Just love 6

Prešiel ďalší týždeň. A každým dňom som ho ľúbila viac. Keď sme jedli, vždy sme sedeli vedľa seba. Už len jeho blízkosť ma rozpaľovala, takže mohlo byť desať stupňov nad nulou a ja som sedela len v tenkom svetri a tričku. Odvtedy sme nemali príležitosť k ďalšiemu bozku. Keď na mňa uprel svoje oči farby rozbúreného oceána, začervenala som sa. Nedokázali sme udržať očný kontakt dlhšie ako tri sekundy, čo bolo žalostne málo.
„Jedlo nám vydrží už len na dva dni,“ zalomil rukami brat, keď sa hrabal neuveriteľne dlho v ruksaku, aby spočítal aj poslednú odrobinku.
„Budeme musieť niečo uloviť,“ povzdychol si Seth.
„Och, nie,“ chytila som sa za hlavu. Neznášam divinu. Nikdy som ju nemala rada. Budem jesť ešte menej, ako predtým. Vzhľadom na náš každodenný výkon to vôbec nebude dobré. Už teraz som schudla viac ako dosť a predtým som už bola štíhla.
„Máš proste smolu,“ škodoradostne sa Sunny zasmial a postrapatil mi vlasy. Zahnala som sa po ňom, ale uhol sa.
Po chvíli sa pozrel na hodinky na ruke, „pôjdem hneď teraz,“ vystrel ruky nad seba a natiahol si chrbát. Potom nasledovalo dlhé zívnutie a povzdych.

Nechal nás samých. Prvý krát za celý čas, čo sme na tejto zúfalej púti som s ním ostala úplne sama. Krátko po tom, čo odišiel zohnať brat jedlo, chytil ma za ruku.
„Morgan,“ oslovil ma. Uprela som oči do tých jeho trávovozelených, „vieš, že ťa milujem?“
Spočiatku som bola z jeho slov otrasená a tak som naňho asi päť sekúnd neprítomne hľadela, „Seth...“ Povzdychla som si, „aj ja teba,“ dostala som zo seba. Hľadeli sme jeden na druhého. Nastalo nepríjemné ticho.
„Chcelo by to pobozkať ťa,“ zahlásil a nakláňal sa smerom ku mne. Dúfam, že tentoraz nám to nič nepokazí. Atmosféra sa razom zmenila. Obaja sme sa tvárili vážne.
Pomaly sa ku mne približoval. Zatvorila som oči a naše pery sa dotkli. Mal ich teplé a jemné, čo dosť kontrastovalo s jeho výzorom. Rukami sa mi zaboril do vlasov. Ja som ho objala okolo krku. Keď som si uvedomila, ako krátko sa vlastne poznáme, trochu ma zamrazilo. Len nejaké tri týždne.
Nie je to správne, nie je to správne... Hovorila som si, keď ma zvalil na zem a vášnivo ma bozkával. No proti láske je človek bezmocný. Mozog hovoril nie, no srdce áno. A múdrejší ustúpi, takže vyhralo srdce. Rozopol mi košeľu a perami mi skúmal brucho. Nedala som na seba dlho čakať. Aj ja som mu vyzliekla tričko a dráždila som ho nohou.
Po chvíli sme sa nejakým zázračným spôsobom ocitli v stane a nemali sme na sebe ani jeden prebytočný kus oblečenia. Celým telom mi prúdil spaľujúci oheň a zalievali ma vlny vzrušenia.
„Naozaj to chceš? Si si istá? Ešte môžeme...“ pýtal sa. Umlčala som ho bozkom. Bol namiesto súhlasu. Mojim telom prenikla bolesť, no za krátku chvíľu ju vystriedala slasť a vzdychy. Snažil sa byť jemný, ale občas na to pozabudol. Kým sme sa milovali, napadlo ma, čo by asi povedala mama, keby sa toto dozvedela. Vždy bola proti, aby som o panenstvo prišla pred osemnástkou. Ale tak rok hore – dole, to už je jedno.

