Linn Hyuuga - 19. časť

Bežala už dva dni. Vlci sa k nej pripojili pred pár hodinami. Vedela, že Gaara nie je ďaleko.
Avšak čím bola bližšie, tým sa o neho viac bála. Cítila ako jej zviera srdce už len pri pomyslení na neho.
A bola aj nervózna z toho, čo videla cestou. Ako napríklad zničenú jaskyňu, v nej kopu bábok a jednu, ktorá ju naozaj zaujala. Červenovlasého chlapca.
Kto to bol? Niekto z Akatsuki? Jediný, kto vedel ovládať bábky bol Sasori. To je on? Škoda, že takto nevyzeral, keď som bola u nich. Uškrnula sa. Som zvedavá, kto ho zabil...
Utekala ďalej. Už si nevšímala ďalšie známky bojov, ktoré cestou ponachádzala. Mala veľmi divný pocit okolo žalúdka...
Pozrela na vlka, ktorý ich viedol. Mal niečo cez tri metre na dĺžku a na jeho srsti sa odrážalo zapadajúce slnko. „Ako sme ďaleko, Aischi?“
„Už tam budeme,“ odpovedal jej.

A naozaj, o pár minút sa ocitli na lúke. Pred ňou stáli ľudia, chrbtom otočení k nej. Hneď spozornela, keď zbadala, že hľadia niekam pred seba. Podišla bližšie...
„Nie!“ Rozbehla sa. „Ty nesmieš byť mŕtvy, Gaara,“ začali jej tiecť slzy po tvári. Vlci sa postavili za ňu a všetci štyria kňučali. Všetci vycítili, čo sa deje.
Potom si všimla starej ženy, ktorá pri ňom kľačala a niečo robila. Tá na ňu pozerala s veľkým záujmom.

„Eee, ty si kto?“ Ozvalo sa z boku.
Zdvihla hlavu. „Naruto...“ Pozerala, ako sa zmenil. Ako vyrástol. Jiraiya ťa nezanedbával.
„To je Linn, ty pako!“ Tresla ho Sakura po hlave.
„Linn? Vážne? Ale tie vlasy...“ Stíchol a zosmutnel. Pozrel sa znovu na Gaaru.
Ona tam tiež otočila hlavu. Slzy jej stále stekali po tvári. Vtedy jej niečo došlo.
To jutsu! Prebehlo jej hlavou. Videla, že žene dochádza chakra. Vtom sa nad jej rukami objavili ďalšie.
„Prosím, baby, použi moju chakru,“ povedal jej Naruto.

Linn podišla k nim. Kľakla si ku Gaarovej hlave, ktorú si potom položila na kolená a hľadela mu do tváre. Nevnímala nič okolo seba.
Volala jeho meno. Potichu, ale rázne. Akoby z diaľky počula, že Naruto ho volá rovnako nástojčivo ako ona...

Keď jej prvá slza dopadla na jeho tvár, otvoril oči a posadil sa.
Kde to som? Prekvapene sa rozhliadal okolo seba. Potom sa mu rozšírili oči. „Naruto! Linn!“ A zbadal aj, že okolo nich stojí veľa ľud. „Kto...“
„Všetci ťa prišli zachrániť. Všetci, lebo ťa majú radi,“ ozval sa Naruto. Linn len mlčky prikývla na súhlas.
Nebol som mŕtvy? Ako to, že som tu? Pohľad mu preskakoval z postavy na postavu.
„To ona ťa vrátila. Vďaka nej žiješ,“ Naruto s úsmevom ukázal na Chiyo. „Onedlho sa preberie, je len vyčerpaná.“
Linn pokrútila hlavou. „Nie, Naruto, ona sa už nepreberie. Chiyo vymenila svoj život za Gaarov.“
„Vymenila? Ale...“ Naruto neveriacky hľadel na starú ženu a čakal, že vyskočí, zasmeje sa, alebo do neho rýpme, ale nič sa nedialo.
„Naruto ty si zvláštny človek. Dokážeš zmeniť ľudí, o ktorých sa vie, že by sa nikdy nezmenili. Ale kto sa stretne s tebou...“ Kankurou sa na neho pozrel a usmial sa.

