Sny sa raz splnia II.

2.ČASŤ

Bolo krásne, teplé ráno. Celá Konoha bola už na nohách a ulice sa pomaly začali zaplňovať ľuďmi.
"Ááh" zívol čerstvo zobudený Naruto.
"Po dlhom čase som sa konečne vyspal" povedal s úsmevom. Sadol si na posteľ tak, aby sa mohol pozerať cez okno. Konoha mu prinášala toľko spomienok. Dokázal by tam sedieť aj celý deň, ale spomenul si, že musí ísť za Tsunade. Vedel, že ak by sa o jeho príchode dozvedela od iných, tak by poriadne zúrila. Preto sa rýchlo obliekol, urobil si raňajky, a keď bol najedený tak sa vybral smerom k budove Hokage. Pomaly kráčal jednou z ulíc Konohy. Každý sa za ním len ohliadal. Naruto si to nevšímal a kráčal ďalej až prišiel k budove Hokageho. Usmial sa a vošiel. Rýchlo prebehol chodbou a objavil sa pred kanceláriou Tsunade. Nevedel sa dočkať, že po toľkých rokoch ju znovu uvidí. Mal ju rád ako svoju mamu, aj keď to tak nevyzeralo. Naruto práve nebol ten typ človeka, ktorý vie vyjadriť svoje city.
Pomaly zdvihol ruku a zaklopal. No nič sa nedialo, tak chvílu počkal a opäť zaklopal. No stále sa nikto neozýval. Rozhodol sa, že nebude klopať a jednoducho vojde. Pomaly otvoril dvere a keď zbadal Tsunade začal sa smiať. Ležala na stole obklopená samými kopami papierov a tvrdo spala. Naruto ju nechcel budiť, pretože vedel že je určite vyčerpaná z toľkej práce a preto si len sadol na stoličku a čakal kým sa zobudí.
"Aáh. Tak toto ma raz fakt zabije." povedala Tsunade, ktorá sa po troch hodinách Narutovho čakania konečne zobudila. Naruta si však nevšimla a rukami si chytila hlavu.
"Nemala by si toľko pracovať." povedal Naruto. Tsunade sa zľakla a takmer spadla zo stoličky. Naštvaná sa postavila, no keď konečne uvidela Narutovu tvár, tak si len prekvapene sadla naspäť.
"Naruto? Čo ty tu robíš?" povedala udivene.
"Aj ja ťa rád vidím." povedal a usmial sa.
"Prepáč." povedala a postavila sa, aby ho mohla objať.
"Konečne si sa vrátil. Som rada, že sa ti nič nestalo." zašepkala mu do ucha a pomaly sa od neho odtiahla.
"Tak to aj ja." pousmial sa Naruto. Tsunade mu úsmev oplatila a sadla si do svojho kresla. Bolo na nej vidieť, že je šťastná. Chvíľu naňho hľadela.
"Vyrástol si Naruto." povedala v duchu. Mala pravdu. Pred piatimi rokmi bol len malé dieťa a teraz bol z neho dospelý muž.
"A ako prebiehal tréning?" spýtala sa Tsunade.
"Bez žiadnych väčších komplikácií. Vytvoril som zopár nových techník." odvetil Naruto. Tsunade len kývla hlavou.
"A ešte niečo. Popri mojom tréningu som sledoval Akatsuki a našiel som ich terajšie sídlo."
"Čože? A to mi hovoríš len tak ?!" povedala trochu naštvato Tsunade.
"No nejak som na to zabudol." vyhováral sa Naruto.
"Ale prečo si ich sledoval?! Vieš predsa, že ťa chcú zabiť!" znervóznela Tsunade.
"Bol som opatrný. Nenechal by som sa len tak zabiť."
"Dobre" povzdychla si Tsunade a pokračovala: "ale už nikdy sa nepriblížiš k Akatsuki bez môjho povolenia sám!" Tsunade sa o neho bála, pretože vedela, že Akatsuki by ho bez ľútosti zabili, len aby získali Kyuubiho.
"Rozumiem." povedal Naruto a prevrátil očami.
"Tak vrav. Kde je ich sídlo?"
"Všetko máš v tejto mape." povedal a podal jej mapu, ktorú držal v ruke. Tsunade ju otvorila a začala ju hneď študovať.
"No ak dovolíš, tak ja už pôjdem. Rád som ťa videl." povedal a postavil sa. Pomaly kráčal k dverám.
"Počkaj! " zvolala naňho Tsunade. Naruto sa len otočil.
"Ďakujem." poďakovala sa mu Tsunade. Naruto sa len usmial, zložil pár pečatí a zmizol v dyme.

Sakura ako každé ráno bola kúpiť pár byliniek, aby mohla vyrobiť nové lieky. V poslednej dobe mala dosť práce. Viesť nemocnicu nebolo také ľahké ako jej to pripadalo. Ale bola šťastná, pretože sa Naruto konečne vrátil. Priam žiarila šťastím.
"Ďakujem. Dovidenia." zdravila sa, keď vychádzala z obchodu a v ruke mala košík plný rôznych byliniek.
"Ahoj Sakura." pozdravila sa Hinata, ktorá práve prechádzala okolo.
"Čau Hin." usmiala sa na ňu Sakura a mávla rukou.
"Vidím, že sa ti nejak zlepšila odvčera nálada." oplatila jej úsmev Hinata.
"Ách Hinata. Konečne sa vrátil." povedala Sakura. Hinata sa zarazila. Nebola si istá koho tým myslí.
"Čože?" spýtala sa nechápavo Hinata.
"Áno. Naruto sa konečne vrátil! " usmiala sa Sakura a poskočila. Hinata tomu nemohla uveriť. Konečne sa vrátila jej jediná láska. Tajne ho milovala a to už od Akadémie, ale nikdy mu to nepovedala. Pri ňom sa nikdy nezmohla ani na jedno slovo.
"Naruto-kun..." zašeptala Hin.
"Ale kedy sa vrátil? " spýtala sa Hin, keď sa už trošku spamätala.
"Včera. Chvíľu potom čo si odišla prišiel za mnou do parku."
"Och..Ja hlúpa! Keby že tam ostanem tak by som ho určite stretla." nadávala si v duchu Hinata.
"Aha. "povzdychla si Hinata.
"Škoda, že si musela ísť domov." povedala Sakura.
"Jasné, že je to škoda. Prečo som tam neostala!. Joj ja som ale hlúpa." pomyslela si Hin.
"To nevadí. Určite ho stretnem." povedala Hinata, aj keď jej názor bol úplne iný.
"Jasne. Teraz by mal byť asi pri Tsunade-sama. Vravel, že sa za ňou ráno zastaví a ohlási jej jeho príchod.A neskôr aj za ostatnými." Zrazu sa nadvihol vietor a rozvíril všetok prach.
*kašeľ*
"Čo to bolo?" spýtala sa Hinata. No hneď ako to dopovedala videla pred sebou aj odpoveď na jej otázku. Stál pred ňou Naruto a usmieval sa.