Šťastie v nešťastí? (3)

Tadeo
Mama vyprevadila Ryana k dverám, vrátila sa do izby a vyčítavo na mňa hľadela svojimi tmavo zelenými očami.Ruky si skrížila na prsiach, podupkávala si nohou a ja som presne vedel, čo ma čaká.
,,Tadeo, čo sa tu dialo?´´Spustila na mňa.
,,Ako som povedal.Vylial som na seba vodu a tak som sa šiel prezliecť.´´
,,Aha, a preto Ryan celý červený a nervózny vybehol z bytu?´´
,,No možno som sa tak trocha nechal uniesť.´´Nesmelo som sa na ňu usmial a prehrabol sa nervózne vo vlasoch.Ona ma však stále iba prepaľovala svojim káravým pohľadom.
,,Čo si si vôbec myslel?Že sa tu na neho vrhneš a on ti padne okolo krku?Sľubil si, že sa budeš sústrediť na učivo a ty si tu laškuješ s mojím študentom.´´Na slove ,,mojim´´ si dala zvlášť záležať.
,,Za prvé, nechcel som sa na neho vrhnúť a za druhé, nevyzeralo to tak, že by sa chcel brániť.´´Už rozčúlene som na ňu vybehol.,,A čo sa týka toho, že je to tvoj študent, tak ty sama si ho priviedla.´´
,,Tadeo, to s tým nemá nič spoločné, či som ho sem priviedla ja alebo ktokoľvek iný!!!Ja som ti chcela pomôcť a ty ho hneď začneš zvádzať!!!´´Zarazil som sa.Kričala po mne?Moja mama po mne kričala?To sa nikdy nestalo.Nemohol som sa na to dívať.Nechcel som sa hádať.Nemal som to nikdy rád.Podišiel som k nej a objal ju.Jej dlhé čierne vlasy ma šteklili na obnaženej hrudi.
,,Prepáč. Prisahám, že sa budem už ovládať.´´Potichu som hovoril.,,Nechcem sa s tebou hádať.Proste som sa neovládol.Mrzí ma to.Už sa to nestane.´´
,,Ach Tadeo, Tadeo.Čo mám s tebou robiť?V poriadku.Verím ti, tak sa snaž tú dôveru nesklamať.Sám dobre vieš, že to myslím dobre.´´Usmiala sa odišla do kuchyne.Vošiel som do svojej izby a zapol počítač.Len dúfam, že Ryan si nebude o mne myslieť nič zlé.Asi som to vážne prehnal.Mal by som sa mu zato ospravedniť.Vzal som zo stola telefón a vyťukal jeho číslo.Dlho som rozmýšľal, či je dobrý nápad ho vytočiť, no nakoniec som sa odhodlal.
,,Prosím.´´Ozvalo sa v telefóne a mňa zrazu prešla všetka odvaha.Na sucho som prehltol, kým som sa odhodlal prehovoriť.
,,Ehm....Ahoj.To som ja Tadeo.´´
,,Oh....Ahoj.´´Cítil som v jeho hlase neistotu.
,,No....Ja....Došiel si domov v poriadku?´´Väčšiu somarinu som sa už spýtať asi nemohol.Tresol som si rukou po čele a nechápal svoje počínanie.
,,Jasné...Som okey.´´Zdalo sa mi to alebo sa mu naozaj chvel hlas?
,,Len som...Ten dnešok....No....Ja...Prepáč.´´ Porazene som sklopil hlavu a čakal na jeho reakciu.,,Nechcel som ťa vydesiť.Nechal som sa trocha uniesť.Mohli by sme na to zabudnúť?´´Teraz určite povie, že ma nechce už vidieť.
,,No myslím,.......myslím, že by to šlo.Ja......Tiež som na to myslel a bude to tak najlepšie.´´Vážne to povedal?Nehnevá sa?
,,Takže sa na mňa nehneváš?´´
,,Vpodstate...Myslím, že nie.Len ma to proste prekvapilo.´´Bože, to som si vydýchol.
,,Takže v pondelok prídeš?´´
,,No,nemohol by si prísť ty?Musím v pondelok niečo vybaviť a neviem akoby som sa stíhal premiestňovať tak rýchlo.Veď už vieš kde bývam.Domov ťa potom odveziem´´
,,V poriadku nie je problém.´´No je pravda, že býval dosť ďaleko.Hlavne si spomenúť, kde presne to bolo.