Gaara pomaly vstal a postavil sa vedľa Naruta a Linn. Všetci traja pozerali na plačúcu Sakuru, ktorá objímala telo mŕtvej ženy.
„Teraz sa všetci pomodlíme. Za Chiyo,“ povedal Kazekage a všetci sklonili hlavy. Modlili sa za ženú, ktorá bola celý svoj život vynikajúca kunoichi, ale v celku tvrdá osoba. Aj na seba. Až na sklonku svojho života sa zmenila. A zachránila niekoho, kým kedysi opovrhovala. Vymenila svoj život za jeho. Za lepšiu budúcnosť pre ostatných ľudí...

Po chvíľke sa hlavy zdvihli. Niekoľko ninjov položilo Chiyo na nosidlá a všetci sa vydali na cestu. Do Suny...
****

Suna! Pozeral na ten vchod. Na vstup na miesto, o ktorom si myslel, že ho už nikdy neuvidí. A potom uvidel, že všetci ľudia sú vonku a vítajú ich. Prekvapene sa usmial.
Ako kráčali bližšie a bližšie, ako videl tie šťastné tváre, cítil sa viac a viac silnejší. V tej chvíli by dokázal takmer všetko.
Takmer. Pohľad mu padol na zahalenú postavu na nosidlách. Niečo nedokážem... Ale budem sa snažiť, aby si tam, na druhej strane neoľutovala, že si ma vrátila späť. Budeš na mňa hrdá. Usmial sa a uvoľnil cestu nosidlám. „Ona tam vkročí ako prvá.“ A všetci sa rozostúpili, aby štyria muži, ktorí niesli mŕtvu ženu, mohli prejsť. Potom sa vydali za nimi.
****

Po pohrebe Chiyo sa ninjovia z Konohy chystali odísť. Aj keď niektorým sa veľmi nechcelo...

„Nie znamená nie, Naruto!!“ Nahnevane zazerala Sakura na blonďavého chlapca vedľa nej. „Vraciame sa späť, veď sa pozri, už len kvôli Kakashi-senseiovi by sme mali ísť!“ Kývla hlavou na šedovlasého muža.
„Ďakujem, Sakura, vôbec to nevyznelo tak hrozne, ako si to povedala,“ uškrnul sa Kakashi.
Sakura sčervenala. „Ale... Ja som to tak...“ Stíchla.
„V poriadku,“ mávol rukou a otočil sa na Kazekageho. „Musíme sa vrátiť a podať informácie, ktoré sme zistili Hokage.“
Gaara prikývol. „Tak...“ Vtom sa pozrel na Linn, „áno?“
„Ja tu ešte ostanem. Ak môžem, potrebovala by som sa pozrieť do nejakých starších spisov.“ Hľadela na neho. Vedela, že mu dôjde, na čo myslí. Na svoju minulosť...
„Dobre, to nie je problém. Všetko je ti k dispozícii.“ Povedal jej a potom sa otočil k ostatným.
„Ona tu môže ostať? A my nie? Pche...“ Šomral Naruto namrzene popod nos, na čo Sakura, ktorá to už nemohla vydržať, pristúpila k nemu a začala ho škrtiť.
„Buď ticho! Ešte slovo a do Konohy ťa budú prevážať na nosidlách,“ šepla mu zúrivo do ucha.
Naruto len zdesene preglgol, prikývol a už ani nemukol.
Gaara sa uškrnul. To je ale dvojka... „No, tak vám prajem šťastnú cestu. A ďakujem za všetko. Za záchranu aj za pomoc.“ Odmlčal sa. Pozrel na Naruta. Ten bol zrazu vážny, čo bolo u neho nezvyklé.
Kazekage natiahol k nemu ruku, Naruto sa na ňu prekvapene díval a nemal sa k tomu, aby sa dajako rozhýbal.
Vtom sa okolo jeho ruky zjavil piesok a ten mu ju posúval, až vpadla do Gaarovej dlane.
Naruto sa usmial a obaja si nimi potriasli. „Tak zatiaľ, Gaara,“ povedala a vydali sa na cestu.
Ešte im zakývali, kým sa stratili Linn a Gaarovi z dohľadu...

