Linn Hyuuga - 21. časť

„Stalo sa to tak, že...“ Linn jej povedala všetko, čo stihla zistiť. Tora na ňu len mlčky hľadela.
„Takže ja som sa znovu narodila spolu s tebou. A prebrala som sa až teraz, keď ty... Keď ty si čo vlastne? Čo sa deje?“ Nechápala to tigrica.
„Zajali mňa a mojich priateľov. Mučia ich a ja nemôžem nič urobiť. Nevládzem. Tieto reťaze mi pohltili všetku chakru. Nedokážem ich zničiť.“ Linn zvesila hlavu.
„To znamená, že ti musím pomôcť. Lebo trčať v tomto väzení sa mi teda nechce.“ Tora sa sklonila k nej. „Linn, nemienim akceptovať slabocha, jasné? Takže dúfam, že ich poriadne zmlátiš. A teraz bež.“ Strčila do nej a Linn letela ďaleko od nej. Všetko tmavlo a jej sa strácalo zviera pred očami.

Naraz sa prebrala a otvorila oči. Som zase tu! Uškrnula sa. Cítila obrovský príval síl. Zdvíhala sa v nej veľká zlosť na únoscov. Nahlas sa zasmiala a všetci sa otočili k nej.
„Deje sa niečo maličká?“ Zaškeril sa na ňu Gori.
„Pre mňa nie. Ale pre vás áno.“ Na jej tvári sa objavil desivý úsmev. Horné a dolné bočné zuby sa jej predĺžili, na pokožke sa jej objavili tmavé pásy a okolo nej sa zdvíhala obrovská chakra. V sekunde pretrhla reťaze a skočila po nich.

Darmo sa snažili použiť nejaké jutsu. Za chvíľu ležalo pri Goriho nohách sedem napoly roztrhaných mŕtvol jeho služobníkov.
Ten od hrôzy ustúpil, keď v tom dostal nápad. Priskočil k bezvládnej Hinate, schmatol ju a pod krk jej priložil kunai. „Vypadni a daj mi pokoj, inak ju zabijem!“
Linn sa zasmiala. „Myslíš? Nechaj ju tak, nerob si to ešte horšie.“
Gori mierne zarezal špičkou do Hinatinej koži a spustil sa po nej malý potôčik jej krvi.
„V poriadku.“ Žena sa zachvela a začal sa jej vzadu tvoriť chvost. Okolo nej celej bol zvláštny biely obal.
Gori na to len hľadel a nevedel, čo má robiť.
Linn otvorila ústa a zívla. Jeho a aj Hinatu to odhodilo o pár metrov dozadu a šmarilo o stenu. Kým sa on stihol spamätať, stála už pri ňom. Hľadel do jej neľútostných očí, na tie ostré zuby, ktoré boli nad jeho hlavou a triasol sa od strachu.
„Povedala som ti, aby si neprovokoval.“ Zohla hlavu a niečo ruplo...

„L-Lin?“ Ozval sa slabý hlások.
Otočila sa a pozrela na Hinatu. „Si v poriadku?“
„Ja áno, ale... Ale čo ty?“ Pozerala na tú krv všade okolo nej a ešte sa triasla.
„To je nič.“ Už sa upokojovala. „Poď, vezmeme Kiba, Shina a Ayashiho a pôjdeme, áno?“ Linn vstala, pomohla aj jej a spoločne sa vydali ku chlapcom.
–––––
„Moc si sa teda neukázala, len čo je pravda.“ Zašomrala Tora.
„Prestaň, áno? Stačí, že som ich zabila nie? Ďakujem za tvoju silu, ale nechaj ma teraz tak, áno?“ Linn chcela mať od démonky pokoj.
„Tak to by si chcela? Máš smolu...“ Zasmial sa tigrica a smiala sa ešte viac, keď videla, ako to Linn štve.
„Dopekla!“ Linn od nej odišla nadávajúc na celý svet....
–––––

„Zase si nám raz pomohla. Ďakujeme ti a samozrejme aj vám, ninjovia z Konohy.“ Feudálny pán sa na nich prívetivo usmieval a podával im ruky.
„Rado sa stalo, pane. Dúfam, že už budete mať pokoj.“ Pozrela sa na Ayashiho a žmurkla na neho. „Bude z teba dobrý vládca,“ šepla mu, načo sa on začervenal.
„Tak, my už pôjdeme,“ ozval sa Shino. Všetkých už vyliečili a teraz už mohli vyraziť domov.
„Hai!“ Linn prikývla sa vydali sa na cestu. „Zbohom...“
****

„Už ste naspäť? A kde je Linn?“ Tsunade hľadela na nervóznu trojicu.
„Ešte niekam musela ísť. Vravela... Ehm...“ Kiba sa pozrel na Hinatu, Hinata na Shina a Shino radšej niekam von z okna. Ani jedného z nich netešilo, že tam museli ísť bez nej, bez veliteľky tej akcie.
„Fajn. Sa na to môžem... Čo si o sebe myslí? Keď mi nepríde ani podať informácie...Vy traja,“ pozrela sa hrozivo na nich, „môžete ísť. Odpočiňte si.“ Počkala, kým odišli a potom tresla päsťou do stola. Linn, kde zase si?
****

„Tu nič nie je. Potom to musí byť jedine u nej. Ak to starý otec nechal u Sandaimeho, teraz to musí mať ona. Sakra, ja chcem vedieť pravdu.“ Zase sa v nej zdvíhala zlosť. Tora získavala prevahu. Bez premýšľania sa vydala do pracovne Hokage.

