Šťastie v nešťastí?(2)

Ryan

Celou cestou domov som rozmýšľal nad Tadeom.Nedokázal som ho dostať z hlavy.Ale sakra prečo?Veď je to len prvák na univerzite a syn mojej profesorky, ktorého budem doučovať.V tú chvíľu sa mi pred očami zobrazila spomienka na jeho jemne červenú tvár a pohľad jeho krásnych zelených očí.Musel som sa nad tým pousmiať.Bol naozaj rozkošný.Preboha načo to zase myslím?Prečo by mi mal prísť nejaký chlap rozkošný?Veď je to hlúposť.Otriasol som sa a zaparkoval.Výťahom som sa vyviezol do najvyššieho poschodia a vošiel do bytu.Spoza rohu na mňa vybehla chlpatá príšerka menom Kurei.Je to mamin husky, ktorý si však na mňa zvykol a tak mi ho tu pred odchodom nechali.Som rád, aspoň v tomto obrovskom byte nie som sám.
,,No ako si sa mi tu mal ty moje strašidlo?Chceš ísť von však?´´Odpoveďou mi bolo olíznutie ruky a nedočkavý šťekot.
,,Veď už idem, už idem.´´
Po dlhej prechádzke sme sa spokojne-obaja-vrátili a ja som sa hodil na gauč a zapol televízor.Kurei si mi ľahol k nohám a spokojne odfukoval.Prepínal som kanály dookola a stále myslel na Tadea.Že by som sa....?Nie, nie, to je určite iba preto, že sme sa prvý krát stretli.Nič to určite neznamená.Ale čo ak ...?S touto otázkou som sa ponoril do hlbokého spánku.
Ráno ma zobudil Kureiov hlasný štekot, ktorý mi oznamoval, že už to zrejme nevydrží ak okamžite nepôjde von.Bola sobota a tak som sa celý dolámaný od spánku na gauči zdvihol, vzal remienok a vybehol s Kureiom z bytu.Stále rozospatý som sa pomaly prechádzal, keď zrazu so mňa niekto vrazil.

Tadeo

Sobotné rána mám najradšej.Nemusím sa nikam hnať a nemám žiadne povinnosti.No až na dnešné doučovanie, na ktoré som sa veľmi tešil.Prešiel som do kuchyne, kde som do seba nahádzal rýchlo raňajky, vzal tašku s plavkami a uterákom a ako každú sobotu utekal na autobus na plaváreň.Zo stola som rýchlo ešte vzal zošit z angličtiny a rozbehol sa rovno na zastávku.Autobus bol preplnený a bolo v ňom neskutočne dusno.Konečne sme prišli na moju zastávku a ja som sa pretlačil z tejto,,konzervy,, na čerstvý vzduch.Otvoril som si zošit a rýchlou chôdzou som sa vydal k plavárni, keď v tom som do niekoho vrazil.Zletel som k zemi a hneď sa začal ospravedlňovať.
,,Prepáčte, nechcel som, nedáva-´´Zasekol som sa v polke vety, keď som zbadal, že predo mnou stojí niekto, koho by som nečakal.Ryan.Čo ten tu robí?
,,Tadeo?Si v poriadku?Čo tu vlastne robíš?´´Opýtal sa ma a podával mi ruku aby mi pomohol vstať.Znova tá jeho teplá ruka.Ten dotyk mi nahnal príjemný pocit po celom tele.Zahľadel som sa do tých hnedých hĺbok, čo skrýval za okuliarmi a na chvíľku som sa zasnil.Z môjho sna ma prebralo olíznutie ruky a ťahanie nohavíc akýmsi chlpatým stvorením.
,,Kurei, nesmieš!!!´´Okríkol ho Ryan.
,,Ten je tvôj?Je krásny!´´Nadšene som vykríkol a zohol sa, aby som ho mohol poškrabkať za uchom.
,,Jasné je môj, no vlastne mamin, ale v podstate zostal so mnou, ale to je jedno.Ešte si mi nepovedal, čo tu robíš?´´
,,A prepáč.Idem na plaváreň.Chodím plávať každú sobotu.´´
,,Ach tak.Preboha ty krvácaš!!!´´Vykríkol a ja som si až v tú chvíľu všimol presakujúcu krv na nohaviciach.
,,Nič to nie je.Je to iba škrabnutie.´´Rozpačito som sa usmial.
,,Radšej poď so mnou.Bývam kúsok odtiaľto.Pre istotu ti to ošetrím.Nebolo by dobré ak by sa to zapálilo.´´
,,Nie to je vážne v poriadku.Nič sa nedeje.´´Snažil som sa odporovať.
,,Neodvrávaj a poď.´´Schmatol ma za rukáv a už ma ťahal k sebe.Šli sme asi 5 minút a on ma stále držal za rukáv.Keď som si to uvedomil okamžite som sa začal červenať.Zastavili sme pred obrovským komplexom.Pustil môj rukáv, vyhrabal z vrecka kľúče a otvoril vchod.Nastúpili sme do výťahu a vyviezli sa až na samý vrch.
,,Wow!!!´´Vypadlo zo mňa,keď som uvidel obrovský mezonet zariadený veľmi moderne.Celý byt bol ladený do bieločervena a bol úžasne slnečný.
,,Sadni si zatiaľ na pohovku kým nájdem lekárničku.´´Povedal mi a zmizol v jednej z množstva izieb.Pomaly som prechádzal k pohovke a žasol nad priestrannosťou bytu.Kurei veselo behal okolo mňa a vrtel chvostom.Posadil som sa a o chvíľu sa u mňa zjavil Ryan aj s lekárničkou.
,,Aaaaaau,hej to bolí!!´´Vykríkol som, keď mi na ranu prikladal tampón s akýmsi roztokom.
,,Nebuď taká citlivka.´´Rozosmial sa a pokračoval v ošetrovaní.Jeho dotyky boli neskutočne nežné a láskavé.Jednou rukou ma držal pod kolenom a druhou prikladal obväz.S každým jeho pohybom mnou prechádzal elektrický impulz a končil na mieste, ktoré bol v túto chvíľu nepriateľné.Cítil som ako sa mi do tváre hrnie krv a horúco.

