Posledný nádych kapitola 2.: Výcvik

Babka ma zaviedla do záhrady.

,,Zahalíme sa neviditeľnosťou, už nemám takú silu aby som mohla zase všetkým vymazať pamäť,“
keď to hovorila povedala to skôr ako učiteľ žiakovi, a nie ako babka vnučke, tak som pochopila že toto bude asi dosť vážna
záležitosť s tým Anjelom Smrti.

,,Teraz vieš lietať, neskôr budeš vedieť používať čary. Ale dopredu ťa upozorňujem, ak budeš svoju moc zneužívať pred aj po urobení Skúšky, budeš musieť prácu Anjela Smrti vykonávať bez magických schopností a krídel čo je skoro nemožné,“ na chvíľu sa odmlčala, dala mi priestor na otázky.

Mala som asi stotisíc, no nevedela som ktorú mám položiť ako prvú.

,,Akú prácu má Anjel Smrti?“ rozhodla som sa pre tú najzákladnejšiu.

,,V prvom rade by si mala vedieť, že existujú aj iný Anjeli. U všetkých sa to začne prejavovať v šestnástich, preto musela Správa Anjelskej Komunity teda SAK vytvoriť RPAK, čiže Rodinné Putá Anjelskej Komunity. To znamená, že by bolo divné keby toľko študentov teraz len tak zmenilo školu a práve preto mi rozhodnutie rady SAK dovoľuje učiť ťa. Len sa uč pozorne, z toho čo ťa naučím budeš potom pred radou SAK robiť Skúšku. Ale vráťme sa k tvojej otázke. Anjel Smrti má po zvládnutí Skúšky moc brať iným život ale tiež ho dávať, samozrejme tie schopnosti ktoré nadobudneš ešte pred Skúškou ti ostanú. A lietať môžeš iba pokiaľ máš krídla, a aj bez Skúšky,“ dokončila babka svoju reč, lebo videla že to musím pre dýchať.

,, Niektorí Anjeli nemajú krídla?!“ spýtala som sa zmätene.

,,Áno, pokým neurobia Skúšku ale to nie je tvoj prípad,“ usmiala sa na mňa babka.

Vzdychla som si. Ešte som nezačala ani s výcvikom a už mám strach z tej Skúšky.

,,Ak, Skúšku nespravíš, no bohužiaľ prestaneš byť Anjelom Smrti a do roka zomrieš. Iba v prípade že požiadaš o opakovanie Skúšky sa môžeš vyhnúť smrti. Teda ak ju urobíš,“ pokračovala babka. Super to ma "povzbudilo“.

Babka akoby vycítila stres ktorý ma zachvátil ,,Neboj sa ty to zvládneš na prvýkrát! Ale mali by sme už začať. Teraz sa sústreď, vysvetlím ti z akých kategórii sa skladá Skúška, všetky musíš zvládnuť - sú ľahké,“ povzbudzovala ma.

Fajn, teraz sa musíš sústrediť dievča. Babka sa usadila na záhradnú hojdačku a prizvala ma k nej. Sadla som si. Zrazu som pocítila ako sa mi zrak zaostruje spolu so sluchom tak, že som počula všetky zvuky až po námestie, čo bolo úplne fantastické. Zrazu som cítila všetky vône okolo seba dokonca aj vôňu čerstvo upečeného chleba z pekárne ktorá bola takmer na konci ulice. Žasla som nad tou nádherou.

,,Toto je sústredenie Anjela,“ povedala babka, a ja som cítila ako môj mozog reaguje na jej slová. Celá som sa vzpružila tak, že som cítila ako sa mi každé babkine slovo zarýva hlboko do mysle.

,, Na Skúške ťa čakajú štyri kategórie: 1.Lietanie, 2.Mágia, 3.Jazyk, 4.Pravidlá. V lietaní predpokladám, že problémy mať nebudeš, no i tak začneme dnešnú hodinu práve s ním. Postav sa ku tomu kvetu a pokús sa vzlietnuť. A chcem tú snahu aj vidieť!,“ povedala prísnejšie ako obyčajne.