Bola som unavená a ubolená, ale stálo to za to. Oblečenie sme hľadali po celom tábore. Žasla som nad tým, kde všade bolo, ale v podstate tvorilo akúsi cestu do stanu. Bolo šťastie, že Sunny ešte neprišiel. Mali sme dosť času to tu trochu upratať.
„Láska,“ objal ma zozadu, kým som pila z fľašky. Bolo to nečakané. Zabehlo mi a rozkašľala som sa. Obaja sme sa zasmiali nad mojou nešikovnosťou, „milujem ťa.“ Pobozkal ma na krk.
„Aj ja teba,“ pohladila som ho na líci
Potom sme sa posadili a čakali na môjho brata. Netrvalo dlho a dokrivkal k nám. V rukách držal zajaca. Na stehne mal krvavú škvrnu. Obaja sme sa zdvihli. Seth vzal naše budúce jedlo a ja som pomohla Sunnymu aby si sadol.
„Čo sa ti stalo?“ Vyhŕňal si nohavicu.
„Potkol som sa, keď som naháňal toho malého zmrda. Bol fakt rýchly a nevšimol som si pred sebou skalu, tak som sa- sssss... potkol,“ sykol, keď som mu na ranu nastriekala dezinfekciu, „a pri dopade som si vrazil nôž do nohy.“
„Ach, Sunny...“ postrapatila som mu vlasy, „musíš si dávať lepší pozor.“

Seth „malého zmrda“, ako naše jedlo nazval brat, zvliekol z kože, vybral nejedlé časti a ja som ho potom naporciovala a každý si sám nejaký kúsok opiekol nad vatrou. Seth ma stále objímal a sem tam pobozkal. Sunny na nás pozeral ako vyoraná myš, no nič nepovedal. Prišla reč na to, kde budem spať. Brat pochopil, ako to so mnou a Sethom teraz je, takže v tú noc som už viac nespala pri ňom.
„Spíš?“ Šepkal mi do ucha. Boli sme natisnutí jeden k druhému. Bolo už svetlo, a ja som bola v polospánku. Brat hlasno chrápal.
„Nie,“ odšepkala som. Pocítila som jeho pery na mojom krku.
„Musím ísť zohnať niečo na raňajky.“ Myslela som si, že dnes pôjde on. Zo včerajšieho zajaca už nič neostalo a Sunny mal zranenú nohu. Bol malý a bolo na ňom badať začínajúce znaky podvýživy. Vyteperil sa zo stanu a nechal nás tam. Bola som rada, že sú so mnou dvaja chalani. Oni sa postarajú o potravu, ulovia ju, zatiaľ čo ja sa starám o ohnisko a ostatné veci. Ale niekedy aj ja zájdem niečo uloviť. Inak by som mala previnilý pocit, že ich priveľmi využívam.
Asi o desať minút neskôr chrápanie preťalo ticho. Po krátkom tichu nasledovalo dlhé zívanie.
„Dobré ráno,“ povedala som skôr, ako otvoril oči, „ako noha?“
Dozíval, „aj tebe dobré,“ rozopol svoj vak a vystrčil nohu. Vyhrnul si tenké nohavice a nakukol pod obväz, „je to v pohode.“ Obhliadol sa naokolo, „tvoj frajer tu nie je?“ Uškrnul sa.
„Išiel zohnať raňajky.“
„Aha,“ odfrkol si.
„Sunny, chcem ti niečo povedať,“ zahniezdila som sa na mieste a pri tej spomienke mi zažiarili oči.
„No poď. Aj ja mám niečo na srdci,“ usmial sa a rukou naznačil, aby som už začala.
„Hm...“ Zrazu som nevedela, či je vhodné mu to povedať, „neviem, ako by som to sformulovala...“
„Nechoď okolo horúcej kaše. Jednoducho to povedz.“
„Včera, keď si bol preč... Seth ma prvý krát pobozkal. Pokúšal sa o to aj pred týždňom, ale vždy nás niečo, alebo niekto vyrušil,“ zazrela som naňho, „povedal mi, že ma miluje!“ Takmer som kričala od radosti. Samuelova reakcia ma pobavila – ústa dokorán. A ja som si myslela, že to býva len v animákoch. Isteže vedel, že sme sa dali do kopy, ale asi nevedel, že ma aj pobozkal.
„Mne nič nepovedal! Aký super kamarát.“ Zasyčal.
„Prišlo to nečakane. Ale to nie je všetko.“ Dýchala som plytko a v hrdle sa mi urobila guča.
„Snáď ste len...“ Nadvihol sa.
„Áno, milovali sme sa spolu,“ povedala som zasnene, „viem, že sa poznáme len tri týždne, ale cítim, že to bolo správne.“
„Morgan!“ Zatriasol mnou, „si hlúpa!“
„No dovoľ!“ Odsekla som mu.
„Mali ste aspoň ochranu? Uvedomuješ si vôbec riziko počatia?!“ Priam kričal.
„Neboj.“ Hovorila som potichu, „mali sme. A čo si taký naondený? Chcela som sa ti zdôveriť, lebo si jediný, komu dôverujem. Pravda okrem Setha...“
„Dobre. Prepáč. Len som sa zľakol,“ usmial sa, no jeho oči stále boli v rozpoložení v akom bol on pred malou chvíľkou.
Pár minút bolo hrobové ticho.
„Čo si mi chcel povedať?“ Opýtala som sa ticho.
„Už nič,“ pozeral do prázdna.
„Proste to povedz,“ dobiedzala som.
„Nie. Nie je to až tak dôležité...“ Odsekol a vyšiel von. Ak sa raz zatne, už to z neho nedostanem, takže som sa o to ďalej nepokúšala.

