Osamelé duše druhá kapitola

Lavi mlčky kráčal chodbou.
Potom, čo si spomenul na ňu sa mu o nej snívalo, čo riadne rozrušilo, keďže na ňu nemyslel už niekoľko rokov.
V tom sne práve vošiel do kuchyne a ona bola otočená chrbtom k nemu a umývala riad.
Lavi sa zamračil.
“Prečo si nešla do prace?” opýtal sa so zlou predtuchou.
Otočila sa.
Celu tvar mala znetvorenú od rán a modrín, na to sa Lavi so strhnutím zobudil a znova už nezaspal.
Zašiel za roh a narazil do ponahlajucej sa Mirandy.
“Aaa!” vyhrkla, ked od neho odskočila ale Lavi ju chytil za lakeť akoby sa bal, že by mohla spadnúť dozadu. (Čo bolo v je prípade dosť možné.) Pritiahol si ju neuvážene k sebe a letmo objal okolo pása.
“Mira, mala by si si dávať väčší pozor,” napomenul ju obviňujúco.
Miranda skleslo pozrela na zem. “Ja… je mi to ľúto, prepáč. Išla som vlastne za tebou… je mi to ľúto. Som strašná…”
“Dobre, dobre! To stačí, hej?”zastavil monológ sebatrýznenia.
“Upokoj sa, dobre,” povedal láskyplne a usmial sa nad tým ako vie byt roztržitá a dezorietnovana. Občas to človeka privádza do hrobu ale Lavimu sa to väčšinou zdá roztomile. Keďže to bola asi jediná vec, čo ostala z jej predchádzajúcej povahy, keďže teraz bola sebavedomejšia a otvorenejšia.
“Prečo si ma vlastne hľadala?” opýtal sa a pustil ju.
Miranda sa odtiahla a začervenala, čo ho zmiatlo.
“Vieš, ide o to...,”odmlčala sa akoby hľadala správne slova. Bola zahanbene a cítila sa trápne, to bolo jasne. O čo asi môže isť.
“O čo?” vyzvedal Lavi.
Miranda uhla pohľadom a jej tvar naberala na červeni
“Žeby sa mi chcela vyznať v láske?” napadlo ho odrazu a prekvapene rozšíril oči. A ako áno, čo urobí?
Nedočkavo čakal, čí sa jeho podozrenie potvrdí, keď tu zrazu vyšli z poza roha nejaký exorcisti, ktorých Lavi dobre nepoznal.
Obaja sa na nich zazubili a jeden zvolal. “No co holubicky?”
Lavi sa na nich prekvapene pozrel a Miranda pohotovo spustila.
“To som ti chcela povedať. Dnes ráno, ked som vošla do jedálne na mňa všetci pozerali a cudne sa usmievali a jeden dokonca spieval svadobný pochod. Nerozumela som tomu. A potom, keď som sa posadila ku mne prišiel Kanda a povedal mi doslovne, ze ak by som niekedy mala pocit, že ten zajac priveľmi vyskakuje alebo behá za inými mam mu povedať a on sa už postará. To som ale naozaj nepochopila a nakoniec, keď sa zjavila Lenalee a Allen a Krory a-a jednoducho začali, že mi gratulujú a ja neviem, čo a Lenalee….””Miranda!” okríkol ju Lavi a dal jej prst na ústa. Už to jej bľabotanie nemohol vydržať, aj keď musel uznať, že sa mu páčilo aká bola v tej chvíli roztržitá.
“Ešte raz a pomalšie, dobre?”
Nervózne prikývla a tentokrat pomalšie spustila…
Ráno, keď sa zobudila odišla do jedálne na raňajky. Prešla cez obrovské dvere a mierne zarazene zastala na prahu.
Ako náhle totiž vošla každý zrak v jedálni sa uprel na ňu. Trvalo to iba chvíľu lebo potom sa všetci alebo začali veselo rozprávať ale sa na ňu doširoka usmievali.
