Nevrátim sa...(01)

Veľa ľudí by si myslelo, že som sa úplne zbláznila ak som spokojná s tým ako teraz žijem...
Rozhodnutie ktoré som spravila pred polrokom som nikdy neoľutovala. Byť iba obyčanou študentkou strednej školy je to najkrajšie čo človek môže zažiť. Mrzelo ma iba jedno... že som sa tak nerozhodla už oveľa skôr.
Volam sa Takahiro Naomi, som študentkou posledného ročníka na vyššej strednej v Tokiu. A toto je môj život...

"Babyyy, babyyyy... Počuli ste to!" Práve bola prestávka na obed a do triedy vbehla udýchana Kimi. Rukami sa opierala o lavicu, kde som sedela a okolo ktorej posedávali a postávali moje spolužiačky a kamarátky, zhlboka predýchavala.
"Preboha čo sa ti stalo?" Ustarane sa na ňu dívala Teiko.
"Čo ťa naháňala smrť, že si tak udychčaná?" Škodoradostne zase podpichla Megumi.
"Skôr si myslím, že má v tom prsty ten pekný blonďák z vedľajšej triedy. Ako sa to volá...?" Zachichotala sa Yuko.
V tej chvíli sa Kimi vystrela ako svieca, úplne červená v tvári.
"To-to-to-to n-nie je pravda!" Vytlačila zo seba zajakávajúc sa od hanby.
"Ale! Nevrav." Pokračovala neľútostne Yuko vo svojom týraní.
"NIE! Práve s-som počula ako sa rozprávali učitelia, že sa vracia na školu Shigeru Tai! Vraj chce dokončiť školu na ktorej sa začala jeho kariera speváka."
"ČOŽE?!" Všetky dievčatá okolo vytreštili oči až na mňa a Michiko. Shigeru Tai je najznámejší spevák v Japonsku a možno aj na celom svete. Je mladý, krásny a nie len členky nežneho pohlavia od 6 až po 80 rokov sú doňho zamilované...
"Nekecám, čestné slovo. Počula som to na vlastné uši." Rukami som si zakryla uši, keď začali jačať ako zmyslov zbavené. Keď konečne utíchli, nevydržala som to a rozosmiala som sa. Všetky udivene pozerali na mňa, ako keby som práve spadla z mesiaca.
"Naomi, ty si naozaj divná." Podotkla Yuko s jedným nadvihnutým obočím. Nahodila som svoj neodolateľný úsmev a žmurkla na ňu.
"Ja viem a práve preto ma tak zbožňujete." Všetky sme sa na tom schuti začali smiať.

Už sú to dva mesiace, čo na našu školu prišiel Shigeru Tai. Celá škola je odvtedy hore nohami. Školu od rána do skončenia vyučovania obliehajú paparazi, dievčatá neustále jačia, vískaju a robia všeliaké divné zvuky, ktoré môžu vydávať iba pobláznene fanynky, keď vidia svoj idol naživo. Behajú za ním ako poslušné šteniatka za svojou mamou. A tak vždy, keď ide po chodbe, radšej zacúvam do vedľajšej chodby, aby ma to stádo láskou zblbnutých báb neprevalcovalo.
Bol piatok väčšina študentov už skončila, iba zopár ľudí, ktorí navštevovali krúžky, knižnicu, či boli po škole sa ešte zdržiavalo v škole. Práve som mala namierené do telocvične, keď som počula akési chalanské hlasy za rohom a dievčenské vzlyky. Samozrejme Kano a Reizo obťažovali ďalšie dievča. Bola to čerstvá prváčka a pre nich ako stvorená obeť. Samozrejme som to nemohla nechať tak a tak som napochodovala až k nim. Zozadu som riadnu priťala Kanovi. Hoci bol skoro o pol metra vyšší, nebolo to také ťažké zasiahnuť ho. Stačilo trochu poskočiť a bolo... Rozzúrene zavil a otočil sa.
"Dajte jej okamžite pokoj!" Napriahla som sa, že mu jednu vylepím, ale bol rýchleši a schytil ma za zápästie. Zvrtla som sa. Opätkom topánky som mu riadne dupla na prsty na ľavej nohe, hneď nato schytal lakťom do brucha a zvalil sa zvýjajúci od bolesti na zem. V tom z čistaj jasna vyletela jedna päsť a mňa hodilo o stenu. Tvrdy náraz chrbtom o stenu mi vyrazil dych a zviezla som sa na zem. Zasiahol ma do brucha a ja som mala pocit, že mi dolámal snáď všetky rebrá.
Dočerta, zabudla som na Reiza!
Neschopna sa čo i len pohnúť som sa naňho dívala, ako sa približuje.
"Ty malá suka! Ako si sa opovážila?!" Prváčka medzitým zmizla.
Nevďačnica, človek jej pomôže a takto sa vám odvďačí!
"Nabudúce sa na ňu vykašlem... au..." Skôr ako som si uvedomila, čo sa poriadne deje, ležal Reizo vedľa Kana v bezvedomí. Neveriacky som vypliešťala oči na Taia. Postavila som sa stále opierajúc chrbtom o stenu. Nedôverovala som si natoľko ešte aby som sa od nej odlepila. Bolo prekvapením vidieť ho bez toho stáda fanyniek, ktoré mal neustále za zadkom.
Som zvedavá, ako sa mu podarilo ich striasť...
Postavil sa predo mňa. Rukami mi zahatal akúkoľvek možnosť odísť. Jeho tvár bola tak blízko. Mal neuveriteľne nádherné hnedé oči. Mala som pociť, že sa v nich strácam. Jeho dych bol horúci a sladký. Bol veľký a silný. Telom mi prebehla slastná triaška.
"Si v poriadku?" Pošepol mi do ucha a perami sa oň obtrel. Cítila som, ako ma zachvacuje horúčava. Privrela som oči, vychutnávajúc tu neobyčajnú atmosféru. Na chvíľu sa odtiahol. Otvorila som oči. Upieral na mňa svoj neodolateľný pohľad a moje srdce začalo búšiť neuveriteľnou rýchlosťou. Dych sa mi zrýchlil. Sledovala som omámene jeho pery ako sa približuju k tým mojím. Skrčila som sa, prešmykla popod jeho ruku rozbehnúc sa preč...
Rozbehla som sa preč. V duchu si nadávajúc do idiotov a boh vie ešte do čoho iného. Zastavil ma až jeho smiech.
Zastala som.
Pomali sa otočila a videla jeho usmiate oči. Bol zvláštny. Úplne iný ako ostatný.
Presne ako ja!...
Prebleslo mi hlavou.
Srdce mi zvieral zvláštny pocit. Zamilovala som sa. To zistenie mnou otriaslo a tak som sa rozbehla znova, čo najďalej od neho...