Sedela som v stane. Asi to nebol dobrý nápad sa mu zdôveriť. Zakutrala som sa do prikrývok, lebo ma striaslo zimou. Svet sa úplne zmenil. Keby sa nič nestalo, o tomto čase, na konci júla by som sa kúpala buď na kúpalisku alebo v našom bazéne. Ležala by som v plavkách na deke a vychutnávala si slnečné lúče, ktoré by moju pokožku sfarbili na bronzovo. Takto sa trasiem ešte aj v dvoch dekách, mám sveter a hrubé ponožky. Keď je teraz takáto zima, čo bude v decembri alebo v januári?!
Seth prišiel s nejakými plodmi, čo mal v plastovom vrecúšku. Vyzerali ako čučoriedky, a keď som ochutnala, môj odhad sa potvrdil. Ovocie som nemala už poriadne dlho. Potom vytiahol ešte jedno vrecko a tam boli maliny. Trochu sme si odložili z každého aj na večer.
Sunny asi predýchal, že ja som bola z nás dvoch prvá, a počas cesty sme sa všetci traja normálne rozprávali a smiali sa. Však keď prídeme do záchranného strediska, určite si tam aj on niekoho nájde.
Večer som so Sethom ešte sedela vonku a brat už chrápal. Bolo ho počuť až k nám. Nikdy takto hlasno nechrápal. To asi robí ten čerstvý vzduch – ako sa hovorí, všetkého veľa škodí.
Mala som oblečené tričko s menším výstrihom a na ňom hrubý sveter, hore rozopnutý. Seth ležal na chrbte a ja som mu sedela na bruchu. Stiahol ma k sebe a prevalil sa na mňa pridržiavajúc sa rukou, aby ma jeho váha neťažila. Pobozkal ma a rukou zašiel do výstrihu.
„Memo,“ vzdychol, „chcem ťa.“
„Seth, teraz to nejde,“ šepkala som rovnako vzrušene ako aj on, „je tu môj brat, môže sa hocikedy zobudiť...“
„Budeme potichu, a nezobudí sa. Veď chrápe až sa zem trasie.“
Aj ja som mala túžbu, ale nevedela som sa rozhodnúť.