Just love 7

Tentoraz vyhral mozog. A bolo dobre, že sme nič nepodnikli, lebo o desať minút na to vyšiel Sunny von a sadol si k ohňu. Obaja sme naňho gánili. Ešte nikdy nebol takou prekážkou. Každou minútou som ho milovala viac.
Ráno som pre zmenu išla niečo nájsť ja. Znovu sme boli niekde v lese, len nebol taký hustý. Zobrala som si so sebou nôž aj mačetu.
Bolo zvláštne byť takto osamote. Vychutnávala som si samotu a zvuk prírody. Ostala som stáť a započúvala sa. V kroví sa niečo hýbalo. Vytiahla som nôž a priblížila sa k zhluku zelených listov. Vyletela odtiaľ prepelica. Vyskočila som a zachytila ju za chvost.

Po výdatných raňajkách sme sa pobrali ďalej. Po ceste sme vyjedali malé lesné jahody, ktoré som náhodou našla, keď som sa vracala naspäť. Sunny a Seth boli prekvapení, keď som sa vrátila s jarabicou v ruke. Mysleli si, že som nemožná a nedonesiem nič. Nepovedali to nahlas, ale z ich tvárí sa to dalo pekne vyčítať.
Asi okolo obeda sme dorazili k ruinám mesta. Nebolo ani známky po tom, že voľakedy tu niekto žil, pravda okrem polámaného nábytku, áut v dezolátnom stave, úplne nepojazdných. Našli sme dokonca aj nemocnicu. Boli tam nemocničné lôžka a rôzny zdravotnícky materiál. Zopár kusov obväzov a iných potrebných vecí do lekárničky bolo takmer nepoškodených, tak sme ich vzali do zásoby. Natrafili sme aj na bývalý supermarket. Vzali sme si konzervy a fľaše s vodou. Viac sme sa tam nezdržiavali. Pohľad na toto mesto zrovnané so zemou bol žalostný a chytal za srdce. Obloha bola tmavá a pokrytá mrakmi ako v ten osudný deň a krátko na to, ako sme sa ocitli za ruinami, začalo silno a dlho pršať. Pršiplášť sa mi lepil na kožu a vlasy som mala mokré aj napriek tomu, že hlava bola prikrytá šiltovkou aj kapucňou. Statočne som to niesla a za celú cestu som nevydala ani hláska nespokojnosti.
Užasla som nad tým, ako ma táto udalosť zmenila. V minulosti som nezniesla byť vonku, keď pršalo a teraz mi to bolo úplne ľahostajné. Nezjedla som mäso, ktoré nebolo prepečené v rúre. Taktiež som rázne odmietala piť vodu z prírodných studničiek či jazierok. Nevypila som dokonca ani neprefiltrovanú vodu z vodovodu a najradšej som mala kupovanú. Je azda jasné, že zozačiatku tejto púte som sa prispôsobovala len veľmi ťažko. Prvý týždeň som bola priam závislá na živočíšnom uhlí a bála sa, že som dostala salmonelózu, no to len protestoval môj fajnový tráviaci trakt a keď videl, že inak to už nebude, voľky-nevoľky sa musel prispôsobiť. Nikdy som nespávala v prírode v stane a keď som musela, nebolo to dlhšie ako pár dní. Stanovačka s rodičmi v lete bola pre mňa utrpením, ale keby som nešla, musela by som ísť k tete a pobyt u nej by som nepriala ani najhoršiemu nepriateľovi. Otec nikdy nevedel pochopiť, prečo ju nemám rada, lebo voči nemu sa vždy správala s úctou a nevedel si predstaviť, ako by na mňa mohla každú chvíľu zazerať a za každú maličkosť mi nadávať do drevených krá*. A tak som chodila s nimi. A hlavne, nikdy som netrávila toľko času s bratom. Mala som ho rada, ale dlhšie ako pár hodín som s ním nevydržala. Vždy mal nevkusné poznámky a radšej som sedela v izbe, počúvala hudbu a čítala knihu, ako byť s ním. Pokiaľ žila Angela, trávila som čas s ňou. Je pravda, že Sunny sa odvtedy veľmi zmenil. Akoby dospel a ešte niečo, ale nevedela som ani za svet prísť, čo to bolo. Áno, veľmi som sa zmenila. Už nie som tá fajnovka ako voľakedy. Keď som si to uvedomila, zasmiala som sa zvonivým smiechom.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Bol chladný január. Mali sme ísť na návštevu k tete Julie. Snažila som sa vymyslieť nejakú výhovorku, prečo tam neisť, ale otec bol schopný dotiahnuť ma aj vtedy, keby som sa priviazala o zárubňu a nechty zaryla do podlahy. Na svoju „úžasnú sestričku“ nedal dopustiť. Nakoniec som sa vzdala a s obrovskou nechuťou som nasadla do auta tresnúc dvermi. To spustilo spŕšku hádky s otcom. Kým sme prešli tých šesťdesiat kilometrov, obrnila som sa apatiou. V aute sme sedeli všetci piati a ako vždy keď sme sedeli vedľa seba, Samuel do mňa začal zapárať. Preto v strede väčšinou sedela Angela.