„Tak, môžem ti s tým pomôcť? Či si to nájdeš sama?“ Gaara sa otočil na Linn.
„Ďakujem, ale ja si to nájdem.“ Usmiala sa. „Ehm, nemal by si si ísť oddýchnuť? Nevyzeráš veľmi zdravo:“ Bol strašne bledý v tvári. (bledší ako zvyčajne xD)
„Mám ešte nejakú prácu, ale sľubujem, potom už pôjdem,“ na tvári sa mu objavil úsmev a pobral sa do svojej kancelárie.
To dúfam. Zamračila sa Linn a odišla sa prehŕňať v starých zvitkoch Suny.
****

O pár dní sa niekde spod zeme ozval výkrik: „Mám to!“ A niekto potom bežal do kancelárie Kazekageho a bez zaklopania vtrhol dnu.
„Linn! Čo sa prepána deje?“ Pozeral na ženu, ktorú od odchodu ninjov z Listovej ani nevidel, lebo sa zahrabala v podzemí a ani odtiaľ nevyšla.
„Musím sa rýchlo vrátiť do Konohy, prišla som sa rozlúčiť.“ Vypadlo z nej.
„Takže si niečo našla?“ Opýtal sa jej, hoci to bolo zrejmé.
Prikývla. „Niečo. A zvyšok si musím doplniť tam. Zbohom, Gaara.“ Len čo to dopovedala, tak zmizla.
Stále rovnaká. Uškrnul sa. Ale rád by som vedel, čo zistila, že ju to tak chytilo...
****

Niekto zaklopal na dvere. Nič. Ticho. Ozvalo sa zase zaklopanie, ale už hlasnejšie. Zase nič. Načo to už dotyčná osoba nevydržala a rozrazila dvere.
Vstúpila dnu a uvidela Hokage ležať s hlavou na stole a spokojne si odfukovať.
Podišla k nej a skríkla: „Tsunade-sama!“
Tá vyskočila. „Čo? Kde? Ako?“ Zmätene sa obzerala okolo seba a potom zbadala osobu pred ňou. „Linn!“
„Máte poobedňajšiu siestu?“ Uškrnula sa na ňu.
„Pche!“ Zamračila sa Godaime a potom zvolala: „Shizuneeee!!“
O pár sekúnd sa dovalila Shizune, v tesnom závese s Ton-Ton. „Jeee, vy ste už hore?“ Vypúlila na ňu nevinné očká.
„Som. Ma zobudila,“ kývla rukou na Linn, ktorá sa tvárila *ja nič, ja muzikant*. „Ale dobre, že si prišla, práve ráno nám prišiel jeden list,“ začala Tsunade vravieť Linn...
Sakra, zase nejaká misia a tom som sa jej chcela spýtať na... Počkať, čo to vraví? Zbystrila pozornosť.
„... zo Zeme vĺn, niekto uniesol Ayashiho Toru, Feudálny pán je v ohrození života a celá zem sa môže ocitnúť vo vojne.“ Dopovedala Tsunade.
„Uniesol? Hokage-sama, musím tam ísť!“ Linn sa už už brala, že ide.
„Počkaj! Pôjdeš, ale nie sama. Pôjde s tebou aj jeden tým. Už by tu mali byť,“ Godaime sa zamračila.
Vtom niekto zaklopal. „Ďalej!“ Ozvala sa Tsunade a niekto vošiel.
„Vy?“ Prekvapene sa spýtala Linn na dvoch chlapcov a jedno dievča, ktorí práve vošli.
„Áno, oni traja pôjdu s tebou. O misii už vedia, ty budeš veliteľ týmu. Odchod máte o hodinu za bránou. Zatiaľ sa bežte pobaliť.“
Všetci štyria prikývli a vyparili sa.
Dúfam, že to dopadne dobre. Tsunade sa zahľadela von z okna. Vyzerala nejako zvláštne, ako by mi niečo chcela povedať. Povzdychla si. „Shizune, kde je dopekla to saké?“ Oborila sa na tmavovlasú ženu, keď zbadala, že jej fľaša nie je tam, kde by mala byť...
****

Až o hodinu. To ho pôjdem aspoň pozrieť. A Linn bežala k nemocnici.

