Pomsta vyhnanca

Pomsta vyhnanca

Kráčal chodbou s jediným zámerom. Zabiť. Kohokoľvek, kto sa mu postaví do cesty. Nevedel sa rozhodnúť. Má najskôr zabiť tých slabších, alebo silnejších? Vrela v ňom nenávisť, zlosť a sklamanie, hoci tvár mal pokojnú. Pocítil silné reiatsu. ,,Zrejme Zaraki." Ešte kúsok sa priblížil, potom zastal. Pozorne preskúmaval okolie, nechcel žiadnych svedkov. Na jeho potešenie nikto na okolí nebol. Ponoril sa do svojho vnútra a oslovil muža vyzerajúceho rovnako ako on.
,,Pomôžeš mi?"
,,Samozrejme. Pre to som tu." odvetilo mu dvojča.
Vrátil sa späť do prítomnosti a zavrel hnedé oči. Len nakrátko pocítil bolesť z premeny. Vyrazil na svojho nepriateľa ako besné zviera. Hoci jeho protivník bol veľmi silný kapitán, nemal proti nemu najmenšiu šancu. Vrátil sa do svojej ľudskej podoby a pozeral na zomierajúceho kapitána.
,,P-prečo?" bolo posledné na čo sa zmohol.
Nestihol mu ani odpovedať, život v jeho očiach nadobro vyhasol. Prehodil si ho na plece a odpratal ho niekam, kde nebude toľko na očiach. Čím neskôr ho nájdu, tým lepšie. Opäť sa zamyslel. Kto pôjde ako ďalší? Rozhodol sa pre náhodu. Zabije prvého shinigamiho čo uvidí, aj keby to mal byť jeho priateľ. Stretol pár obyčajných shinigami ale hnusilo sa mu pošpiniť ich úbohou krvou svoj meč. Potichu okolo nich prešiel a bežal ďalej. Pred ním sa objavil ten priteplený Yumichika. Nikdy ho nemal rád. Ani sa nenamáhal premieňať, len si nasadil masku a jedným rýchlym úderom ho zabil. Aj jeho telo starostlivo odložil. Pred očami sa mu mihla chvíľa, keď ho vykázali zo Soul Society s tým, že je pre nich príliš nebezpečný. Spútali ho, sám Yamamoto mu odobral sily a prikázal Zarakimu a Byakuyovi aby ho odvliekli do Sveta ľudí. Pri tejto spomienke ho ovládol taký hnev, že takmer neudržal svoje reiatsu pod kontrolou. Zhlboka sa nadýchol a uškrnul sa. Prešiel cez rozum tomu najsilnejšiemu z nich. Ani Yamamoto naňho nestačil. Mohol mu vziať sily shinigamiho, ale hollow v ňom ostal aj naďalej a dokonca sa s ním spriatelil.
,,Tak poď, pomsta čaká." ozval sa mu hlas v hlave.
,,Dobre." zašepkal.
Rozbehol sa do sídla rodiny Kuchiki. Bez najmenšieho problému zabil stráže a vbehol do veľkého domu. Napriek túžbe po pomste ho dom zaujal. Ešte nikdy vo svojom mizernom živote nevidel taký obrovský dom. Ak by nevedel rozoznávať reiatsu, hlavu rodiny by určite hľadal aj celý deň. No takto to bolo jednoduché. Zamieril k najsilnejšiemu reiatsu v dome a o pár minút spoza rohu sledoval kapitána Kuchikiho. Vypisoval papiere a na tvári mal ten svoj typický chladný výraz.
,,Ukáž sa mu, bude to väčšia sranda." nabáda ho hlas.
Na radu svojho jediného priateľa vystúpil z tieňa a naschvál pri tom buchol mečom do steny. Kuchiki naňho okamžite pozrel a prekvapene sa postavil zo stoličky.
,,Čo tu robíš?"
,,Prišiel som ťa zabiť." uškrnul sa.
Premenil sa a o chvíľu ležal v kaluži krvy ďalší kapitán. Bolo to také jednoduché.
,,Možno s Yamamotom bude viac zábavy." lenivo sa ozval jeho hollow.
Neobťažoval sa skrývať telo ďalšej mŕtvoly. Nechal ho tak a cestou von z domu vyzabíjal zvyšok obyvateľstva. Spokojný sám zo sebou znova premýšľal kam má ísť teraz.
,,Čo myslíš?" spýtal sa holowa.
,,Poďme zabiť všetkých členov tajných jednotiek." poradil mu.
,,Skvelý nápad." pochváli ho.
Otočil to a bežal ku kasárňam 2. jednotky. Nevedel kde majú tajné jednotky sídlo, ale ich veliteľkou bola Soi Fong takže ich určite zavolá. Najskôr sa však musí zbaviť toho blbého tučniaka. Našiel ho celkom rýchlo. Chcel sa trošku viac zabaviť, tak ho len omráčil a odvliekol k jeho kapitánke. Bola vo svojej kancelárii. Sama. To mu vyhovovalo. Všetko mu zatiaľ vychádzalo lepšie ako dúfal. So Soi Fong sa chcel pohrať. Preto sa premenil na človeka a zdvorilo zaklopal.
,,Ďalej." ozval sa jej hlas.
Vstúpil s jej podkapitánom na pleci. Reagovala rovnako ako Byakuya. Vyskočila zo stoličky až ju prevrátila a okrem vyvalených očí pridala aj otvorené ústa. Trpezlivo čakal čo povie alebo urobí.
Po prekonaní prvotného šoku naňho skríkla: ,,Ty netvor čo si mu urobil?!"
,,Neboj sa, ešte nič." usmial sa.
,,Poď so mnou." kývne na ňu a vyberie sa na dvor.
Pobehovalo tam pár jej podriadených a keď videli ako vydesená kapitánka kráča za neznámym mužom, ktorý mal na pleci podkapitána v bezvedomí, pochytila ich panika.
,,Ticho! Nehýbte sa!" skríkla na nich Soi Fong.