Poslúchla som. Postavila som sa ku kvetu a zrazu ma už riadili iba inštinkty. Zavrela som oči a nechala som prúdiť okolo mňa čistú energiu (tú istú ktorá mi včera zaplavila telo), cítila som ako mi z chrbta niečo vyrástlo, no už to nebolelo tak ako včera. Vedela som že tím viem pohnúť vôľou tak som sa s tím pokúšala vzlietnuť. Podarilo sa. Cítila som sa úžasne ako keby som zažila všetku radosť sveta naraz. Letela som šírim nebom až kým ma babkin hlas neupozornil, že ma môžu vidieť ľudia. Zletela som dolu k nej s úsmevom od ucha k uchu. Dobre toto mi vyšlo.

Babka sa tešila rovnako ako ja, ba možno aj viac. ,,Ja som vedela, že to zvládneš!“ hovorila mi s nadšením.

Radosť z lietania mi úplne vyplavila strach zo Skúšky z tela.

,,Je čas na trošku mágie!“ zvolala babka. V tej chvíli som sa prepla do módu sústredenia sa.

,, Vidím, že najdôležitejšie bude pre teba kúzlo neviditeľnosti,“ zasmiala sa babka a ja s ňou.

,,Zdvihni ľavú ruku a opakuj po mne: Enom sinitre !“ zdvihla som ľavú ruku a zvolala ,,Enom sinitre!“ na ruke sa mi objavila bledomodrá svietiaca guľa. ,,Teraz ju namier na niečo čo chceš urobiť neviditeľným,“ inštruovala ma babka.

Namierila som ruku na strom. Guľa z mojej ruky vyslala svetelný lúč na strom a z razu tam toho stromu nebolo. Bola som užasnutá z toho že viem čarovať.

,,Výborne!“ pochválila ma babka. Bola som rada, že mi to zatiaľ tak ide. Zatiaľ.

,,Tak, môžeme sa pustiť na výučbu jazyka. Vieš Nicol, aj Anjeli majú svoj vlastný jazyk ktorým sa dorozumievajú medzi sebou. Je pochopiteľné, že ho musíš vedieť ovládať,“ usmiala sa na mňa. Preglgla som. V škole mi jazyky veľmi nejdú.

,, Začneme so základmi. Napríklad anjel sa povie anyrub, mágia je som, krídla - dev a veta Ja som Anjel Smrti sa povie: Ki sav Anyrub Ulm. Teda ki je ja, sav je som a ulm je smrť. Chápem že to bude pre teba ťažké. Preto tu máš, slovník Anjela. Tam nájdeš všetko. Uč sa s ním pretože iba ty si vtom môžeš nájsť systém,“ povedala.

Ki sav Anyrub Ulm. Vŕtalo mi hlavou kto tento "úžasný“ jazyk vymýšľal. Pozrela som sa na knihu. Bola bordová a už dosť ošúchaná.

,,Ďakujem baby za knihu a za všetko,“ povedala som jej.

,,Nemáš za čo, no dnes sme ešte neskončili!“ povedala s hranou prísnosťou. Zasmiala som sa.

,,Dnes ťa ešte čaká výučba pravidiel rady SAK. Tak že, rada SAK vytvorila pre spoločenstvo Anjelov pár pravidiel aby všetko fungovalo tak, ako má. Prepánajána! Zabudla som ti odovzdať knihu kúziel! No, to robí tá skleróza,“ podala mi knihu tento raz farby citrónovo zelenej. Bola celkom zachovalá. Zasmiala som sa na jej obviňovaní choroby z toho, že mi zabudla dať knihu. Žiadnu totiž nemá.

,,No, ale späť k našim pravidlám,“ odviedla moju pozornosť od knihy a ja som sa začala plne sústrediť.

,, V podstate je tých pravidiel päť, no sú to vlastne zákony. Každý Anjel ich musí vedieť aj o polnoci. Prvé pravidlo je: Ľudia o Anjeloch vedieť nesmú, druhé: Nikdy sa nezapájaj do vecí iných mýtických bytostí, tretie: Ak si ešte neprešiel Skúškou máš zakázané: chodiť v meste Anjelov do baru Dencaire, oslovovať radu SAK oslovením brat - sestra, používať formulku Sinus nunfus – smrteľnú pre Anjela a chodiť po uliciach mesta Anjelov po 23:00., štvrté: Je zakázané spolčovať sa s upírmi a vlkolakmi a po piate: Anjel si musí plniť svoje povinnosti. Porušenie týchto pravidiel sa veľmi kruto trestá! Preto nikdy neporušuj tieto pravidlá! Sľúb mi to, že ich neporušíš!“ ako babka hovorila poslednú vetu mala v tvári pološialený výraz tak som račej prikývla. Zjavne jej to nestačilo.

