Priateľ, alebo milenec? 08

Yuuki:
Ho hó! ,,Určite prídem za chvíločku domov." To povedal už pred hodinou! Ten jeden chumaj! Veď ja ti ešte ukážem.
Prehrabala som sa z obývačky do kuchyne a zaútočila na chladničku. Super, a teraz mi nemá kto urobiť raňajky a ani obed. Šporák je rozbitý a mne už neuveritelne škŕká v bruchu. Táto kríza sa dá vyriešiť jediným spôsobom- objednám si pizzu!! Prehrabala som sa späť do obývačky a zo svojich vydraných nohavíc som vytiahla mobil. Oya, ale toto nie je môj mobil. Ako sa sem dostal? Hups! Náhodne som otvorila zoznam prijatých správ. Shi shi! Cítila som, ako sa mi kútiky úst zvlnili do zlovestného úsmevu. Pozrieme sa Sei-chanovi na zúbok!

Seiji:
Hneď potom, ako som Kaita nechal v jeho pracovni, vyrazil som do izby pre svoje hodinky. Práve som si ich zapínal na ruku, keď sa do izby vrútila, ako fúria, Saika-san.
,,Ou, prepáč Seiji-kun! Keby som vedela, že si tu, tak rozhodne zaklopem."nahodila šťenací pohľad.
,,A ako by ste vedeli, že som tu?"
,,Áále veď to je jedno. Aj tak si už oblečený a JA musím napraviť ten záves."povedala hlavne z dôrazom na slovo ja.
,,Nevadilo by, ak by som si znovu zavolal?"
,,Čo som ja nejaká ústredňa? Teraz už vieš, kde je telefón, tak si choď zavolať."
,,No prepáčte, že sa slušne pýtam."zahundral som a vyšiel z izby. V kuchyni som narazil na pána Rogera, ako si robí kávu. Slušne sme sa pozdravili a Roger už si to aj s kávičkou mieril do záhrady. Rýchlo som vzal sluchátko a dnes už druhý krát, vyťukal číslo na svôj mobil.
,,Prosím? Pri telefóne prezident tohto mobilu!"ozvala sa Yuuki.
,,Yuuki, nerob si žarty! Potrebujem od teba jednu maličkú láskavosť."
,,No a akú?"
,,Príde k nám návšteva. Povedzme rovno, že na dobu neurčitú."
,,A ja sa mám akože teraz vysťahovať?"
,,Nie, to od teba nechcem. Len chcem, aby si urobila poriadok v celom byte."
,,...."
,,Hóói, Yuuki sedíš si na dráte?"
,,Si sa asi zbláznil?! Vieš aký je tu bordel? Vyzerá to tu ako po výbuchu a ty si myslíš, že to zvládnem upratať za koľko, že to?"
,,Asi tak za hodinku."povedal som pokojne.
,,No, za hodinku! To sa nedá!"
,,Aj tak, ten bordel si narobila ty, takže pekne uprac a kľudne môžeš aj nakúpiť. Príjemnú zábavu!"
,,P-počkaj ty malý..." Bohužiaľ, viac som už nepočul. Konečne ticho a pokoj!
,,Dup, dup, dup..."ozvalo sa za mojim chrbátom. Potom ma už iba ovinuli silné paže a niekto mi nepríjemne zafučal do ucha.
,,S kým si volal, Sei-chan?"pošepkal Kaito a dal mi bozk na líce.

Kaito:
Potichu, ako myška, som sa priplazil do kuchyne. Už cez chodbu bolo počuť, ako sa Sei-chan s niekym rozpráva. Slušne som si počkal, kým dotelefonuje a potom sa následne priblíž k jeho chrbátu.
,,S kým si volal, Sei-chan?"spýtal som sa ho a vlepil mu pusinku na líčko.
,,Ty si dnes nedáš pokoj, Kaito? Čo máš obchytkávací deň?"nadul líčka a mrmlal si čosi popod nos.
,,Vieš, aký si zlatý? Normálne ťa mám chuť zjesť."
,,No, a ja mám normálne chuť ti už jednu natiahnuť."zasmial sa a vrátil mi bozk, ale odvážne na pery.
,,Tééda! Ty sa ale prekonávaš. A s kým že si to volal?"opýtal som sa ho ešte raz.
,,Prikázal som Yuuki nech poupratuje byt. No a mali by sme už pomaly vyraziť."
,,Dobre, ale najprv zjeme, to čo nám Saika-san navarila."žmurkol som po ňom.
,,Ale, ale..."nestihol dopovedať. Zdvihol som si ho na ruky a vliekol do svojej pracovne.
,,K-Kaito, okamžite ma pusti!....Kaitooooo..."búchal päsťami do môjho chrbáta a hrešil o sto šesť.

