Prečo je letná hviezda červená?

„Prečo je letná hviezda červená? Včera v noci som mal smutný sen... Plakal som a vravel s červenými očami... Prečo letná hviezda stratila svoj smer? Poznám tie detské rozprávky. Preto mám smutné sny...“ Tichý spev sa niesol po okolí...

Bežím a bežím... Stále za nimi, ale oni sa mi aj tak vzďaľujú. Idú bok po boku, ruka v ruke, neohliadnuc sa za mnou... Stromy im ukazujú smer a ich kroky, nech sú akékoľvek pomalé, sú rýchlejšie než tie moje...
Vystieram za nimi ruku, kričím na nich, ale nepočujú ma. Moje srdce narieka, ale im je to jedno... Majú oči len pre seba...

A ja som tu sám... Malý a opustený. Nechali ma tu... Prečo? Prečo nemohli byť som mnou? Nie, oni umreli... Obaja...

Sám... Prečo bývajú ľudia takí sami? Bez rodiny, priateľov... Bez niekoho, kto by ich mal rád... Musia sa pretĺkať životom ako vedia, bez slovka uznania.
Plniť to, čo po nich chce niekto iný... A čakať na nejaké vďačné slovko... Ale to nepríde...

Namiesto toho len urážky, pohŕdanie, pocit zbytočnosti. Nemôcť byť sám sebou, ale niekým, koho si prajú... A neukázať to, čo naozaj cítiš...

Tento svet je krutý... Stačí len jedno zaváhanie a... A pôjdem za nimi... Chcem to? Vidieť ich zase? Veď k čomu je mi toto všetko? Tento život...

Áno, musím chrániť Hoshikageho... Ale aj tak... Môj cieľ sa nenaplní... Nikdy nebudem tým, čím by som tu, v Skrytej Hviezdnej chcel byť... Aj keď to veľmi chcem... Ale...
––––––

„Hej! Sumaru!“ Kričal niekto za ním.
On? Čo chce?
„Čo tu robíš?“ Chlapec sa na neho milo usmial.
„Hľadím na hviezdy.“
„Sú krásne. A najmä tá červená, tam!“ Ukázal prichodiaci na jednu pred nimi.
„To je Natsuhiboshi (Letná Ohnivá Hviezda).Vždy dáva na mňa pozor..“ Povzdychol si druhý a vrátil sa k spomienkam.... To meno. Meno mojej matky... Stále ma chráni... Natsuhi...
„Sumaru, vieš...“
„Hm?“
„Dokážem im, že nemali pravdu, že sa mýlili. Lebo ja sa stanem Hokagem!“ Usmial sa na neho chlapec a vztýčil palec dohora.
„Naruto, nepredbehneš ma. Ja sa stanem Hoshikagem skôr než ty Hokagem! Mojou vlastnou silou urobím Hviezdnu najsilnejšou ninja dedinou!“ Uškrnul sa na neho Sumaru.
„H-heeej! To teda nie! Ja ním budem skôr!“
„Buď ticho! Ja ním budem skôr!“ Nedal sa Sumaru.
„Ani za nič! Povedal som, že ním budem jaaaa!!!“ Nezaostával za ním Naruto...
––––––

Konečne viem pravdu. Nie som sám. Mám priateľov, mám rodinu... Moju matku... Ktorá ma naozaj stále chránila. Rovnako ako tá hviezda...
Môj život sa zmení.... Aj keď si umrela, si stále so mnou... A ja sa stanem tým najlepším Hoshikagem, aký kedy bol...

Zavrel oči a zaspomínal...
Chlapec sa radostne usmieval v matkinom náručí na západ slnka. V jeho duši zavládol zase pokoj a láska. Bol s ňou. Konečne.
A ona mu pri tom spievala jeho pieseň...
––––––

Poznámka:

Sora raz v noci nemohla spať. Tak si editovala a pri tom pozerala staré časti Naruta... No, jeden príbeh si akosi prispôsobila... Ignorujte trošku divný slovosled... A to ostatné...
Tá pieseň je vážne moc pekná...