,,Tak teda v pondelok o piatej?Môže byť?´´
,,Jasné.Budem tam.Tak sa teda maj.A ešte raz prepáč.´´To som si nemohol odpustiť.
,,Nechaj to tak a nevracaj sa už k tomu, okey?Zabudni na to.Vidíme sa v pondelok.Ahoj´´
Mal som pocit akoby mi padol kameň zo srdca.Takže sa nehnevá.To som rád.Bude ťažké sa ovládať, ale nechcem to pokaziť.Dlho som nad tým uvažoval, kým sa neozval mamin hlas z kuchyne, aby som sa šiel navečerať.Ďalší deň sme s mamou celý presedeli pred telkou, ako vlastne skoro každú nedeľu.Smiali sme sa, rozprávali-chvíľu vážne, potom zase vtipkovali- a jedli už asi desiaty sáčok popcornu (proste zdravá výživa, no čo vám budem hovoriť).Na včerajšiu hádku sme už ani nepomysleli.Ja som však stále myslel na pondelok.Možno som sa trocha bál a možno niečo očakával, ani sám neviem.V prvom rade som bol rád, že sa to ako tak urovnalo.Na druhý deň sa to v škole nenormálne vlieklo.Prednáška za prednáškou a jedna nudnejšia ako druhá.To je snáď naschvál.Konečne koniec.Vybehol som zo školy a utekal si domov zložiť nepotrebné veci.Nasadol som na prvý autobus a vydal sa k Ryanovmu bytu.Vystúpil som a hodiny ukazovali pol piatej.
,,Výborne, ešte mám čas.Teraz už iba zistiť kade ma to vtedy ťahal.´´Povedal som si sám pre seba a snažil sa nájsť správny smer.Po hodnej chvíli som ho našiel a pokračoval v ceste priamo k jeho bytu.
,,Päť preč.Sakra meškám.´´Zrýchlil som tempo a z diaľky videl Ryanove auto prichádzajúce do garáže.Pobehol som a dohnal ho už pri vchode.
,,Oh, ahoj Tadeo.Prepáč...trocha meškám.´´Začal trocha neisto.Červenal sa?To je prvý krát, čo ho vidím v takých rozpakoch.Že by to bolo kvôli sobote?
,,To nič.Veď ja tu tiež nie som zrovna presne.´´Ticho.
Vyviezli sme sa hore a vošli do bytu.Vo dverách na mňa veselo vyskočil Kurei.
,,No čo je kamoš.Dlho sme sa nevideli.´´Pohladil som ho po hlave a postupne prešiel do obývačky.
,,Ja toho psa nechápem.´´Začul som Ryanov hlas z kuchyne.,,Neznáša cudzincov a ty si prídeš a spravíš mi z neho krotkého baránka.Musíš mať nejakú divnú auru.´´
,,Už som ti predsa vravel, že ma zvieratá milujú.´´Usmial som sa a snažil sa odľahčiť túto divnú atmosféru.Stál vo dverách opierajúc sa o zárubňu a díval sa na mňa a Kureia, ktorý spokojne poskakoval okolo mňa..Ten pohľad bol zvláštny a dostával ma čoraz viac do rozpakov.Odvrátil sa, prešiel cez izbu a sadol si do kresla oproti.
,,Máš zošity?´´Spýtal sa a z akejsi tašky vyťahoval slovník.
,,Jasné.Mám.Pravdaže.´´Preboha, chlape vzchop sa!Vytiahol som z tašky potrebné veci a pozorne počúval vysvetľovanie.Ani raz sa mi nepozrel do očí a vyhýbal sa mojmu pohľadu, či čo i len nepatrnému dotyku.Bol nejak chladnejší a držal si odo mňa odstup.Chápal som to, veď predsa aj mal prečo.Po dlhom vysvetľovaní sme skončili a on ma aj napriek mojím námietkam odviezol domov.V aute panovalo hrobové ticho a ani jeden z nás nemal potrebu ho prerušiť.