,,Dobre sľubujem,“ povedala som pokojne a babka sa začala vracať do normálu.

Musím priznať, že iba niektoré pravidlá boli rozumné. Pravdou je, že väčšina mi pripadala ako výmysel rady SAK. Napr. zákaz
oslovovania rady SAK brat – sestra kým neprejdeš Skúškou je podľa mňa kravina. Výmysel pár ľu... Anjelov aby sa mohli robiť ešte dôležitejšími. Toť môj názor.

,, Baby, nič v zlom, ale kto vymýšľal ten jazyk?“ nemohla som si odpustiť otázku. ,,

Jeden veľmi starý a vážený Anjel menom Gelgeus,“ odpovedala babka s úsmevom a pohľadom hovoriacim: hej viem, je hrozný. Zasmiala som sa. A ona so mnou.

Bol čas obeda. Babka sa pobrala do kuchyne, ja pred televízor. Obed prešiel skoro potichu. Po obede si dala babka siestu a ja zase posedenie pri počítači. Pýtala som sa kamošiek čo teraz robia. Alex som nespomenula, vedela som, že si na ňu nespomínajú. Prišla mi správa od Eleanor: Všetko najlepšie! A vtom šok taký, že som chcela rozbiť počítač. Písal mi Andrew. Že: Cmuk, cmuk. Tak jemu včera nestačilo?!!! Napísala som mu stručnú správu: Choď do .... niekam a nevracaj sa. Toť celé. V okamihu mi napísal do správy všetky možné nadávky aké len poznal, na moju osobu. Zasmiala som sa. Ešte aj jeho slovná zásoba pri nadávaní bola dosť chabá. Z obývačky sa ozvala známa znelka babkinej obľúbenej telenovely. Prevrátila som oči. Keď babka pozerá telenovelu neradno ju rušiť. V tom sa ozval zvonček. Zbehla som dole aby babka nemusela vstávať z gauča. Vo dverách stál totálne dobitý Lucas.

,,Pane Bože!“ zhíkla som.

Babka pribehla. Keď ho videla, skoro sa rozplakala. Ale mala prečo. Pohľad na Lucasa bolel aj mňa. Vošiel dnu a posadil sa na gauč. Babka ho začala obletovať. Pozrel sa na mňa a povedal ,,Nepýtaj sa,“ to bolo všetko.

Keď prišli domov rodičia a uvideli Lucasa skoro volali záchranku a to pritom vďaka babkinej starostlivosti vyzeral oveľa lepšie ako keď sem prišiel. Celé hodiny sa s ním rozprávali no, nič z neho nedostali. Mňa to prestalo baviť po dvoch hodinách, tak som si išla ľahnúť. Kým som zaspala čítala som si knihu kúziel. Zase sa mi sníval čudný sen. Bola som na krásnom zámku kde ma z ničoho nič obkľúčili štyri obrovské dogy. Chystali sa na mňa skočiť. Prikrčili sa všetky naraz a... skočili. A ja som sa zobudila totálne mokrá kvôli štyrom, prerasteným, imaginárnym dogám.

Prešli dva týždne a Lucas stále mlčal. Ja som sa zlepšovala vo výcviku. Lietanie mi išlo skvelo a aj kúzlenie spolu s pravidlami som mala v malíčku. Problém mi robil jazyk. Skúšala som to. Najprv ľahšie veci tie mi išli inak povedané dali sa zapamätať no, babka mi povedala že mám trocha pritvrdiť. A to je oriešok. Napr. volám sa, sa povie: Ki amell o, to je jednoduché no, skús povedať kde máš brata?, no, a ja som v keli. Povie sa to tuším nejako takto: Munuseratum tifonnit rennut?, no, koho by neporazilo, na takých slovách jazyk lámať. Musím to zvládnuť. Vždy keď si túto formulku poviem napadne ma popevok z pesničky: Pár dní zvládnem. No, v to aj ja dúfam. Ako plynuli dni rozmýšľala som nad tou cestou do Paríža. Veď letenky mám. Ale musela by som to prebrať s rodičmi a tí majú dosť problémov s Lucasom. Tento výlet budem môcť riešiť až potom, keď sa to ustáli. Predpokladám, že tak skoro to nebude.