„Nes*r ma!“ Vybuchla som a tresla som ho po chrbte. On ma za to štuchol do boku, „prestaň už!“
„Prestaňte obaja,“ povedala kľudne mama, ale vedela som, že je len otázka času, kedy jej prasknú z nás nervy.
„On začal ako prvý!“ Obvinila som toho hnedovlasého provokatéra.
„Je mi jedno, kto prvý začal. Ale skončite obaja.“ Zapojil sa oco so známkami podráždenia.
„Neber to tak vážne. Samuel ťa má len rád a nevie, ako by to vyjadril. Však!?“ Na slovo „však“ sa mama prudko otočila k nám dozadu a pekne ho zdôraznila.
„Jasne, že ju mám rád,“ povedal ironickým podtónom. Angela sa len zasmiala, pokrútila hlavou a ďalej počúvala hudbu z i-podu.
Otec zastavil auto na najbližšom odpočívadle tak prudko, až nás takmer zaškrtili bezpečnostné pásy a vymenila som si sedadlo so sestrou, takže som teraz sedela napravo, Angela v strede a brat na ľavo.
Tieto návštevy boli vždy sprevádzané podobnými hádkami a táto bola ešte celkom mierna. A to sme boli ešte len v aute.

Jediné, čo u Julie stálo za to, boli jej traja synovia Jerry - najstarší, Tom a Stuart - najmladší, ktorí po nej nezdedili jej povahu. A tak som sa s tetou len zvítala so sileným úsmevom na tvári a predstieranou zdvorilosťou a všetci šiesti sme sa zatvorili v izbe.
Neskôr sme so slušnosti vyšli von a išli za našimi rodičmi. Ujo sa so mnou aj rozprával, hovoril vtipy a smiali sme sa, no Julie pri pohľade na mňa sršali z očí blesky a neprehovorila so mnou ani jedno písmenko. Odkedy si pamätám, vždy to tak bolo, no nikdy som nevedela prečo. Keď som sa spýtala rodičov, čo také som jej kedy urobila, len mykli plecami a povedali, že si to nemám všímať. Lenže ono sa to nevšímať nedalo. Mojich dvoch súrodencov priam zbožňovala a mňa nenávidela. Spočiatku ma to trápilo, ale potom som to mala v paži.
Cestou domov som zaspala. Ďalšie dva mesiace mám pokoj od tejto nezmyselnej návštevy. Na príhodu, keď mi padla vidlička na zem, som radšej ani nemyslela. Vtedy mi Julie naozaj nepekne vynadala. A len kvôli vidličke!
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Večer, keď Sunny išiel nájsť niečo, kde by sme sa mohli vykúpať a ostala som so Sethom sama, ten vzácny čas, keď sme boli sami, sme využili naplno. Tentoraz to bolo omnoho lepšie ako prvý raz. Jeho bozky boli vášnivé. Ledva sme sa stihli obliecť, keď sme pred stanom začuli kroky. Brat našiel nejaké malé jazierko. Umyť som sa potrebovala aj predtým, ale teraz po milovaní o to viac.