,,Ďakujem za odvoz.Maj sa.´´Rozlúčil som sa, keď sme došli až k nášmu bytu.
,,V pohode.Uvidíme sa zajtra.Maj sa.´´Rozlúčil sa behom chvíľky bol preč.Chvíľu som tam stál a díval sa za jeho autom.Prebral ma až chlad z vetra, ktorý začal čoraz viac fúkať.Ďalšie dni ubiehali stále rovnako.Škola,domov, doučovanie-niekedy u mňa, inokedy zase u neho-a spánok.Doslova stereotyp.Každým dňom sa Ryanov odstup a chlad zmenšoval až nakoniec celkom zmizol.Cítil som sa v jeho blízkosti čoraz uvoľnenejšie a príjemnejšie.Sebaovládanie by som teda doučovať vedel.Bolo to čoraz ťažšie a ja som si časom musel priznať, čo k nemu naozaj cítim.Ubehli dva týždne a ja som mal po skúškach.
,,Tak toto musí vidieť Ryan!!!´´Vykríkol som šťastím, keď som zbadal veľké A+ na teste s angličtiny a rozbehol sa na autobus k nemu.,,Určite bude rád, keď to uvidí.´´

Ryan

Vracal som sa práve z prechádzky s Kureiom, keď som zbadal blížiacu sa postavu od zastávky.
,,Tadeo?Čo tu robíš?Dnes sme sa predsa nedohodli,či áno?´´Prekvapene som prehovoril.
,,Nie, nie, nedohodli.Len som ti chcel ukázať toto.´´S šťastným úsmevom mi odpovedal a podával akýsi papier.Tak šťastného som ho hádam ešte nevidel.Oči mu žiarili a v jeho úsmeve sa odzrkadľovala hrdosť a spokojnosť.Zahľadel som sa na papier.
,,Výborne.Si frajer Tadeo.´´ Vyhrkol som, keď som zbadal známku z testu.
,,To bude tým, že mám dobrého učiteľa.´´Nesmelo sa na mňa usmial a tvár mu zase začala červenieť.Za ten čas, čo ho doučujem som to u neho zažil nespočetne veľa krát.Pery sa mi začali formovať do nepatrného úsmevu.Na zvláštne pocity, ktoré mnou lomcovali v jeho prítomnosti som si časom zvykol a naučil sa ich ignorovať.On sám sa už o nič nepokúsil a sústredil sa hlavne na učenie.Časom som si na náš incident ani nespomenul.
,,Ideš ďalej?Niečo si dáme na tie tvoje skvelé výsledky.´´Navrhol som a vytiahol kľúče z vrecka.
,,Veľmi rád.Ale nemôžem sa zdržať veľmi dlho.Chcem sa ešte rozlúčiť s mamou.Odchádza dnes na školenie.´´
Usadil som ho na gauč a z kuchyne priniesol fľašu vodky a dva poháre.Nalial som nám a jeden pohár podal Tadeovi, ktorý bol zabraný do hry s Kureiom.Ten pes ma vážne prekvapuje.Vyzerá to tak, že si Tadea obľúbil.
,,Tak teda na tvoje výsledky!´´Zdvihol som pohár a ťukol ho o ten jeho.
,,Na môjho skvelého učiteľa!´´Usmial sa a celý obsah pohára do seba vylial.Sedeli sme tam asi dve hodiny a popíjali.Pol fľaše už bola nenávratne preč.Smiali sme sa a rozprávali o možnom aj nemožnom.Sedel som vedľa neho a možno až príliš si uvedomoval jeho blízkosť.Bolo to divné, ale svojim spôsobom príjemné.
,,Vyzerá to tak, že moju pomoc už nebudeš potrebovať.´´Začal som po chvíli trocha vážnejšie.
,,Ako to myslíš?´´Spýtal sa ma mierne podnapitým hlasom.
,,Tvoje známky sú už na výbornu, takže nie je dôvod ťa viac učiť.´´Pohľad som mal stále uprený do pohára, ktorý som netrpezlivo prechytoval v ruke.Čakal som na jeho reakciu.
,,No, tak to zrovna nie je.Určite budem potrebovať ešte tvoju pomoc.To, že teraz to chápem neznamená, že to ďalšie učivo budem chápať tiež.´´Rozprával ticho a nesmelo, akoby si to hovoril sám pre seba.
