Reborn 1

Uprostred bielej ničoty ležala nehybná postava muža, zahalená len do bieleho plášťa. Plášť kde-tu odhaľoval časti tvrdo vypracovaných svalov. Muž aj naďalej ležal na bruchu a nejavil známky života. Zrazu sa však prudko nadýchol a ruku zovrel v päsť. Otvoril oči, ale okamžite ich aj zatvoril, toľko bielej ho oslepovalo. V proteste nakrčil tvár a skúsil to opäť, tentoraz pomaly, kúsok po kúsku. Výsledok však nebol o nič lepší. Rýchlo sa posadil a zatienil si oči rukou. Narazil pri tom na svoje husté oranžové vlasy, ktorých prenikavá farba tentoraz nedokázala prebiť okolitú žiarovo bielu. Pohľadom blúdil všade okolo seba, ale nič nevidel, dokonca ani nepočul.

,,Kde som?" zmätene sa spýta.
Jeho hlas sa ozýva naokolo, akoby bol v uzavretej miestnosti.
,,Už si hore?" ozve sa hlboký hlas.
Prekvapene zažmurká, no nech sa pozerá kamkoľvek, majiteľa hlasu nevidí. Náhle žiara na jednom mieste zosilnie. Tak rýchlo ako sa zjaví aj zmizne a zanechá po sebe muža, približne tridsaťročného, oblečeného do bieleho kimona.
,,Už som začínal mať obavy, či si v poriadku." pousmeje sa, zatiaľ čo si ho prehliadne očami, ktoré sú rovnakého odtieňa hnedej ako má mladší muž pred ním.
,,Kto ste?" spýta sa po chvíľke ticha.
,,Si zvedavý ako vždy. Ichigo, Ichigo." so smiechom ho napomenie.
Mladíkovi sa prekvapene rozšíria oči.
,,Ako...." začne, no je prerušený.
,,Ako to, že viem tvoje meno? A viem nie len to."
Na okamih stíchnu, napokon sa Ichigo ozve: ,,Kto vlastne ste?"
Muž sa pousmeje a prejde k nemu. Sadne si vedľa neho.
,,Moje meno je Hiroshi, ale všetci ma poznajú ako Kráľa duší." pokojne odvetí.
,,K-kráľ duší? Ale....ale prečo som tu s vami ja?" nerozumie.
,,Pomaly, máme čas."
,,Nemáme, Aizen je ešte stále v Karakure a chce vytvoriť Kráľovský kľúč. Mimochodom, som naozaj mŕtvy? Pamätám si ako sa Aizen zregeneroval a zabil ma." spomenie si náhle.
,,Pripadáš si ako mŕtvy?"
Obzrie si svoje telo. Nikde ani stopa po zranení či bolesti.
,,Ani nie." odpovie napokon.
,,Tak potom si nažive." usmeje sa Kráľ.
,,Ako je to možné?"
,,No, povedzme, že ti dávam druhú šancu." vážne odvetí.
,,Pretože len ja ho môžem poraziť?"
,,Presne." prikývne.
,,Ty máš na veľa vecí, moc ti koluje v žilách, narodil si sa pre ochranu nevinných." vysvetlí.
,,Myslím, že nerozumiem." zamračí sa.
,,Vieš, tvoj život je obyčajný ešte menej ako si myslíš. Nie si obyčajný človek, ani shinigami, no nie si ani Arrancar ani Hollow."
,,Tak čo som?" dychtivo sa spýta, čakajúc, že dostane odpoveď.
Že sa konečne dozvie pravdu.
,,Asi mi nebudeš veriť, ale je čas povedať ti to. Dosiahol si veku, kedy sa prebudí celá tvoja sila."
To Ichiga zaujme a pozorne počúva.
,,Človek, ktorého považuješ za svojho otca ním nie je, aspoň nie biologickým. Tvoja matka žije v Kráľovstve. Spolu so mnou. Je to moja žena. Ichigo, ty si môj syn, Princ duší."

Hľadí mu do očí a čaká, kým sa spamätá.
,,Robíte si zo mňa srandu?" vypadne z neho napokon.
Kráľ len jemne nadvihne obočie, ale mlčí. Pozerajú si hlboko do očí a ani jeden sa nechce odvrátiť ako prvý.
,,Masaki?" šepne po pár minútach napätého ticha Hiroshi.
Vedľa nich sa opäť objaví žiara a odhalí peknú mladú ženu s prívetivým úsmevom, oblečenú taktiež do bieleho kimona. Mladší z mužov na ňu fascinovane pozrie.