Saika:
Hneď ako som zošila záves, rútila som sa do kuchyne. A ako vždy som mala pravdu...
,,Háá!! Ja som vedela, že zase len `degustujete´ moju špecialitku, Roger-san."okríkla som ho medzi dverami. Chudák, skoro sa z toho šoku zadusil.
,,Rozhodne to nie je tak, ako to vyzerá."vyhlásil značne pod stresom.
,,Ty papľuch jeden! Takú ti čapnem, až ti stena dá druhú."napravila som si hánky, až zapraskali, a hodila po Rogerovi vražedný pohľad. Už asi po stý krát, vzal nohy na plecia a mieril rovnou čiarou do záhrady.
,,Vy si myslíte, že si vás tam nenájdem?!"zhúkla som po ňom, vybehla na záhradu a začala sa jedna veľká naháňačka myši a mačky.

Seiji:
Kaito si ma niesol, ako nejakú trofej.
,,Ale no tááák, nebl*ni."povedal som mu, keď ma znovu zatvoril do svojej pracovne. Podotýkam, že dnes už druhýkrát!
,,Zatvor si oči!"prikázal mi a ja som tak poslušne urobil.
,,A nepozeraj!"
,,Dobre, dobre." Čosi zašuchotalo a vystrelilo. Potom znovu zašuchotalo a potom, potom....

*******************
,,Hej, Sei-chan.... Sei-chan, preber sa konečne!"kričal niekto pri mojej hlave. Strašne mi v nej treštilo. Pomaly so roztvoril viečka a rukou nahmatal čelo. Cítil som na nej akúsi látku. Dlho netrvalo a zistil som, že to je obväz.
,,Radšej si to nechytaj, Sei-chan. A prepáč! Naozaj som nechcel. On ten štupel, tak nejak sám vyletel."
,,Nóóó to určite. Čo mu narástli krídla a on si z môjho čela urobil letovisko?!"
,,Keď tomu veríš."nahodil nevinný pohľad Kaito. Mierne som pootočil hlavou a všimol si na okraji postele Saiku-san, ako drží pohár vody aj s nejakou tabletkou.
,,Seiji-kun, dúfám že si v poriadku. Aby si vedel, musím sa ti aj ja ospravedlniť. Rozhodne nikdy som ťa nemala nechať stáť pri Kaitovi, keď otvára flašu šampanského."
,,Tak toto si vyprosím."čertil sa Kaito.
,,Určite to nie je vaša chyba, Saika-san. Mohlo ma napadnúť, prečo už bola tá flaša otvorená, keď nám nalieval to čevené víno."
,,He?!"pozrela na mňa Saika nechápavým pohľadom.
,,Veď viete. Včera či kedy, keď ma to pozval na večeru."
,,Ahááá.."zakývala hlavou na súhlas.
,,Áno, áno. Len si tu predo mnou sťažujte, aký som ja idi*t!"
,,Nikto nepovedal, že si idi*t, Kaito-kun. Si len úplne neschopný, nešikovný v domácich prácach, trochu prihlúpučký, sem-tam nadržaný ako pes, ale inak sa to s tebou dá vydržať."menovala Saika a zamyslene počítala na prstoch, koľko ich vlastne ešte je.
,,To mi skutočne lichotí, Saika-san."zahundral Kaito a postavil sa na nohy.
,,Prepáč, Sei-chan. Keď ti bude lepšie, môžeme vyraziť k tebe domov."
,,Ja som, ale bl*ec! Úplne som zabudol na Yuuki."
,,Seiji-kun ty nie si bl*ec. Jediný, ktorý je tu ten neschopný bl*ec je Kaito-kun. Však, Kaito-kun?!"zlomyselne sa na neho zaksichtila.
,,Pche."bola jeho odpoveď. Medzitým som sa snažil rýchlo postaviť a ísť za Kaitom, ktorý už stál pri dverách a mieril si to na chodbu. Avšak bez úspechu. Saika-san ma svojími podozrivo mužnými rukami, tlačila späť k posteli.
,,Tak na toto ani nemysli, zlatý môj chlapček!"zpražila ma nie veľmi pekným a príjemným pohľadom.
,,Sei-chan, zostaň ešte aspoň hodinku v posteli, dobre? Potom už naozaj pôjdeme."žmurkol po mne očkom a vytratil sa za dverami.
,,A ja už pôjdem tiež. Nebudem ťa rušiť. Pá pá!"zamávala Saika-san a už utekala za Kaitom.
No super! A ja som tu teraz, ako handrová bábika. Chytil som poštár, ktorý ležal vedľa mňa, a hodil ho do dvier. Rana na čele sa opäť ozvala a mne sa znovu zatvorili viečka.