Just love 5

„Máš problém,“ privítala som Sunnyho, keď sa vracal z hľadania jazera alebo inej vodnej plochy vhodnej na naplnenie našich prázdnych fliaš a na umytie sa.
„Čo, prečo?“ Zastavil sa v strede kroku.
Nič som nepovedala, len som mu ukázala krabičku od cigariet, „našla som ich v tvojom batohu, keď som hľadala kolíky na upevnenie stanu. Chcem vysvetlenie.“
„No, zvykol som fajčiť, ale to bolo už dávno,“ škrabal sa na hlave.
„Vieš, aké je to nezdravé?“ Pozerala som naňho. Seth sa tváril neprítomne a pozeral sa do vatry, ktorú som zapálila asi pred desiatimi minútami.
„Je to moja vec,“ odvrkol a načiahol sa ku mne, aby mi ich vyšklbol z ruky.
Postavila som sa, „skúsiš si jednu zapáliť,“ varovala som ho. Ak to urobí, bude spať vonku.
Mykol plecami a škatuľku si strčil do vrecka nohavíc. Sadla som si k tomu, čo tak neprítomne hľadel do ohňa.
„Nechaj ho. V jeho veku som ja robil aj horšie veci,“ chytil mi ruku. Bol to zvláštny pocit. Mal ju teplú a pokožka na dlani bola tvrdá. Už som ho nebrala ako zlodeja bratov, ale brala som ho ako normálneho chalana. Páčiť sa mi páčil. To som poprieť nemohla.
Svoje prekvapenie som chcela zakryť, ale nepodarilo sa mi to. Ruku odtiahol.
„Je čas ísť spať,“ pozrel brat na hodinky. Zdvihol sa a zmizol v útrobách stanu. Ostala som so Sethom sama.
„Dnes je zima,“ striaslo ma. Nebolo to zámerné. Pozrela som sa na oblohu. Hviezdy nebolo veľmi vidieť. Bolo zamračené. Zrazu mi okolo pliec prehodil bundu. Svoju bundu a ešte ma aj objal okolo pliec.
„To je,“ súhlasil. Zahľadela som sa mu do očí. Naše tváre sa zrazu ocitli len niekoľko centimetrov od seba. Na líci som cítila jeho teplý dych. Zdvihol ruku a priložil mi ju na líce. Srdce sa mi rozbúchalo na plné obrátky.
Zrazu vyšiel zo stanu von brat a celé to pokazil. Prudko som obrátila hlavu jeho smerom. Prihodil na vatru nejaké drevo a znovu zmizol
Nastala chvíľa ticha. Prerušila som ho ja, „idem si ľahnúť. Som unavená,“ zdvihla som sa zo zeme. Bunda sa mi skĺzla po pleciach. Zachytila som ju a podala mu ju, „ďakujem.“