,,Neboj sa.Pochopíš to aj bezo mňa.´´Vstal som a chystal sa na odchod do kuchyne, keď v tom ma chytil za ruku.Zastal som a nechápal, čo sa deje.
,,Ryan, ja ťa potrebujem.´´Prehovoril potichu, akoby som to nemal ani počuť.Hlavu mal sklopenú k zemi a hlas roztrasený.
,,Myslím, že už nie.Si šikovný a máš pot-´´
,,Nie!!!Ty to nechápeš.´´Bol som prerušený jeho výkrikom.,,Ja potrebujem teba.TEBA!!!Už chápeš?Sľúbil som mame, že sa o nič nepokúsim, že sa budem sústrediť iba na učivo, že budem myslieť iba na školu a nič iné, ale nedá sa to.Viac nie.´´Prekvapene som na neho hľadel a nezmohol sa na nič.Žiadny pohyb.Žiadne slová.Vstal a pokračoval:
,,Od kedy som ťa prvý krát videl nemyslím na nič iné iba na teba.Nedá sa to vydržať.Ovládal som sa dlho a ďalej už nevládzem.´´Rukou mi vošiel do vlasov, rovnako ako vtedy u nich a tvárou sa čoraz viac približoval k tej mojej.Nedokázal som sa ani pohnúť.
,,Tadeo?Čo to-´´Nestihol som dopovedať.Jeho pery sa jemne dotkli tých mojich.Druhou rukou ma držal okolo pásu a dobýval sa mi do úst.Bol jemný a nežný a stále viac si ma k sebe tisol.Stál som ako prikovaný.Jeho bozky som mu neoplácal, no ani som ho neodstrčil.Nevedel som, čo mám robiť.Prebralo ma z toho až zvonenie môjho telefónu položeného na stole. Odtiahol som sa od neho a zdvihol.
,,Prosím?´´
,,Ahoj Ryan.To som ja Tadeova mama.Je Tadeo s tebou?´´Až v túto chvíľu som si uvedomil, čo sa stalo.Držal som telefón pri uchu a neschopný prehodiť slovo som hľadel z okna.
,,Halóóó, Ryan?Si tam?´´Ozvalo sa znova z telefónu.
,,Oh, áno som.Prepáčte.Áno, je tu.´´
,,Môžeš mu povedať aby sa poponáhľal domov?Chcem sa pred odchodom ešte rozlúčiť.´´
,,Samozrejme, hneď mu to poviem.Dopočutia pani Mitsuhashi.´´
Zložil som a stále hľadel z okna chrbtom k Tadeovi.Nebol som schopný otočiť sa.Nemohol som.
,,Ryan, ja.....´´Prehovoril prvý.
,,To bola tvoja matka.Máš sa ponáhľať domov, chce sa rozlúčit.Mal by si ísť.´´Hlas sa mi triasol ako nikdy a srdce mi pracovalo na plné obrátky.
,,Vieš.....Ryan....nechc-´´
,,Choď už.Prosím odíď.´´Oči som sklopil k zemi a stále sa nedokázal otočiť.Prosím, nech odíde.,,Prosím, bež.´´Opakoval som stále a modlil sa aby to pochopil.
,,Dobre.Už idem.Chcem len aby si vedel, že som to myslel vážne.Všetko.Každé slovo.Každý pohyb.Každý pohľad.Nebola to hra.´´Cítil som v jeho hlase bolesť a trápenie.Ublížil som mu?To som nechcel.Mám ho zastaviť?Ale to predsa nejde.Z mojich myšlienok ma prebralo buchnutie dverí.Odišiel.Zosunul som sa na gauč a hlavu skryl do dlaní.Čo som to urobil?Veď ja som ho vyhodil.Som necitlivý bastard.A čo vlastne čaká?Že mi tu vyzná lásku a budeme šťastný zamilovaný pár?Veď to nedáva logiku.Obaja sme muži.Je to proti prírode.Takto to bude lepšie.Zdvihol som hlavu a zbadal Kureia, ktorý na mňa smutne hľadel od dverí.Z ničoho nič pribehol ku kreslu a čosi z neho stiahol.Tadeova mikina.V zuboch mi ju priniesol a odcupital si ľahnúť na svoje miesto.Bezradne som ju držal v rukách a ponorený do húfu myšlienok si ľahol na pohovku.