Oprala som všetky veci, čo boli špinavé. Zabralo mi to asi hodinu, lebo bez pracieho prostriedku trvalo všetko dlhšie. K chalanom som išla vychádzkovým tempom. Pri ohni sedel len Seth a čakal ma. Sunny bol zakutraný v stane v spacáku a odfukoval. Vyvesila som prádlo na okolité stromy, aby preschlo a prisadla si k nemu, respektíve som mu sadla so lona.
„Milujem ťa,“ zašepkala som.
„Aj ja teba.“
„Tak ma napadlo, bol si zamestnaný niekde?“ On o mne vedel takmer všetko, ale o ňom som vedela len minimum. Nemôžem za to, že som taká ukecaná...
„Hm...“ Pošúchal si bradu, „robil som programátora v otcovej firme.“
„A na čo sa zameriavala vaša spoločnosť?“ Opýtala som sa zvedavo.
„No...“ Zamyslel sa, „väčšinou výskumy. Zamestnával veľa vedcov...“
„Aké výskumy?“ Pýtala som sa zvedavo. Už predtým mi odpovedal dosť vyhýbavo.
„Ehmmm...“ odkašľal si a poškrabal sa po hlave, „ snažili sa objaviť... nový druh... pracieho prášku.“ Nadvihla som obočie a on sa len usmieval ako priteplený.
„Pracie prášky? Zaujímavé. A čo si na nich programoval, prosím ťa?“ V podstate som ho vysmiala.
„Ach jaj. Nerieš to. Otec mi dal prácu a ja som bol rád, že som si zarobil.“ Úsmev mu z tváre nezmizol, ale oči mu akosi stvrdli. Viac som sa ho na to nepýtala. Neviem prečo, ale mala som pocit... nie, Seth by mi neklamal.

Sunny sa zobudil až neskoro večer, keď sme sa už zberali spať. Zapriali sme si dobrú noc a vymenili si naše stanovištia. Na večeru sme mali dve konzervy z nášho popoludňajšieho úlovku. Boli omnoho lepšie ako tie pečené mäsá bez soli a prílohy, čiže boli bez chuti.
Pobozkali sme sa na dobrú noc a zobudili sme sa až ráno. Sunny tu nebol a ani na jeho spacáku neboli známky toho, že by tu spal. Vždy ho nechá celý poprekrúcaný ako sa snaží vyteperiť svoje veľké telo. Potichu som vyšla von v závese so Sethom. Samuel spal vonku, asi padol od únavy, lebo spal vo zvláštnej poprekrúcanej polohe. Keď vstane, bude ho všetko bolieť. Pozrela som sa bližšie. Na lícach sa mu leskli slzy, ktoré ešte nestihli vyschnúť. Asi ho naozaj bolí, ako spí. Nikdy som ho nevidela plakať, teda ak nerátam to, keď pred dvanástimi rokmi spadol z bicykla. Vtedy mal zlomenú nohu a oškreté lakte.
Jemne som ním potriasla, „vstávaj, je ráno!“ Hovorila som mu hlasným šepotom. Nereagoval.
„Pusť ma k nemu,“ jemne ma odsunul, „hej, starec! Vstávaj, ideme posilňovať!“ Reval. Takýto ranný budíček bol síce drastický, ale účinný. Rýchlosťou svetla sa posadil, potichu zanadával a chytil si rukou kríže. Bol naňho komický pohľad. Obaja si vyzliekli tričká a začali robiť kliky na jednej ruke. Zrak mi spočinul na Sethovi. Nie, nemôžem mať také šťastie, že práve takýto sexi chalan je môj. Akosi som nikdy nemala na chlapcov šťastie. Mala som len dvoch a nikdy sme sa nedostali ďalej ako za bozky. S Timom som chodila asi štyri mesiace a potom si našiel inú. Frank, to už bol iný prípad. Bol odo mňa starší o päť rokov a rozišla som sa s ním ja, pretože práve vtedy zomrela Angela a ja som vtedy nič nezvládala.
Kým oni zápasili so zemskou príťažlivosťou, zašla som do stanu a trochu to tam upratala.