Som, kto som...


Som iná...
Nie som tá, ktorou som kedysi bývala.
Som silná...
Slabosť som na klinec pribila.


Život, aký som predtým žila,
tak ten sa už pominul.
Stále som len všade hnila,
ten zlý pocit už zahynul.


Bola som naivná a hlúpa,
na milé slovo som bola skúpa.
Videla som len to pekné na povrchu,
na všetko hľadela som z vrchu.


Skutky mojich priateľov ukázali mi,
že ja som sa len bála tmy.
Nie všetko len čierne a biele je,
medzi tým sa ešte mnohé udeje.


Bude ešte dlho trvať mi,
kým všetkých o tom presvedčím,
Že sa dá veriť mi,
to teda dosvedčím.


Časy sa menia a ja tiež.
Ktovie, čo bude o pár rokov.
Možno od slobody ma bude deliť niekoľko mriež,
Od môjho cieľa len pár krokov...

Poznámka:

Ak nerozumiete poslednému veršu, ani sa nenamáhajte. Ja som si to musela párkrát prejsť, kým som to pochopila...
Neviem, prečo som to tak ukončila. Tak pesimisticky. Keď som to tak začala, tak... Inak...
Ale to som ja...
Môžte si tam dosadiť koho chcete. Hodí sa tam viac postáv. Ja som to písala o jednej. Ale meno vám nepoviem Smile

4
Průměr: 4 (1 hlas)