Sasukeho Temnota

Temnota moja milá,
dobre sa ti vo mne ukrýva?
Miesta je tam viac než dosť,
myslím, že máš z toho veľkú radosť.


Tešíš sa, že som sám,
že nikoho nemám,
Že pre to, čo som si vybral,
mi z cesty každý zutekal.


Hoci, niekto tu ešte ostáva,
kto verí, dúfa a horlivo očakáva,
že sa späť k nim vrátim
a budem znovu ich pobratim.


Krásny sny, falošné nádeje.
Vari ja viem, čo sa udeje?
Nevie to nik a ani vedieť nebude,
len jedno je isté, že to, čo bude,
sa zmení na môj úbohý koniec,
na konci ktorého zazvoní zvonec.


Umieračik. Mnohí sa jeho zvuku desia,
ale ja nie. Zvláštne, teraz ho počujem,
a nielen to, vidím, ako ma kriesia,
hľadím na nich, na moje telo, a uvažujem.


Kde chybu som vykonal,
čo by som mal napraviť,
aby som sa k tomu nikdy nedostal.
Viem, musím toho veľa odčiniť.


Nie, moja drahá priateľka,
ja sa už nenechám tebou ovplyvniť.
Mám toho na srdci veľa, čo musím urobiť.
A ty, ty si len obyčajná vtierka...


Vtrela si sa mi do života,
ovládla si ma úplne celého,
Spravila si zo mňa človeka úbohého,
plamienok života sa mi pred očami mihotá.


Zbohom, ja ťa už nechcem,
na novú cestu vydať sa chcem.
Nový život začal by som rád,
bez všetkých tých tvojich rád...

Poznámka:

Asi mi už z tej práce preskakuje... No zase výtvor odtiaľ...
Ja viem, je to málinko, možno aj viac, divné...
Zase ma prepadli myšlienky na to, ako sa Sasuke zmení. Nejako som v to začala veriť. A stále ho nemám rada. Ale chcela by som, aby si uvedomil, čo robí...
Divná som, ja viem Laughing out loud

4.75
Průměr: 4.8 (4 hlasy)