Tadeo

Odišiel som.A vlastne čo som tým sledoval?Nemohol som očakávať, že mi hneď padne k nohám a vyzná mi lásku.Všetko som zničil.Teraz ma už určite nebude chcieť nikdy vidieť.Som hlupák.Nemal som tam chodiť a už vôbec som nemal piť.Sakra.Ja a moja hlúpa zbrklosť.

,,Som doma mami.´´
,,Ahoj miláčik.Nejak ti to trva-´´Vybehla s kuchyne a zarazila sa keď zbadala môj utrápený výraz.Pribehla ku mne a pohladila ma po vlasoch.
,,Tadeo?Čo sa deje?Čo tá utrápená tvárička?´´Nezmohol som sa na nič.Po tvári mi začali stekať slzy, ktoré som silou vôle zadržiaval celú cestu domov.Prešli sme do izby.Mama si sadla a moju hlavu si položila do lona.
,,Čo sa stalo, Tadeo?´´Znova sa spýtala a neprestávala ma hladiť po vlasoch.Robila to vždy, keď mi bolo na nič a uklľudňovalo ma to.
,,Mami, prepáč.Porušil som sľub, ktorý som ti dal.´´Pomaly som zo seba dostával medzi vzlykmi.,,Ja.....nemohol som....nechcel som......mami.....on ma poslal preč.....ani sa na mňa nepozrel......musí ma nenávidieť.´´Snažil som sa jej objasniť situáciu a rozplakal sa ešte viac.
,,Šššššš, to bude dobré.Upokoj sa.´´Snažila sa ma ukľudniť.,,Zamiloval si sa do neho, však?´´
,,Zo začiatku ma iba priťahoval a chcel som ho zviesť, ale čím viac som s ním bol, tým viac som ho začal mať rád a on ma teraz neznáša!!!´´Posledné slová som skoro kričal.,,Určite som mu odporný.Mami, ja som taký somár.Všetko som pokazil.´´
,,Neboj sa.Ryan je inteligentný chlapec.Porozprávate sa a všetko sa dá do poriadku.´´Stále ma neprestávala hladiť a ja som sa pomaly upokojoval.,,A ak aj tak bude na teba zlý, tak ho nechám prepadnúť.´´Snažila sa zavtipkovať.Nad jej poznámkou sa nedalo nepousmiať.Som šťastný, že ju mám.Vždy vedela čo povedať.
,,Mami vieš, že ťa ľúbim?´´
,,Ja teba viac, miláčik.´´Objala ma a pobozkala na čelo.,,Nerada ťa tu takto nechávam, ale musím už ísť, inak na to školenie nikdy nedôjdem.´´
,,Ja viem.Už mi je lepšie.Zvládnem to.´´Utrel som si slzy a pokúsil sa o úsmev.Odprevadil som ju k dverám, rozlúčil sa a potom už iba počul naštartovanie auta.Zostal som sám.Bol som neuveriteľne vyčerpaný.Človek by nikdy nepovedal, ako ho dokáže plač unaviť.Zosunul som sa na posteľ a behom pár chvíľ zaspal.Vtedy som ešte netušil, akú ranu mi osud prichystal.
Ráno som vstal s pocitom, že mi vybuchne hlava.Vodku už v živote nechcem vidieť.Ešteže je sobota.Vzal som si s chladničky mlieko, zalial si cerealie, pohodlne sa usadil na gauči a zapol telku.
,,Milujem ťa Roger!´´
,,Ja teba tiež Miranda.´´Ozývalo sa z telky.Prepol som.
,,Nemáš ani zdania, o tom, čo je to láska!!!´´
Ďalší program:
,,Takže to znamená koniec nášho vzťahu?´´Takto to pokračovalo asi ďalších päť kanálov kým som to vzdal a vypol tento diabolský vynález.Celý svet je asi proti mne.Skryl som si hlavu o dlaní a uvažoval o svojom trápení.
,,Ach jaj.Som teda dopadol.Čo asi robí Ryan?´´