,,Mami." zašepká, vstane a objíme ju.
Potrebuje cítiť jej teplo, uistiť sa, že naozaj žije a nie je to len sen. Žena jeho objatie opätuje a spokojne sa usmeje.
,,Ichigo, tak rada ťa zase vidím." osloví ho.
Pozrie na ňu.
,,Je to pravda?"
Odpoveďou mu je prikývnutie.
,,Prečo si mi to nikdy nepovedala?"
,,Bol si malý, takto to bolo lepšie, mal si aspoň maličkú šancu na normálny život."
,,Tým, že si predstierala svoju smrť?" zamračí sa s výčitkou v očiach.
,,Nehnevaj sa na mňa. Musela som to urobiť. Každým dňom si bol silnejší a moja prítomnosť len zvyšovala nebezpečenstvo, ktoré ti hrozilo." láskavo mu vysvetlí a pohladí ho po líci.
,,Ale bol si veľmi statočný, dávali sme na teba pozor, nikdy si nebol sám." dodá.
Namiesto odpovede skryje svoju tvár do jej ramena a ticho si povzdychne.
,,Vedel o tom?"
,,Isshin? Samozrejme. Súhlasil, že ťa bude vychovávať ako vlastného a nepovie ti pravdu, jedine keby nebola iná možnosť."
,,A Karin s Yuzu?"
,,Nie, tie to nevedia, boli veľmi malé." odpovie mu.
,,Ichigo, poď sem. S Masaki odstránime pečať, ktorá potlačuje tvoju silu." preruší ich krátky rozhovor Kráľ.
,,Sila, ktorú mám nie je celá?"
,,Je to len jej malý zlomok." zasmeje sa Masaki a prejde k svojmu mužovi.
Kývne na syna, aby spravil to isté. Váhavo urobí tých pár krokov.
,,Čo musím urobiť?" pozrie do Hiroshiho očí.
,,Prijať svoju silu." znie stručná odpoveď.
,,To je všetko?"
V hlase mu počuť prekvapenie.
,,Musíš ju prijať takú aká je. Nesnaž sa ju potlačiť, zmeniť, ovládnuť. Neboj sa jej, neboj sa, že ňou ublížiš tým, ktorých chceš chrániť."
,,Tak ako s ňou mám narábať?" zvedavo sa pýta.
,,Ver v ňu a riaď sa svojimi inštinkmi. Sila ťa nezradí, pokiaľ nezradíš ty ju." odpovie tentoraz Masaki.
,,Niečo ako Zangetsu." zašomre si skôr pre seba, ale Kráľovná prikývne.
,,Áno, niečo ako Zangetsu, hoci táto Sila nemá svoju fyzickú podobu."
,,Keď ju raz uvoľníme, nebude sa to dať vrátiť. Je to obrovská moc. Si pripravený prevziať na seba takú veľkú zodpovednosť?" veľmi vážne sa opýta Kráľ.
Ichigo sa zamyslí. S takou silou by dokázal ochrániť všetkých svojich priateľov, aj Inoue. Pri myšlienke na ňu sa okamžite rozhodol.
,,Áno." odhodlane vyhlási.
Masaki sa usmeje.
,,Dobre, hneď ako dokončíme zaklínadlo, povieš: ,Prijímam.´ Počas nášho odriekavania sa zbav všetkých obáv, strachu, hnevu a iných negatívnych emócii. Rozumieš?" informuje ho matka.
Prikývne. Kráľ s Kráľovnou sa chytia za ruky a druhou rukou chytia Ichigove plecia, každý jedno. Začnú odriekavať zaklínadlo v jazyku, ktorému nerozumie, preto sa radšej sústredí na to, aby sa uvoľnil.
,,Čo ma najlepšie upokojí?" pomyslí si.
V hlave sa mu premietne snáď tisíc vecí, no žiadna upokojujúca myšlienka. Nevie koľko má času, ale predpokladá, že zaklínadlo je ťažšie, takže zrejme chvíľku potrvá. Núti svoju myseľ upokojiť sa, keď v tom sa mu pred očami vynorí obraz nádhernej dievčiny s veselým úsmevom. Telo mu zaplaví teplo a pokoj. Pre seba sa pousmeje a udržuje si jej tvár pred sebou. Otvorí oči. Vidí ako ruky jeho rodičov svietia.
V tom momente obaja stíchnu a Ichigo pevným hlasom povie: ,,Prijímam!"
