.Topím sa v tých tvojich očiach a ten bozk...nedokážem naň prestať myslieť.Ale ja to nechcem!!!Si chlap do čerta!Nemôžem takto uvažovať o chlapovi.To predsa nejde.´´Len som si to namýšľal alebo sa mi práve priznal, že ma má rád?Stál som oproti nemu a nechápavo na neho hľadel.Z podniku vybehol Mikake a rozbehol sa priamo k nám.Chvíľu iba stál a pozeral na nás.
,,Kašli nato.To je fuk.Nemá význam to viac riešiť.Bude lepšie, keď sa viac neuvidíme.´´Potichu prehovoril s hlavou stále sklopenou k zemi a uberal sa naspäť do podniku.
,,Ale-´´Chcel som niečo ešte povedať no prerušilo ma zvonenie telefónu.Zdvihol som a videl Mikakeho utekať za Ryanom.
,,Haló.´´
,,Ste Tadeo Mitsuhashi?´´Ozval sa v telefóne ženský hlas.
,,Áno, som.O čo ide?´´
,,Ide o vašu matku.´´
,,Moju mamu?Čo sa deje?´´
,,Mala vážnu autonehodu.Previezli ju do nemocnice a práve ju operujú.´´Autonehodu?Operujú?Nemocnica?Čo sa to preboha deje?
,,Kam, kam mám prísť?´´Žena mi povedala meno nemocnice a ja som rýchlo stopol taxík a čo najrýchlejšie sa chcel dostať k nej.Cesta trvala dlho, pretože niektoré ulice boli uzavreté.Konečne sme prišli k nemocnici a ja som rýchlo vbehol dnu.
,,Kde leží Hanako Mitsuhashi?´´Vykríkol som po jednej zo sestričiek.
,,Ste príbuzný?´´
,,Som jej syn.´´
,,Je ešte na operačke.Musíte počkať na doktora.Za chvíľu príde.´´Ešte stále ju operujú?To snáď nie.Vošiel som do čakárne a posadil sa na jednu z lavíc.Neviem ako dlho som tam sedel, kým som nezbadal prichádzajúceho lekára.Vstal som a podišiel k nemu.
,,Ste syn pani Mitsuhashi?´´
,,Áno.Ako jej je?Je v poriadku?´´Modlil som sa a dúfal, že všetko sa dá do poriadku.
,,Mala veľmi vážne poškodené vnútorné orgány a ťažký otras mozgu.Stratila veľa krvi a mala-´´
,,Počkať, čo chcete povedať tým mala?´´Prerušil som jeho výklad.
,,Počas operácie nastalo ťažké vnútorné krvácanie, ktoré sme nevedeli zastaviť.Nemohli sme nič robiť.Je mi to ľúto, ale nedokázali sme ju zachrániť.´´Nie.To nemôže byť pravda.Oni sa mýlia.Moja mama nemôže byť mŕtva, nenechala by ma tu samého.Do očí sa mi okamžite nahrnuli slzy.Zviezol som sa k zemi a neprestával plakať.Lekári sa ma tam snažili utešovať no nič nepomáhalo.Dnešok už nemohol byť horší.