Miranda sa cítila viac ako nepríjemne, keď na ňu všetci civeli a hlúpu sa pri tom usmievali.
Náruživo a nenapadne sa začala obzerať či nemá naopak šaty alebo podobne. Nenávidela, keď sa ňu ľudia takto neslušne hľadeli a smiali sa pri tom. Dokonca sa jej zdalo, že všetky rozhovorí sú sústredene na ňu. Čo ju ešte viacej desilo. Skrúcal sa jej žalúdok a mala pocit, že čo chvíľu odpadne alebo sa povracia.
Akosi sa dostala k Jerrymu aby si objednala, aj keď si nebola istá či teraz zvládne niečo zjesť a udržať to v sebe. Stále na sebe cítila pohľady tisícky ľudí.
Jerry sa na ňu doširoka usmial, ”Nemaj im to za zle, drahá. Sú jednoducho neuveriteľne šťastní.”
“A p-preco?” zakoktala sa a ihneď na to zhrozila. Už dlho sa nezakoktala. Aspoň odkedy bola v rade a preto sa zľakla, že sa jej to mohlo vrátiť. Predtým koktala takmer stále a hnevala sa na seba za to.
Jerry ju štipol do líca a zasmial sa. “Ale no! Čo by si rada?” opýtal sa.
“Vysvetlenie,” pomyslela si.
Neskôr, keď už sedela za stolom ledva jedla lebo mala stále pocit, že sa na ňu dívajú a mala vlastne pravdu.
Odrazu k nej podišiel Kanda. Miranda na neho prekvapene vyvalila oči. Normálne totiž nevyhľadáva jej spoločnosť. Vlastne nikdy nevyhľadáva jej spoločnosť.
Prísne sa na ňu pozrel a chladne povedal. “Chcem ti povedať, že si si nevybrala dobre.”
Prekvapene zažmurkala.
“Ale keďže si si už vybrala mala by si vedieť, že ak budeš mat pocit, že ten zajac priveľmi vyskakuje alebo behá za inými môžeš sa na mňa spoľahnúť, že ho uzemním,” predniesol najdlhšiu reč akú jej kedy venoval.
“Eeeehm, ďakujem,” pípla nechápajúco.
Keď odišiel podozrievavo sa zahľadela na svoj tanier.
“Zajac? Tak predsa občas volajú Laviho, nie? A čo to malo byt, že som si už vybrala.”
Nerozumela tomu, čo to malo byt?
Vtedy si k nej oproti prisadli Allen a Krory a Lenalee si sadla k nej.
Objala ju a zašepkala. “Ty jedna nehanebnica. Nič si mi nepovedala,” obvinila ju veselo.
Miranda sa od nej odtiahla.
“Áno Miranda, sme za teba a Laviho radi. Aj keď je pravda, že to nikto z nás nečakal. Vlastne som ani nevedel, že ste taký dobrý priatelia,” povedal Krory s úsmevom.
“Čože? Povedzte mi už konečne, čo sa deje!” zvolala a prudko sa postavila.
Allen a Krory na seba nechápajúc jej reakciu pozreli ale Lenalee sa pokojne ozvala a povedala, “Ale Miranda! My už vieme, že chodíš s Lavim. A nebolo od váš pekne, že ste nám o tom nepovedali.”
“COZE? TO MAS ODKIAL?” zhrozila sa Miranda.
Ona a Lavi! ONA A LAVI! To je šialené. Ba čo viac nemožné. Veď ako Krory povedal ani len nie sú taký dobrí priatelia akoby mohli.
Lenalee sa začudovala, “Všetci to vedia. Neboli ste to vy kto sa priznali?” opýtala sa.
“Lenalee me-medzi mnou a L-lavim NIC nie je. M-my spolu ne-randi-dime!” zakoktala sa, čo ju ešte viac rozrušilo.
“Nie?” začudovali sa všetci pri stole a aj ďalší, čo sedeli dosť blizsko aby ich počuli.
“NIE! My spo-lu nie!” povedala hystericky.