Ryan

Pomaly som mu obväzoval nohu.Jeho pokožka bola na muža veľmi jemná a hebká na dotyk.Srdce mi čoraz viac búšilo a pohyby mojich rúk sa spomaľovali, akoby chceli predĺžiť túto chvíľu.Nastalo ticho, v ktorom som mal pocit, že si srdce dokonca počujem.
,,Ty žiješ sám?Kde sú tvoji rodičia?´´Prerušil ticho Tadeov hlas.Bože, ďakujem ti.
,,No, áno.Žijem sám už od prvého ročníka.Moja matka je americká modelka a otec módny fotograf.Tak sa vlastne aj zoznámili.Teraz žijú v Californii a sem chodia iba zriedka.Zostal tu so mnou iba Kurei a spokojne si tu panujeme.´´Roztraseným hlasom a miernym úsmevom som mu odpovedal.
,,Američanka?Tak preto to meno.,,Pozrel sa na mňa a usmial sa.,,To znamená ,že ty nie si Japonec?´´
,,Dá sa povedať, že nie.Som Japonec len z polovice, po otcovi.´´ Nechápem prečo som sa tak chvel.Zadíval som sa na neho a všimol si znova ten rozkošný rumenec v tvári.Uprene hľadel z okna akoby tam čosi hypnotizoval.Skutočne milý pohľad.Preboha čo to trepem?Načo to zase myslím?
,,Hotovo.´´Víťazoslávne som vyhlásil.
,,Ďakujem, nemusel si si robiť starosti.´´Odtrhol sa na chvíľu od okna a zadíval sa mi priamo do očí.Strácal som sa v tých smargdoch, čo na mňa hľadeli a nedokázal sa ani len nadýchnuť.Hodnú chvíľu sme na seba mlčky pozerali.Bez pohnutia.Bez slov.Bez dychu.Z tejto zvláštnej situácie nás vytrhol Kurei, ktorý spokojne vyskočil Tadeovi do lona.
,,Kurei!!!´´Okríkol som ho.,,Nechápem to, väčšinou nemá rád cudzincov.´´
,,To je v poriadku.Mám rád zvieratá od malička a zvieratá zas mňa.´´Odvetil mi s tak žiarivým úsmevom, že som myslel, že sa mi zastavilo srdce.
,,Mal by som už ísť.Ďakujem za pomoc.To dnešné doučovanie platí?´´Trocha váhavo sa ma opýtal.
,,Oh, jasné, áno, pravdaže.O štvrtej ako sme sa dohodli.´´Nervozita vo mne stúpala neúmernou rýchlosťou.Vyprevadil som ho k dverám s pohľadom upreným k zemi.
,,Tak teda o štvrtej.Zatiaľ sa maj.´´Naposledy sa na mňa usmial a zmizol vo dverách.