„Mám to!“ Hľadela na list ako na spásu. Otvorila ho a začítala sa. Každým slovkom bola zamyslenejšia a aj smutnejšia. „Takže tak to je. V poriadku. Možno on vie o niečom... Idem ho pozrieť. Aj tak som tam už dávno nebola....“
****

„No, našli sme ho. Ale on bol strašne silný. A zmenil sa.“ Sakura sklonila hlavu.
Naruto len hľadel niekam do strán. Yamato preskakoval pohľadom z nich dvoch na Kakashiho a späť. Tsunade len mlčky na nich hľadela a Kakashi pokyvkával hlavou.
„Takže tak to je. No, Naruto, ako si sa rozhodol? Necháš to tak?“ Pozrel sa na neho.
„Ani náhodou! Budem trénovať, stanem sa oveľa silnejším ako je on teraz a privediem ho späť! Nech to stojí, čo to stojí!“ Vykríkol a usmieval sa pri tom.

„To sú dobré slová, len aby sa aj splnili.“ Ozval sa niekto z okna.
„Linn.“ Usmial sa Kakashi.
„Linn!!!“ Sakura a aj Naruto sa vrhli k oknu. „Ty jedna protivná...“
„Prestaňte, áno? Ja za to nemôžem. Hm, asi vám to povedal, však?“ Spýtala sa ich, aj keď vopred vedela odpoveď.
„Povedal. Že sa s tebou stretol. A ty si mlčala. Keby... Keby...“ Naruto zmĺkol.
„Tak čo. Zmenilo by sa niečo? Nič, vôbec nič. Nechcela som vás trápiť.“ Podišla k nim. „No tak, nehnevajte sa na mňa za to.“ Chcela pokračovať, ale zacítila, že Tora je hore.
–––––
„Cítim ho... To je Kyuubi. Ten podliak hnusný je tu? Kde??“ Pozerala na Linn.
„V tom chlapcovi oproti mne.“ Ukázala ona.
„To nie je možné. Po toľkých rokoch sa stretávame tu. Obaja uväznení. Ale jemu to prajem. Za všetko, čo mi urobil, sviniar!“ Začala sa triasť od hnevu, ktorý sa prenášal aj na Linn.
–––––
„Linn, čo je s tebou?“ Zamračil sa Kakashi. Videl, ako sa jej rozšírili zreničky. Ako sa prestala usmievať.

Pristúpila k Narutovi, ktorý len nehybne stál a pozeral na ňu. „Eee, Linn?“
Naklonila hlavu k nemu, pritiahla ho k sebe, pozerala mu do očí a ich čelá sa spojili. Oboch obklopilo svetlo.

„Naruto, vitaj vo mne.“ Linn ukázala na tmu okolo neho. „Niekto vás chcel vidieť, takže som vás oboch priviedla sem.
„Oboch?“
„Teba a aj Kyuubiho.“
Otočil sa a zbadal, že je za ním aj líška za mrežami. „Aha. A prečo?“
„Kvôli nej.“ Kývla rukou a spoza nej sa vynorila obrovská tigrica.
„Tora!“ Vydýchol Kyuubi.
„Ako vidím, pamätáš si ma. To som rada. Len škoda, že sme obaja zavretí, inak by som ti ukázala, ako rada ťa vidím!“ Vycerila na neho zuby.
„Ale no, hádam sa pre tú maličkosť ešte nehneváš? Veď to bolo pred dobrými dvesto rokmi. No tak, miláčik...“ Kyuubi sa jej líškal.
„Sklapni! Nie som hlúpa, viem, ako to bolo. A kvôli tebe som tu. Ale raz príde deň, keď budem vonku a potom ti to zrátam!“ Otočila sa a zmizla v tme.
„Hm, no tak to je asi všetko. Môžete ísť.“ Linn zavrela oči a prerušila techniku.

Naruto na nu neveriacky hľadel. „T-to nie je možné. Ty si... Ale ako? Ja že je ich len deväť...“
„Nie, je ich desať. Len Tora nebola na svete niečo cez dvesto rokov... A až teraz. Hm, ako vidím, je na neho dosť nabrúsená. Rada by som vedela, prečo...“
„Čo sa to tu stalo?“ Tsunade a aj ostatní na nich neveriacky hľadeli.
„Nič, len naši démoni sa spolu chceli porozprávať.“ Linn sa zasmiala. „Áno, dobre ste počuli. Démoni. Aj ja som Jinchuuriky.“