Just love 8

SETH
Milujem ju. A to je zlé. Nikdy sa to nemalo stať, ale srdcu nerozkážeš. Svoju úlohu som mal splniť už pred mesiacom, no ja nie som schopný. Vždy sa pýtam, prečo práve ja? Ale pravdupovediac, svoju úlohu som nebol schopný splniť už vtedy, ako som ju prvý krát zazrel. Ale ako mu to vysvetlím? Zabije ma, a ani nestihnem dopovedať. On považuje lásku za slabosť. Jeden deň som sa pred ňou takmer preriekol. Pýtala sa ma na podrobnosti otcovej firmy. Našťastie som dobre improvizoval, a zdalo sa, že mi aj uverila. Aj keď pracie prášky... Mohlo ma napadnúť niečo lepšie.
Ak to bude takto ďalej pokračovať...

MEMO
Môj vzťah s otcom nebol práve najideálnejší. Často sme sa hádali. Ak by som mala rozdeliť môj život na časti, asi štvrtinu sme boli vždy vo vojnovej nálade. Poškriepili sme sa aj za najmenšiu blbosť, lebo on si nikdy nechcel priznať svoju chybu. A tak som po každej hádke zatresla dvere na svojej izbe a z tej zlosti som sa musela vypísať a vykričať. Papier znesie všetko, ako sa hovorí, a výkrik som stlmila veľkým vankúšom. Ja som bola však tá, s ktorou sa rodičia hádali najmenej. Ak sa niečo stalo, bolo zle na sestru alebo na brata. Aká výhoda je byť najmladším...

Prešlo pätnásť dní. Bolo jedenásteho augusta roku 2011 a boli sme kdesi za tri štvrtinou našej púte. Tento dátum si zapamätám do smrti.
Sunny odišiel z tábora, aby niečo priniesol na jedenie, lebo konzervy nám došli.
„Čo takto produktívne využiť tento voľný priestor?“ Navrhla som Sethovi.
„Ako to myslíš?“ zaksichtil sa ako keby nevedel o čom hovorím. Na tvári som mu videla jemný úškrn.
„Tak ty ani len netušíš, čo mám na mysli...“ Povzdychla som si. Hrala som jeho hru, „trochu ti to priblížim.“ Ruku som mu dala na rozkrok.
Začal ma bozkávať. O malú chvíľku sme boli v stane a naplno sa venovali jeden druhému.