„Dobrý deň, prosím vás, kde leží Kakashi Hatake?“ Opýtala sa sestričky za prijímacím pultom.
„Izba číslo 113 a...“ Chcela jej ešte niečo povedať, ale to už tam Linn nebola. „To sú spôsoby,“ zamrmlala si pre seba a pokračovala vo svojej práci.

113. Potichu otvorila dvere. Nechcela klopať, lebo videla, že spí...
Podišla k nemu. Ako zlato vyzerá, keď spinká. Usmiala sa. Naklonila sa k nemu a jemne ho pobozkala na noštek. Potom sa odtiahla.
„Mohla si aj nižšie,“ ozval sa.
„Ha! To by sa ti tak páčilo.“ Uškrnula sa a sadla si k nemu na posteľ. „Ako ti je?“ Nahodila výraz starostlivej mamky.
„Už dobre. Pomaly sa viem aj posadiť sám.“ Zaškeril sa. „Nie si nejako skoro naspäť?“
„Som, ale našlo som, čo som potrebovala. A vlastne som sa prišla len rozlúčil. Tsunade ma posiela hneď na misiu. V Zemi vĺn sa deje niečo zlé. Musím tam ísť.“ Chytila ho za ruku. „Neboj, veď tu sám nebudeš. Naruto a Sakura ťa budú chodiť pozerať.“
„No to práve nebudú.“ Povedal smutne.
„Ako to myslíš?“ Zamračila sa.
„Odišli. Sasori pred smrťou povedal Sakure., že mal špióna u Orochimara a prezradil jej aj to, že sa majú o pár dní stretnúť na moste Neba a zeme. Tak sa tam vybrali a možno aj nájdu Sasukeho.“ Kakashi sa na ňu pozrel.
Sasukeho? No to by bolo fakt skvelé. Ak by sa ešte preriekol, že sme sa stretli, jeejda už len predstaviť si, ako by zareagovali tí dvaja. Sakura by zo mňa dušu vymlátila a Naruto by ma utopil v ramene. Striaslo ju. Desivé predstavy. „No, hádam budú mať šťastie.“
Postavila sa. „Budem musieť už ísť. Misia volá.“ A už sa otáčala, že ide preč, keď ju chytil za ruku.
„Počkaj,“ už sedel. Stiahol si ju k sebe a pomaly si zároveň sťahoval aj masku.
Ona zavrela oči. Nechcela, nevedela, či je na to pripravený...
Ich pery sa spojili. Nedočkavo, ako keď smädný lapá po vode. Vášnivo a silno, ako keby sa už nikdy nemali vidieť... Tak, ako vždy, plný ich vzájomnej lásky...
Po chvíli sa bozk skončil. Linn poodstúpila, stále zmätená z pocitov, ktoré cítila. „Ehm, no pôjdem. Zatiaľ sa uzdrav, Kakashi.“ Usmiala sa na neho a zmizla.
„Budem sa snažiť,“ zašepkal a ľahol s späť na posteľ...
****

„Kde je?“ Chlapec sa nervózne prechádzal po ceste.
„Príde čoskoro, určite, neboj sa,“ šepol nejaký hlások.
„Mhmmm...“ Ozvalo sa s ďalšej strany.
„Tak a som tu.“ Niekto sa postavil pred nich.
„Konečne, som si myslel, že tu zapustíme korene!“ Povedal ten nervózny.
„Aaale no, Kiba, veď meškám minútu. Niečo som si musela vybaviť. No a už môžeme vyraziť.“ Usmiala sa Linn a rozbehla sa smerom k Zemi vĺn. Ostatní ju nasledovali.

Ešte sme len vyrazili, ale už by som tam chcela byť. Cítim, že sa tam niečo deje a bojím sa. Bojím sa, že tí dobrí ľudia majú problémy. A hlavne on... Musíme ísť rýchlo. A pridala. Nevšímala si, či jej trojica za ňou stačí. „O pár dní tam budeme, zatiaľ sa držte, všetci...“ Šepla do diaľky...