Výhľad mu zastrie ostrá biela žiara, preto zavrie oči. Cíti, akoby ho tá žiara zapĺňala znútra a drala sa von. Hreje ho, no nepáli. Uvedomuje si, že to musí byť tá Sila a celkom sa tomu poddá....
******************************
Tatsuki si zotrie slzy z očí a pozrie na svojho dlhoročného priateľa, ktorý leží na zemi pred ňou mŕtvy. Počuje za sebou šuchot a tichý šepot, no neotočí sa. Tichý plač pár priateľov však pretne bolestný výkrik.
,,Nie!!!"
Tatsuki rýchlo vyskočí a chytí svoju priateľku, ktorá sa pod návalom sĺz zrúti.
,,K-ku-rosaki-kun." dostane zo seba cez vzlyky.
Skloní hlavu a závoj dlhých gaštanových vlasov skryje jej nešťastie. Nízka shinigami sa postaví k nim a jemne zovrie plece srdcervúco plakajúcej dievčiny.
,,Ichigo, ty idiot." šepne a po líci jej stečie jediná osamelá slza.
Nikto si nevšimne bielu žiaru, ktorá sa na pár sekúnd objaví.
,,Páni, mŕtvy vyzerám fakt zle." ozve sa spoza nich pokojný hlas.
Vzlyky prestanú a všetci sa šokovane otočia. Za nimi totiž nestojí nik iný ako osoba, pre ktorú smútia. Ich šok sa však znásobi, keď si uvedomia ako teraz vyzerá. jeho neposlušné oranžové vlasy mu siahajú takmer po pás, má na sebe čistobiele kimono, z jeho tváre zmizlo večné mračenie a nahradil ho pokojný poloúsmev a jeho reiatsu je cítiť celkom inak ako predtým.
,,Prepáčte, ospravedlňujem sa. Som to ja, živý a zdravý. Jediný kto zomrie je Aizen." ospravedlní sa priateľom zhromaždeným okolo jeho starého tela a pozrie na svojho nepriateľa, stojaceho obďaleč.
Aizen predtým sledoval zúfalé náreky, no teraz má jeho plnú pozornosť oranžovovlasý mladík. Oči sa mu priam zarezávajú do zlatých záhybov a najmä vyšívky na kimone Ichiga.
,,Nemožné." šomre si.
,,Zdá sa, že tvoj plán nebol až taký dokonalý. Nepočítal si s odobratím pečate z mojich síl?" urobí odvážny krok k nemu.
Verí si viac ako keď mal v rukáve Konečnú Getsugu Tenshou, hoci netuší čo teraz dokáže, vkladá do svojej novej Sily všetku dôveru. Aizen mlčí a tvári sa úplne šokovane.
,,Takže si nevedel, že Kurosaki Isshin nie je môj skutočný otec?"
Po tomto vyhlásení sa skupinka zmätene obzrie na muža, ktorý stále v bezvedomí leží neďaleko.
,,Nepodceňuj ma! Vedel som, že tvoj otec nemôže byť taký odpad!" zakričí.
Ichigom prebehne vlna hnevu a prudkým pohybom rukou na Aizena vystrelí bledomodré reiatsu silou podobné silnejšiemu Ceru. Ten sa len tak-tak vyhne bleskovému útoku.
Útočník prekvapene pozrie na svoju ruku a šepne: ,,Pôsobivé."
,,Nehovor mi, že nevieš čo dokážeš!" nazlostene sa ozve Ishida.
,,Úprimne povedané, nemám ani poňatia." odvetí, stále skúmajúc ruku.
Aizen sa posmešne uškrnie: ,,Ako chceš potom vyhrať?"
,,Vierou v svoju Silu." pokojne odpovedá.
Na to sa jeho súper rozosmeje a rozbehne naňho. Mladý muž bez pohnutia čaká, kým nepríde celkom k nemu, potom zodvihne ruku pred seba. Zem pod nohami sa im zatrasie a popraská a Aizena odhodí silná tlaková vlna. Ichigo sa na moment zľakne, že ublíži priateľom, no spomenie si na Kráľove slová a upokojí sa.
,,Neublížim im, verím v to."
Pravou nohou vykročí Aizenovym smerom a o zlomok sekundy je pri ňom. Udivene sa obzrie na ostatných, ktorí si ešte nevšimli, že už nestojí vedľa nich.
,,Si proste kráľ. Pardon, princ." usmeje sa Hollow v jeho vnútry.
,,Ty? Myslel som, že mám od teba konečne pokoj. Je tam aj Zangetsu?"