,,Správne." prikývol.
,,Čo tu chceš?" spýtala sa ho.
,,Pohrať sa." usmial sa.
,,Pomsta je trochu nudnejšia ako som si myslel. Preto som tu. Ty máš pod sebou celé vojsko. Chcem sa pohrať s tvojimi tajnými jednotkami. Plus tvoje zanpakutou je celkom zaujímave." vysvetlil.
Za tento deň ešte nepovedal tak veľa slov. Stále sa na ňu posmešne usmieval a čakal čo urobí.
,,Čakáš, že ti poslúžim ako hračka?" zasmiala sa.
,,Na to je dobrý Kenpachi." pokračovala.
,,Kenpachi. Hmmm to nebolo nič moc. Toho som už zabil. Tak čo? Zavoláš svoje malé skromné vojsko?"
,,Nie. Nebudem ti plniť želania." vzala do ruky svoje zanpakutou a o chvíľu pred ním stála v shikai.
Vrhla sa naňho, ale on chytil ruku s jej smrtiacim žihadlom a jediným pohybom jej ju zlomil. Začínala ho štvať. Zdvihol ju za vlasy zo zeme a priložil jej ku krku čepeľ svojho zanpakutou.
,,Nepokúšaj sa ma naštvať." zavrčal jej do tváre a odhodil ju od seba.
Zastavil ju až múr budovy. Shinigami jej chceli pomôcť, ale neodvážili sa ani pohnúť. Prešiel k jej zástupcovy a nohou ho prevrátil tak, aby mu bolo vidieť do tváre. Počkal kým sa Soi Fong vyhrabe z budovy a potom ho s úsmevom prebodol mečom.
,,Ty nemáš srdce!!!" zvrieskla naňho.
,,Už nie." odvetil jej a rozbehol sa.
Prechádzal od jedného shinigami k druhému a rad radom ich zabíjal.
,,Nie! Prestaň!" kričala.
Hluk prilákaval stále viac členov jednotky a tak ich mohol zabiť oveľa viac. O pol hodiny bol mŕtvy zrejme aj posledný shinigami čo sa nachádzal v jednotke. Ich kapitánka tam len bezradne stála a pozerala sa na ten horor. Stále však odmietala zavolať posily, preto jej odrezal ruku zo zanpakutou a tresol ju o najbližšiu stenu. Upadla do bezvedomia. Vzaj ju aj jej ruku a oslobodil svoje reiatsu.
,,Čo chceš robiť?" spýtal sa ho hlas jeho vnútorného dvojčaťa.
,,Pohráme sa inak. Yamamoto ucíti moje reiatsu, vyhlási poplach a zvolá kapitánsku poradu. Tam zabijeme všetkých kapitánov aj Yamamota a zhromaždíme ostatných. Potom sa môžeš pohrať ty." povedal mu svoj plán.
Letel k 1. divízii a medzitým opäť skryl svoje reiatsu. Presne ako povedal, Yamamoto vyhlásil poplach a dal zvolať všetkách kapitánov. Chvíľu ich nechal plánovať a dohadovať sa kde sú traja kapitáni. Potom do steny pomocou cera urobil dieru a vhodil dnu ruku Soi Fong. Začali sa tam ozývať vydesené hlasy. Potom on sám so širokým úsmevom vošiel cez dieru aj so Soi Fong, ktorá sa práve prebrala.
,,Pusti ma!" zakričala.
Chytil ju za vlasy a odsekol jej hlavu. Hodil ju k nohám vrchného kapitána. Všetci boli ticho a zhrozene behali pohľadmi z Yamamota naňho. Pustil telo kapitánky a nasadil si masku. Zabil Ukitakeho, Kyoraka, Mayuriho a Unohanu. Tej mu bolo trochu ľúto, veď ona mu nikdy nič zlé nepovedala ani neurobila, ale mal v pláne zabiť všetkých kapitánov. Zvyšok kapitánov vyvolal svoj shikai. Premenil sa úplne a rýchlo zlykvidoval všetkých okrem Yamamota. Vybehol von a Yamamoto ho nasledoval. Jeho plán sa daril. Pristál na nádvorí 1. jednotky a pustil sa s ním do zúrivého zápasu.
,,Starček si vedie dobre." počul svojho spolubojovníka.
,,Nie nadlho." zlovestne mu odvetil.
Začali sa okolo nich zbiehať podkapitáni a ďalší silnejší shinigami. Práve vtedy sa mu podarilo vyraziť Yamamotovi zanpakutou z ruky. Zasiahol ho cerom a zatiaľ čo sa Yamamoto zbieral zo zeme, pozrel na ostatných. Jeho priatelia naňho vystrašene hľadeli.
,,Prečo to robíš Ichigo?" spýtala sa ho Rukia.
Podišiel k nej.
,,Pre pomstu." zašepkal jej do ucha a zabil ju.
V tom okamihu ako ju prebodol sa mu pred očami ukázali všetky ich spoločne strávené chvíle. Tie lepšie ale aj tie horšie časy. Potom si však uvedomil, že to vlastne ona môže za toto všetko. Keby mu nedala svoju silu, nikdy by sa nestal shinigamim, neskôr vizardom a nemusel by teraz toľko trpieť. Len ona bola pôvodcom všetkej tej bolesti. Nie len jeho bolesti, ale bolesti všetkých ešte živých shinigami.
,,Pravý vinník je mŕtvy." povedal tak nahlas aby ho počuli všetci.
,,Prečo?! Prečo si ju zabil?! Ona ťa milovala!!!" zreval naňho Renji.
Poslal naňho cero a okamžite ho to umlčalo. Navždy. Vrátil sa späť k Yamamotovi a zasadil mu smrtiaci úder. Premenil sa naspäť do ľudskej podoby a víťazoslávne sa usmial.
,,Je po všetkom. Kamoško, zvyšok je tvoj." povedal a nechal sa ovládnuť svojim hollowom.
Ten behom pár minút zabil všetko živé v okolí. Nakoniec vrátil Ichigovi jeho telo.