Lenalee prekvapene rozšírila oči. “Naozaj? Tak prepáč ale každý o tom hovorí. Mysleli sme si, že je to pravda,” obhajovala sa.
“Ale nie je. Keby ja a L-lavi po-povedali by sme t-to,”ubezpecila ju.
“…a tak som sa roz-hodla ti to prísť p-povedat. Skôr než by s-si sa to mohol d-dozvediet inak alebo mat problem s Bookmakerom,” vysvetlila Miranda prisene červenajúc a koktajúc sa Lavimu.
Ten chápajúco prikývol a nasledne sa skleslo pousmial.
“Ako to, že koktáš?” opýtal sa.
“Čo?”
“Koktáš. Ako to? Predtým si hovorila normálne.”
“J-ja,” z hlboka sa nadýchla a vydýchla Lavi ju neprestajne pozoroval.
“Koktám, keď som nervózna. N-nez som prišla do radu koktala som s-stale. Tu som ale získala sebadôveru a tak to prešlo teda takmer ale teraz. Keď na mňa v-vsetci tak civeli a usmievali sa. Pri-prislo mi to ako v-tedy, keď som z-zila v Nemecku. B-bolo to ako návrat d-do zlej spo-spomienky… ale to nie je dôležité. Urci-te ma to prejde,” uistila ho.
Zamračil sa. “Dúfam , že ten kto ti toto spôsobil mal na to dobrý dôvoď lebo inak za seba neručím,” hneval sa Lavi.
Nejaký idiot si z nich vystrelil a Mirande tým veľmi ublížil nehovoriac o tom ako si to zlizne u Bookmakera. Za toto ten d***l dostane niekto riadny kopanec.
Pozrel na Mirandu, ktorá krútila hlavou a presviedčala ho, že násilie nie je treba.
Bola taká ohaduplna. Bola ochotne iba tak odpustiť tomu kto jej to spôsobil, iba z dobrej v**e. To by on nemohol. Nie je si istý, kto by vlastne okrem nej mohol?
“Do kelu! Ale kto by niečo také robil?” povedal zamyslene.
Miranda sa pousmiala. “No Lavi?”
Nechápajúco na ňu pozrel.
“Koho si v poslednej dobe nastval?”opytala sa a prekryzila ruky.
Lavi si ju premeral. Vyzerala to, že už sa upokojila alebo sa o to aspoň snaží. Stala v pre ňu tak nezvyčajnej póze a so zdvihnutým obočím na neho hľadela.
“No dovoľ. Nie každý ma niečo proti mne. Pre tvoju informáciu som si za tento mesiac vystrelil iba z Allena a Lenalee ale viem isto, že ani jeden z nich by mi to nevrátil takto,” odvetil.
Potom sa bezstarostne usmial a odkopíroval jej gesta a pózu.
“A ty Mira? Koho si v poslednej dobe nahnevala?” opýtal sa žartujúc ale Miranda sa odrazu zatvárila vážne.
“Čo je? Snáď si niekoho naozaj neurazila, či?”
“Nie ale… včera. Keď som na teba… spadla tak nás niekto videl, pamätáš? Ozvalo sa prepáčte a potom nech to bol ktokoľvek ušiel. Možno ja neviem… ešte by tu bola aj ta sestrička ale ta vlastne nič nevidela. A ta úradníčka ale prečo by si vybrala práve teba…,” premýšľala nahlas.
Lavi sa zasmial. “Teda Mira ty si hotový Sherlock Holmes.”
“Ehm Lavi, čo ta prezývka?” opýtala sa odrazu.
“Čo? Nepáči sa?”
“Nie, je dobra ale prečo?’’
“No lebo sa z nás stávajú taký blízky priatelia tak to chce trocha intimity.” Zazubil sa na ňu.
Miranda sa zamyslela a opäť prekryzila ruky.
“A čo ja? Z tvojho mena už prezývka nebude,” poznamenala.
“Veď práve.”