Tadeo

,,Tak teda o štvrtej.Zatiaľ sa maj.´´S týmito slovami som sa rozlúčil a rýchlo utekal k výťahu.Nebolo to jednoduché, pretože do nohy mi vystrelovala bolesť zo zranenia, ale jediné na čo som myslel bolo dostať sa čo najďalej od neho a jeho nežných dotykov.Srdce sa mi išlo rozkočiť pri pohľade na jeho silné paže dotýkajúce sa jemne mojej pokožky.Jeho pohľad,keď sa naše oči stretli.Jeho neposlušné vlasy padajúce mu do čela.Jeho zmyselné pery, ktoré priam kričali,,Pobozkaj ma!´´.Nebyť Kureia, tak to zrejme aj urobím.Vďaka bohu za moje sebaovládanie a domácich miláčikov.Až keď som bol pred panelákom a na ceste k autobusovej zastávke domov-nakoľko so zranenou nohou by som toho veľa nenaplával-som sa začal postupne ukľudňovať.
,,O štvrtej.O štvrtej.O štvrtej.´´opakoval som si stále v duchu a usmieval sa od ucha k uchu.
Po príchode domov som zhodil v chodbe tašku a začal sa pripravovať na poobedňajšie doučovanie.Upratať byt, pripraviť niečo pod zub, osprchovať sa a vybrať si oblečenie.Pripadal som si tak trocha ako puberťáčka, čo sa chystá na prvú schôdzku.Som proste beznádejný prípad.Keď som vyšiel so sprchy bolo štvrť na štyri.Obliekol som sa a keďže som mal dosť času tak som si vzal zatiaľ zošit a učil sa.Ani neviem ako, zaspal som.
,,Cŕŕŕŕŕŕŕ...!!!´´Zobudil ma zvonček pri dverách.Rozospatý som vstal a prešiel pomaly k dverám.Otvoril som dvere a v nich stál Ryan s veľmi pobaveným výrazom.Vtedy som si uvedomil, že už sú štyri preč.Vpustil som ho dnu a on zo mňa stále nespúšťal oči a videl som na ňom, ako zadržiava smiech.Nechápavo som sa na neho díval a snažil sa prísť na príčinu.
,,Myslím, že by si sa mal pozrieť do zrkadla.´´Pobavene prehodil a šťuchol ma prstom do líca.Stále s nechápajúcim výrazom som vošiel do kúpeľne a zbadal v zrkadle, o čo ide.V spánku sa mi na tvár otlačilo pár písmen zo zošita a svietili tam ako semafór.No výborne!To som sa teda predviedol.

Ryan

Asi som ho mal ešte trocha potrápiť.Ten jeho výraz bol na nezaplatenie.Ten nechápajúci pohľad.Rumenec v tvári a nesmelý úsmev, keď vyšiel s kúpeľne.Všetko to vo mne vyvolávalo zvláštne pocity a nevysvetliteľné rozpaky.
,,Ryan, upokoj sa!Je to len prvák!A ty predsa nie si gay!´´Hovoril som si sám pre seba.Sadol som do kresla oproti nemu a dal sa do vysvetľovania látky.Celý čas ma pozorne počúval a poslušne plnil všetko, čo som mu prikázal.Okrem nepatrných dotykov a chvíľkových letmých pohľadov všetko prebiehalo bez problémov.
,,Myslím, že už to chápem.´´Prehodil a natiahol sa po pohár vody.Ten sa mu však vyšmykol a celý obsah sa vylial na jeho tričko.
,,To snáď nie!!! To sa môže stať len mne!!!´´Rozčúlene vstal a začal si tričko vyzliekať.To telo bolo dokonalé.Jemne ružova pokožka.Vypracované brušné svaly a hruď-zrejme z plávania-a široké ramená.Nedokázal som sa od nich odtrhnúť.Hľadel som na neho, ako na božie stvorenie.Pomaly prechádzal do svojej izby a mne sa naskytol pohľad na rovnako vypracovaný chrbát.Tadeo zrejme vycítil môj pohľad a otočil sa mojím smerom.Jemne sčervenel a podišiel ku mne.Jednou rukou mi zašiel do vlasov a tvárou sa skláňal k tej mojej.Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a telo sa mi chvelo.Z tohto tranzu ma vytrhlo buchnutie dverí.
,,Tadeo som doma.Čo by si si dal na večeru?´´Ozval sa hlas Tadeovej matky z chodby.Trhol som sebou a rýchlo sa postavil.Vošla do izby a zadívala sa na svojho syna, ktorý tam stále stál bez trička.
,,Ehm, čo sa tu deje?´´Spýtala sa po chvíli.
,,Nič.Oblial som sa vodou.Sama vieš aký som ,,strašne šikovný,,.´´Pokojne jej odpovedal s úsmevom na tvári.
,,Asi by som mal už ísť.´´Konečne sa zo mňa dostalo.,,Uvidíme sa zajtra.Keby niečo zavolaj mi.´´Roztrasene som dodal a presúval sa k dverám.Vyprevadila ma pani Mitsuhashi.Utekal som a schody bral po dvoch, rýchlo nasadol do auta a v duchu si nadával.Čo sa to deje?Preboha čo to malo byť?A ja som sa nebránil?Čo bude teraz ďalej?Najlepšie bude ak sa budem tváriť, že sa nič nestalo.Áno, presne tak.To bude najlepšie.Naštartoval som a upaľoval preč.