Muž s prenikavo oranžovými vlasmi sedel na najvyššom vrchu Seireitei a pozeral na zničené budovy, mŕtve telá a iné škody, ktoré spôsobil on. Nemal žiadne výčitky svedomia. Cítil sa prázdny a opustený od chvíle keď sa stal vyhnancom. Od toho okamžiku žil len pre pomstu. Teraz jeho život nemal zmysel. Nevedel čo má robiť, kam ísť. V Soul Society ostali živý shinigami, ale tých nemalo význam zabíjať. Boli slabí. To bolo pod jeho úroveň. A hlavne, oni za nič nemohli. Dnes zabil už dosť ľudí, mnohých nevinných. Spomenul si na svojich priateľov, ale necítil nič. Na ich spoločne strávené chvíle sa díval akoby zdiaľky. Do tváre mu zafúkal vietor. Privrel oči a vychutnával si ten pocit.

,,Vieš čo musím urobiť, však?" zašepkal zrazu.
,,Áno. Som rád, že som ti mohol pomôcť." odvetil mu hlas.
,,Ďakujem ti za všetko." šepol a prebodol si srdce svojim mečom.
Naklonil sa do predu a jeho bezvládne telo sa zrútilo dolu. Skôr ako padol na zem, bol mŕtvy.

Jeho posledné myšlienky patrili tým, ktorých najviac miloval a oni milovali jeho. Jeho rodine. Sestrám Karin a Yuzu, mŕtvej mame a dokonca aj jeho bláznivému otcovi Isshinovi. Zomrel preto s úsmevom na tvári....