Zaspať mi trvalo najmenej hodinu. Celý čas som premýšľala o tom, čo sa stalo vonku. Vlastne som bola Sunnymu aj vďačná. Neviem čo by som urobila, keby ma pobozkal.
Upadla som do nepokojného spánku. Celú noc som sa prehadzovala a asi som pri tom budila aj brata.
„...súrodencov?“ Začula som z diaľky. Prebrala som sa. Chalani sa rozprávali.
„Brata, ale už dlho sme sa nevideli. Odišiel do Južnej Ameriky kvôli nejakým výskumom pred mesiacom.“ Šepkal. Zrejme si mysleli, že ešte spím.
„Bol starší či mladší ako ty?“ Zamrmlala som.
Plesol sa po čele, „hovoril som ti, aby sme išli von. Zobudili sme ju,“ adresoval to Sunnymu.
„Nie, nezobudili,“ usmiala som sa.
„Ako si sa vyspala?“ Mohla som odpovedať pravdivo: ,Som vyčerpaná z toho, ako som na teba stále myslela. Dospela som k názoru, že ťa mám rada. Taktiež som si stále v mysli premietala scénu takmer bozku a rôzne scenáre, ktoré by sa mohli stať, keby nás nevyrušil brat. Takže spánku som veľmi nedala. Dnes asi nebudem schopná udržať oči otvorené. Cítim sa strašne a všetko ma bolí. Cítim sa ako dolámaná a aj v tejto chvíli na teba nepretržite myslím.‘
Namiesto tej dlhej prednášky som povedala len , „celkom fajn.“
Chvíľku bolo ticho. Sunny určite vedel, že celkom fajn sa určite necítim. Spal pri mne a pravdepodobne sa budil vždy, kedy aj ja.
„Môj brat...“ povzdychol si, „sme jednovaječné dvojičky, ale on sa narodil o hodinu skôr. Aj keď sme z jedného vajíčka, sme úplne odlišní. On zdedil povahu po otcovi – za svojim cieľom ide cez mŕtvoly. Takmer vždy dosiahne svoje. Ja som na mamu. Som miernejší,“ počúvala som ho s napnutými ušami. Takže po svete chodia dvaja takýto sexi muži. Mám šťastie, že je tu práve Seth. Ten druhý je, podľa jeho rozprávania, dosť namyslený.
„Máte nejakú vtipný zážitok?“ Opýtala som sa s úsmevom.
„Ja a brat sme si už od začiatku nerozumeli. Ako som povedal, sme úplne odlišní. Nemali sme šťastné detstvo. Od útleho veku nás rodičia zaúčali, aby sme po nich mohli prebrať firmu, keď dospejeme. Venovali sme tomu všetok náš voľný čas.“ Povzdychol si, „napriek tomu, že sme žili v jednom dome, držali sme sa od seba čo najďalej. Nepamätám si ani jeden okamih, kedy by sme sa spolu smiali, hrali detské hry... Radšej konštruoval jednoduché modely rôznych vecí. Odkedy nám zomrela matka, nerozprával sa so mnou už nikdy. Nenávidí ma, pretože je presvedčený, že ja môžem za jej smrť.“ Sklopil oči.
„Seth...“ Do očí sa mi nahrnuli slzy. Viem aká je to bolesť stratiť člena rodiny. No nevedela by som si predstaviť, keby som sa nikdy nerozprávala ani so sestrou ani s bratom. Nepredstaviteľné.
„Kedy sa to stalo?“ Prerušil ticho Samuel.
„Pred dvoma rokmi a štyrmi mesiacmi,“ odvetil trochu podráždenejšie. Jasné, že mu to bolo nepríjemné hovoriť o smrti svojej mamy.
„My sme mali sestru,“ zašepkala som. Zdvihol oči.
„Budú tomu tri mesiace, čo nás opustila.“ Pokračoval. Táto téma o smrti blízkych sa mi prestávala páčiť.
„Uštipol ju jedovatý had.“ Dokončila som.

V tichosti sme sa naraňajkovali. Nikto nemal chuť rozprávať. Dokonca ani Sunny, a jeho ústa sa nezastavia, kým nezaspí. Našťastie máva takéto chvíle len veľmi zriedka, za čo som nesmierne vďačná.
Pokračovali sme ďalej. Celú cestu som kútikom oka sledovala jeho správanie. Držal sa ďalej ako zvyčajne. Robia to chlapi bežne, keď sa im nepodarí pobozkať ženu? No super. Ďalšia otázka na rozmýšľanie. Akoby som aj teraz toho nemala na starosti veľa.