Udýchaná som sa oprela o stenu. Zaklonila hlavu a zavrela oči.

"Yokoto!"
"Yokoto!"
Všade bolo neuveriteľne veľa ľudí, fanúšikovia, novinári, kameramani, fotografovia... Bolo počuť neustáli jakot a krik. Novinári a reportéri sa medzi sebou prekrikovali ako o život. Červený koberec pod mojimi nahami bol neuveriteľne mäkký.
"Yokoto, je pravda, že ste odmietli ponuku zahrať si vo filme ako hlavná hrdinka?"
"Yokoto, kedy vijde váš nový album?"
"Yokoto, naozaj je pravda, že budúci rok vás čaká turné po celom svete?"
Tieto a mnohé ďalšie otázky sa na mňa hrnuli z každej strany, vysoký a silní bodigardi sa snažili zatlačiť trocha ďalej rozvášnený dáv. Odvšadial bolo počuť cvakanie foťákov a keby som nemala slnečné okuliare asi by som bola slepá od bleskov fotoaparátov. Dlhé čierne koktejlove šaty, ktoré som mala na sebe, boli neuveriteľne drahé a šité na mieru. Silený úsmev mi nezchádzal z tváre, pomali som začala cítiť kŕče v sánke, tak som sa pobrala hlavným vchodom do jedneho z navychytenejších hotelov v Japonsku, kde sa konala VIP oslava pre smotánku z celeho sveta.

Prišlo mi to ako keby od týchto dní prešla už celá večnosť. Život popovej hviezdy ma nikdy nenapĺňal tak, ako som si to predstavovala keď som začala so spievaním. Hudbu som vždy milovala aj spievanie ale cenu ktorú som platila za to -že som bola známa- mi za to nestála. Prefarbila som si vlasy z červených na svoju pôvodnu čiernu farbu, začala nosiť znova okuliare, namiesto kotaktných šošoviek a začala navštevovať strednú školu. Svoje umelecké meno som zavesila na klinec spolu s karierou speváčky.

Rozpálena dlaň mi vkĺzla pod sukňu na zadok a pevne ho stisla. Horúce vlhké pery ma začali bozkávať na krku. Zaťala som prsty, až sa mi nechty zaborili do dlaní. Horúce telo sa pritlačilo k tomu môjmu. Spoza pier mi unikol slastný vzdych.
"Kam si mi utiekla?" Úsmev mi zaihral na perách. Horúce dlane som cítila všade. Hladili ma, maznali sa so mnou, dráždili. Už som to viac nedokázala vydržať... Pred očami sa mi objavila jeho tvár. Usmiala som sa. Zamilovala som sa doňho. Bol v tom však háčik, on patril do života, pred ktorým som už zavrela dvere. Sklonila som hlavu. Chytila som do dlaní jej tvár a vtisla Michiko vášnivý bozk...