Odpoveď však poznal skôr ako ju dostal, cítil totiž jeho prítomnosť.
,,Chceš bojovať spolu so mnou?" spýta sa Zangetsu.
,,Samozrejme."
,,Potom vieš, čo treba urobiť."
Natiahne ruku pred seba a šepne:,,Zangetsu."
Z bielej žiary sa vyformuje jeho verné zanpakutou v bankaii. Postava na zemi sa nadvihne.
,,Nemal si prísť o sily shinigamiho?"
,,Mal, som rovnako prekvapený ako ty."
Aizen sa s námahou postaví.
,,Kde máš ukryté Hougyoku?" vyzvedá mladý princ.
Odpoveď však nedostane.
,,Nevadí, nájdem si ho aj sám."
Oči mu zasvietia na modro a zaženie sa zbraňou. Protivníkove zranenie je len jeho výhodou, takže zásah skončí presne tam kde mal. Sousuke sa opäť zregeneruje a zvyškami meča zaútočí. Princ sa s ľahkosťou vyhne a uštedrí mu ďalšie zranenie. Vzápätí dvoma spojenými prstami švihne smerom k jeho rukám, ktoré mu okamžite spúta bledomodré reiatsu. Ten istý pohyb zopakuje na nohy a zviaže aj tie. Bývalému kapitánovi sa podlomia kolená a klesne na zem, pričom mu z rúk vykĺzne ostatok mocnej zanpakutou. Snaží sa vyslobodiť, ale čím viac sa hýbe, tým pevnejšie sa ,,putá" uťahujú.
Prejde oboma rukami ponad jeho telo a zašepká: ,,Shousei."
Niekoľko bielych tyčí z reiatsu ho doslova pripevní k zemi, takže sa nemôže ani pohnúť. Ichigo si k nemu čupne a končekmi prstov skúma aj tie najjemnejšie kúsočky jeho reiatsu. Hľadá nejaké výkyvy, čo sa mu po chvíľke podarí.
,,Mám to." posumeje sa pre seba a vnorí ruku hlboko do Aizenovho chrbta.
Pomedzi pery mu unikne bolestný výkrik. Princ ruku vytiahne rovnako prudko ako ju tam vnoril, neberúc ohľad na hlboké zranenie, ktoré protivníkovy spôsobil. Zodvihne si zakrvavenú ruku pred tvár a skúma jemne svietiacu guličku medzi svojimi prstami. Zoširoka sa usmeje.

,,Je po všetkom." otočí sa na priateľov, ktorý všetko s napätím sledovali.
Hneď ako uvidia guličku v jeho ruke, začnú nadšene výskať a rozbehnú sa k nemu.
,,Dokázal si to!" nadšene zvolá Rukia a dokonca ho objíme.
Tatsuki, Renji a Chad ho potľapkajú po chrbte. Keigo od radosti plače spolu s Kanonjim, Mizuiro si úľavne vydýchne, Chizuru sa stále spamätáva zo šoku, takže sa nedokáže poriadne radovať, Ishida si napraví okuliare a posumeje sa. Oči mu nakoniec padnú na osobu, ktorú chce vidieť najviac. Usmeje sa naňho svojim žiarivým úsmevom a zrazu mu pocit víťazstva príde omnoho krajší.
,,Gratulujem Kurosaki-kun." je jediná vec, čo povie, ale to mu celkom stačí.
Prikývne a obzrie sa na krvácajúceho Aizena. Luskne prstami a zahalí ho pevná čierna bariéra, z ktorej necítiť ani jeho reiatsu.
,,Odkiaľ máš tieto nové sily?" so záujmom sa pýta červenovlasý shinigami.
,,A odkedy nosíš kimono, ešte k tomu biele?" pridá sa Ishida.
,,Čo máš s vlasmi?" poznamená Tatsuki.
,,Počkajte chvíľku, hneď vám to vysvetlím, len ešte niečo musím urobiť." zastaví ich otázky.
Pozrie smerom hore a šepne: ,,Mami?"
Niektorí prekvapene zažmurkajú.
,,Ehm, Ichigo, vieš, že tvoja mama je...." začne opatrne Rukia, ale zmĺkne, pretože sa pri nich ukáže biela žiara a odhalí Ichigovu mamu.
Celá skupinka zatají dych a pozerá na mladú ženu, ktorá najskôr svoj pohľad nasmeruje na čiernu bariéru, až potom na syna.
,,Skvelá práca Ichigo. Som na teba pyšná." láskyplne ho objíme.