Samuel ostal v tábore a so Sethom som sa vybrala k dosť prudkej a širokej rieke. Nutne som sa potrebovala umyť a zmyť prach z vlasov. Prečo som sa nedala ostrihať keď som mohla? S takýmito dlhými vlasmi je len starosť. Siahali mi už zadok. Až najbližšie uvidím nejaké nožnice, skrátim si ich aj sama.
Zrejme som zašla priveľmi ďaleko od brehu, lebo ma schytil silný prúd vody. Ťahal ma na dno bez ohľadu na to, ako úporne som sa snažila dostať opačným smerom. Raz sa mi to podarilo, a zakričala som. Počul to, chvíľu tam stál a vyhodnocoval situáciu, ale nakoniec zo seba zhodil bundu a rozbehol sa za mnou. Sama som nemala šancu sa dostať na breh.
Niečo mocné ma stislo okolo pásu a z úst som vypustila zostávajúci životodarný kyslík. Ťahal ma hore. Otvorila som oči. Na chrbte som ucítila oblé kamienky. Bola som na pevnej zemi a nado mnou sa skláňal on. Obrátila som hlavu nabok a z úst sa mi vyvalili litre vody. Zahľadela som sa do jeho oči farby dubových listov.
„Si v poriadku?“ Opýtal sa vysokým hlasom. Kvapky z jeho vlasov mi dopadali na tvár.
Prikývla som, „ďakujem,“ zamrmlala som. Chytil ma za pás. Uvedomila som si, že som nahá. Zalial ma rumenec, rýchlo som vstala rukami zakrývajúc si všetky intímne miesta som precupkala ku mojej kope oblečenia a rýchlo na seba dala aspoň nohavičky a podprsenku. Zasmial sa. Počula som to aj z tej diaľky. Až trošku neskôr som si uvedomila, že ma išiel znovu pobozkať. Hlavy sme mali od seba len pár centimetrov. To sme sa už vracali naspäť. Zaťala som päste. Som blbá. Všetko pokazím. Ale vždy. Tuho som privrela viečka, takže som si nevšimla ten zradný koreň predo mnou. A čo sa nestalo? Rozpleštila som sa tam po celej dĺžke. Vypustila som naštvaný zvuk.
„Si si istá, že vládzeš chodiť? Práve si sa topila...“ Pomáhal mi zdvihnúť sa, „kľudne ťa odnesiem na chrbte.“
„Nerob si starosti,“ stierala som si hlinu z tváre. Dnes by ma na mňa padnúť ešte aj meteorit. Ten jediný mi chýba ešte ku šťastiu. Musel sa znovu zasmiať.
Ústa si zakrýval rukami, „prepáč, ale ma- mala by si sa vi- vidieť.“ Hádzalo ho. No, určite som dvakrát pôvabne s hlinou na ksichte nevyzerala. Nakoniec som sa nad svojou nešikovnosťou tiež musela začať smiať.

Došli sme do tábora. Samozrejme hneď to povedal bratovi, takže najbližších dvadsať minút po príchode sa ma pýtal ako sa cítim a či nie som zranená. Vlastne mi bolo dobre, keď si odmyslím fakt, že som bola vyčerpaná. Ale nebolo by dobré ísť spať takto skoro. Potom by som buntošila cez noc, lebo by som bola vyspatá. Seth sedel vedľa mňa a držal ma celý čas za ruku. Po tom, čo opadol stres z môjho topenia sa, prišla na rad zábava. Rozprávali sme si vtipy a nad niektorými som sa smiala poriadne dlho. Ďalej sme zistili, že ako malí sme pozerávali tie isté rozprávky a kreslené seriály. Pospomínali sme si na časy v škôlke. Oni dvaja sa mohli hrdiť tým, že už skončili strednú. Samuel mal tento rok nastúpiť na mestskú univerzitu. Chcel študovať fyziku a matematiku. Vždy som hovorievala, že z neho bude kockatý vedec. Vedel však aj žiť normálny zábavný život bez všetkých tých komplikovaných vzorcov, čísel a výpočtov, ktoré občas nedávali zmysel. To som na ňom mala rada.
Postupne mi hlava padala na Sethovo rameno. Bolo to mimovoľné. Ani neviem, kedy som zaspala, ale určite som sama do stanu nedostala. Sú zlatý. Celú noc som spala ako bábo. Prebrala som sa len raz aj to v dôsledku toho, že som si musela vyfúkať plný nos.

Rada spomínam na tieto posledné chvíle. Všetko bolo v tom čase ľahké ako jarný vánok. Nič nebolo ešte tak zamotané a komplikované. No každým dňom sme sa k tomu blížili viac a viac.