Či už to bolo tým, že vonku zúril prudký vietor, ktorý znemožňoval počuť zvonku akýkoľvek zvuk, alebo sme sa veľmi oddávali našej činnosti, Sunny zrazu trhnutím otvoril stan. Všetci sme zamrzli v polohe, v akej sme boli s hlavami natočenými k bratovi a fyzicky spojení.
„Sunny...“ Zašepkala som. On sa však stratil vonku. Rýchlo som na seba hodila nejaké nohavice a košeľu a vybehla za ním aj so Sethom. Od nervozity sa mi potili dlane.
Po chvíli prehovoril, „vedel som to, ale toto ma donútilo k jednej veci.“ Medzitým prišiel Seth. Samuel sa postavil, pozrel Sethovi do očí a vrazil mu. Nielen ja som ostala šokovaná.
„To bolo začo?!“ Opýtal sa chladne.
„Začo? Netvár sa, že si s ňou pred chvíľou nič nerobil...“
„Máš proti tomu niečo? Bratská žiarlivosť u teba prekonala medze,“ zavrčal.
„Áno, máš pravdu.“
„Samuel! Nemôžeš len tak okolo seba mlátiť ľudí!“ Zapojila som sa.
„Memo,“ pohľad mu zmäkol ale o pár sekúnd bol taký istý, ako predtým, „ale áno. Môžem. Už to viac nebudem trpieť!“ Zreval.
„Prečo ti vadí, keď si tvoja sestra trochu užíva? Choď k stromu a-“
„Prečo?“ Vrazil mu, až do takmer hodilo o zem, „tak ja ti to poviem. Nenávidím ťa, Seth. Už odvtedy, čo si Morgan prvý raz pobozkal-“
„Nechápem, prečo ti to vadí.“ Osopila som sa naňho.
„Pretože ťa milujem!!!“ Skríkol, aby ma prehlušil. Nastalo hrobové ticho. Ak sme boli do teraz vyvedený z miery, teraz ešte viac. Táto novina mi podlomila kolená a ja som sa zviezla dolu. Neodpadla som, ale nebola som schopná to stráviť.
„Sranduješ?“ Spýtal sa ho posmešne Seth. Sunny mu venoval chladný pohľad, ktorý hovoril, že v tejto informácii nie je ani kúštik humoru, len čistá pravda.
„Nestrpím ťa tu. Budem sa o ňu biť.“ Vyhlásil brat.
„Si chorý. Choď sa dať liečiť,“ Seth mu prvý krát vrazil. Pekne do brucha, až mu vyrazilo dych a padol na kolená. Jediným úderom, „ty prasa! Uvedomuješ si, čo si povedal?!“
Otočil sa a rýchlo odkráčal k stanu. Presne o tridsaťpäť sekúnd vyšiel von so zbaleným batohom na chrbte. Sklonil sa ku mne.
„Memo...“ Povzdychol si, „odchádzam,“ zdvihla som k nemu oči. Nebola som schopná jediného slova. Akoby som ani nemala hlasivky. Moje vnútro priam kričalo, ale z hrdla sa mi nevydral ani hlások, „nie som schopný tu ostať ďalej. Obaja sa nenávidíme a nebol by som mu schopný ublížiť, lebo je to tvoj brat.“ Pobozkal ma a silno objal.
Konečne sa mi podarilo niečo povedať, „neodchádzaj,“ šepkala som, „všetko sa nejako vyrieši. Bez teba neprežijem, Seth!“
Povzdychol si, „toto je naše zbohom.“
Zrazu mi čas plynul akoby to boli roky, nie sekundy. Kráčal preč. Preč odo mňa. Kamsi do neznáma. Ktovie, či sa s ním ešte niekedy stretnem? Mimovoľne som sa postavila na nohy a pobehla za ním so slzami v očiach.

Seth odišiel preč a s ním aj zmysel môjho života. Zatvorila som sa do stanu a oddala sa žiaľu. Neostalo mi po ňom nič. Samuel sedel vonku. Chcel sa o tom všetkom porozprávať, ale ja som nemohla. Je to príliš bolestivé a čerstvé. Treba tomu čas.

SETH
Všetko sa to pokašľalo. Ale aspoň som ich nemusel zabiť. Bol som objednaný na ich vraždu. Šéfovi, respektíve otcovi budem musieť klamať o úspešnosti misie. Snáď sa tí dvaja súrodenci nikde neobjavia. Ako mohlo otca napadnúť poslať ma na misiu, na ktorej by som mal podrezať ženu?! Pred misiou som videl ich fotky spred troch rokov. Memo už vtedy vyzerala nádherne a to mala len nejakých štrnásť rokov. Ale keď som ju uvidel ten večer pri ohni... Nemohol som si pomôcť. Nevládal som vytiahnuť nôž a pokriviť jej čo i len vlas na hlave.

„Hugh!“ Zakričal na mňa ten idiot, „už sme tam mali byť! K*rva, švihni si!“
„Drž hubu, Camilo!“ Na čele mi navrela žila. Išiel mi naproti a vzal mi batoh.
„Pobehni trochu!“ Mal som na mále a vrazil by som mu. Som vyčerpaný ako som nikdy ešte nebol. Bežal som celý deň bez prestávky, aby som stihol prísť sem k džípu načas. Camilo bol môj idiotský kolega, s ktorým ma vždy môj otec – šéf spoločnosti, vždy poslal na nejakú misiu. Robil mi odvoz. Nič okrem riadenia auta a skladania zbraní nevie. Je to proste deb*l. Neschopný magor.
Nasadol som do auta.
„Urobil si to?“ Opýtal sa. Začali sa mi potiť dlane.
„Pochybuješ snáď o mne?“ Odvrkol som urazeným tónom.
„Nie, nie,“ poškrabal sa na hlave s priblbým úsmevom.
„Teraz ma nechaj,“ zívol som, „na rozdiel od teba som tvrdo pracoval,“ zosunul som sa trochu na sedadle, aby som sa dal do polohy, v ktorej sa dalo spať.
Nespal som. Nemohol som. V mysli sa mi stále ozývali slová jej brata, ktoré smeroval Memo: „Pretože ťa milujem!!!“ Zaťal som ruky do pästí. Je to perverzné prasa. Milovať vlastnú sestru. A to som si myslel, že som už videl a zažil všetko. Tento incident dokázal, že nie. Ešte nikdy v živote som sa nestretol s incestom. Teda ak nerátam rôznych panovníkov v histórii...

„Hej! Hugh,“ triasol mnou niekto. Reflexívne som bleskovo vybral nôž z puzdra na obranu. Človek s mojou profesiou má a musí mať tieto reflexy hlboko zakorenené. Nikdy neviete, kedy vás niekto prepadne. Kedy vás odhalia. A všetko sa obráti proti vám, z koristi sa stane predátor a z predátora korisť. Stalo sa mi to len raz a tento manéver mi zachránil život.
Tentoraz to bol len Camilo. Snažil sa ma zobudiť. Na jeho tvári bol dosť vydesený výraz. Uškrnul som sa. Bol som prekvapený, že sa mu podarilo uhnúť sa. Našťastie som počas svojho pobytu u súrodencov Youngových pri sebe nemal žiadny nôž ani zbraň. Koľko razy ma Morgan takto zobudila. Nemal som ani šancu sa oháňať rukami, lebo boli zabarikádované v spacáku. Misiu som mal splniť vlastnými rukami.
Camilo bol odo mňa o rok mladší. Mal veľmi krátke vlasy ryšavej farby, nosil okuliare a oči mal asi modrej farby. Zjav sám o sebe.
„Nezabi ma! Ku*va,“ odtiahol sa odo mňa, „sme tu a šéf chce s tebou hovoriť.“ Takže sa mi nakoniec podarilo zaspať.

Zastal som pred dverami do otcovej kancelárie. Odkašľal som si a zaklopal.
„Ďalej,“ ozval sa jeho typický zastretý hlas. Vošiel som dnu.
„Prerábal si si kanceláriu? Pôsobivé,“ sadol som si na čalúnenú sedačku. Pozrel som sa na otca. Mal tvár bez výrazu. Pozeral sa na matkinu fotku na stole.
„Zober si svoju zložku zo skrine a napíš hlásenie.“
„Otec, veď ti to môžem povedať rovno tu-“
„Nerobím rozdiely medzi tebou a ostatnými, takže uráč zdvihnúť svoj zadok, ísť do skrine a napísať zhrnutie.“ Oprel sa o operadlo kresla a prekrížil si ruky na prsiach.
„Que te jodan,“ zamrmlal som.
„Čože?“ Vydýchol som si. Ešteže nevedel po španielsky.
„Len že už idem,“ usmial som sa, vybral veci zo skrine a zdrhal.

Prvé čo som urobil, keď som vošiel do svojej pracovne bolo, že som zo seba zhodil tieto prepotené veci a vliezol pod sprchu. Ako syn šéfa tejto spoločnosti mám isté výhody, ktorými sú napríklad samostatná kúpeľňa hneď v mojej kancelárii, obedy zadarmo a dokonca tu mám aj vlastnú spálňu.
Obliekol som sa do čistých voňavých vecí a pustil sa do písania hlásenia. Bola to čistá improvizácia. Dokumenty som potom poslal po Camilovi, ktorý ma znovu prišiel otravovať a ľahol som si. Myslel som na Memo.