Just love 4

Pri ohni sedel človek. Podišla som bližšie. Zaregistroval nás a zdvihol hlavu. Bol to muž.
„Kto ste?“ Opýtal sa ho brat.
„Prepáčte, že som sem tak vtrhol, ale nechcel som vás budiť,“ ospravedlňoval sa. Mal príjemný hlas, no vek som mu odhadnúť nevedela, „som Seth Brown,“ postavil sa. Bol vyšší ako Sunny, „ste jediný živí ľudia na okolí a putujem už niekoľko dní. Prosím, prijmite ma medzi seba,“ prosil. Odtiahla som brata nabok.
„Chceš ho prijať?“ Šepkala som s hysterickým podtónom, „je to úplne cudzí chlap, a môže to byť aj sériový vrah,“ splietala som rôzne predstavy.
„Memo, samozrejme, že ho prijmeme. Je vyčerpaný a potrebuje sa vyspať. Navyše je to človek, nemôže ostať sám. Sme sociálne bytosti, potrebujeme niekoho pri sebe mať. A môže nám ukázať cestu.“ Obhajoval toho prišelca.
„Ale Sunny...“
„Nie, neodporuj,“ odišiel odo mňa, „takže, máte spacák alebo stan?“ Opýtal sa ho.
„Mám deky. Z domu som ledva ušiel, tak som si toho nestihol veľa vziať.“
„Dobre,“ povedal, „ja som Samuel Taylor a toto je Morgan,“ predstavil nás, „môžete spať v našom stane.“
„Sunny!“ Zastavila som ho.
„To je v poriadku, vyspím sa aj vonku,“ cúvol. Nahnevane som zaliezla naspäť do stanu a urazene som kopla do ruksaku. Niečo tam puklo, ale kašlala som na to. Určite to bola len fľaša na vodu. Sunny ešte chvíľu ostal so Sethom vonku a dohadoval sa s ním. Pomaly som zaspávala a z polospánku ma prebudil on, keď sa tlačil ku mne.
„To čo si urobila?“ Vyčítal mi čo najtichšie.
„Nechcem mať v stane cudzinca.“ Odvrkla som mu.
„Máš pravdu,“ povzdychol si, „ale mohla si to povedať miernejšie. Vieš, som v takej eufórii, že sme niekoho našli. Určite budeme dobrými kamarátmi,“ usmial sa, „a navyše, vďaka nemu vieme už aj cestu. Tie mestá sú Rochester a Lamar. Pôjdeme do toho prvého, je to bližšie.“
„Naozaj?“ Potešila som sa. Konečne vieme, kam máme ísť! Budem musieť prehodnotiť svoju mienku o prišelcovi.

Ráno som sa zobudila a najskôr mi nedochádzalo, že tu nie sme už sami. Chvíľu som ešte ležala na karimatke. Sunny ešte odfukoval a bol v hlbokom spánku.
„Prepáčte,“ otvoril Seth stan. Trochu sa zarazil ale pokračoval, „je tu niekde potok alebo jazero?“ Potichu som vyšla von. Bol naozaj sexi. Včera som ho ani poriadne nevidela. Mal lesklé blond vlasy a zelené oči. Lícne kosti mu mierne vystupovali a mal nádherne krojené pery. A čo ma dorazilo najviac bolo, že vošiel bez trička. Trhane som sa nadýchla a snažila som sa mu pozerať sa do očí a nie na vypracované svalstvo na rukách, hrudi a bruchu.
„Ja som Morgan Taylorová.“ Povedala som.
„Seth.“ Odpovedal. Mohol mať málo po dvadsiatke.
„No...“ začala som, „čo sa týka toho včerajška...“
„Je to moja chyba. Prišiel som uprostred noci a-“ prerušila som ho.
„My sme radi, že sme stretli ďalšieho človeka.“ Odkašľal si. Nastala trápna minúta ticha.
„Odvediem ťa k rieke. Je to odtiaľto asi pätnásť minút rýchlou chôdzou.“ Zobral si nejaké veci a vyrazili sme.
„Môžem sa niečo spýtať?“ Poškrabal sa po hlave.
„No?“ Zatriasol sa mi hlas.
„Ty a Samuel... Ste spolu?“ Zaliala ma červeň. Určite si to myslel preto, lebo sme spali natisnutí k sebe.
„Tak to nie je,“ usmiala som sa, „koniec – koncov, je to môj brat, takže...“ Vysúkala som zo seba.
„Aha.“ Mala som chuť sa smiať, ale nedalo sa. Je to cudzí človek a keby som sa začala smiať tak, ako som mala v úmysle, zatvoril by ma asi do blázinca. Zadržala som to, ale aj päť minút potom som sa ešte potichu uchechtávala.
Pomaly sme dorazili k cieľu našej cesty. Zakusla som si do pery, keď som si spomenula, že brat o ničom nevie, kde som. To bude mať ako trest za to, že ho prijal. Nech sa bojí. Nech si myslí, že Seth ma uniesol. Sadla som si chrbtom k rieke na zem a prehodila si prameň svojich čiernych vlasov dopredu. Premýšľala som nad tým, že týmto pádom sme stratili všetko súkromie. Už sa nebudeme môcť smiať a zabávať tak ako predtým.

„Môžeme ísť,“ zastal za mnou. Vstala som. Už nemal na tvári špinavé šmuhy. Mal čisté oblečenie.
„Odkiaľ si?“ Opýtala som sa ho. Chvíľu premýšľal.
„Z Biloxi. To je v Mississippi.“ Odpovedal, „z nášho mesta som prežil asi jediný. Od tej katastrofy som na cestách a hľadám nejakých ľudí, čo prežili.“ Zakývala som hlavou, „a ty s bratom?“
„My sme žili v Demopolise, Alabama.“ Dodala som.

Už z diaľky som videla, ako sa Sunny nervózne prechádza okolo táboriska. Zbadal nás a utekal k nám ako namydlený blesk.
„Kde ste boli? Memo, mal som o teba strach,“ chytil ma za plecia a triasol mnou.
„Ukázala som mu len rieku,“ vysvetlila som mu. Seth prikyvoval.
„Bál som sa. Seth, poď sa s nami naraňajkovať,“ prizval ho medzi nás. Zazrela som naňho, ale nič som nepovedala. Keby som bola na Sethovom mieste a niekto by jasne dával najavo, že ma tam nechce, necítila by som sa dobre.
„Mám vlastné. Môžeme dať všetko dokopy.“ Nahol sa k svojmu batohu. Vytiahol podobné veci, ako sme mali my – konzervované potraviny rôzneho druhu. Neznášam ich. Sú plné E - čiek a iných nezdravých látok. Odkedy sme na púti, schudla som. Nemôžem do seba natlačiť toho veľa. Dvíha sa mi žalúdok.
„Iste,“ súhlasil brat.

Išli sme ďalej. Zbalili sme si veci a v trojici sa pobrali do Rochestru. Chalani kráčali vpredu a ja som nemala šancu držať ich tempo, tým pádom sa každú chvíľu zastavovali a čakali ma. Tiež som nemala najmenšiu možnosť zapojiť sa do ich konverzácie. Nevyznám sa do áut ani do počítačov. Pohľadom som oboch prebodávala. Ja som tiež človek a potrebujem spoločnosť! Brat ma vymenil za úplného cudzinca a súdiac podľa ich smiechu a priateľskom búchaní sa po chrbte som usúdila, že to bude na dlhšiu dobu. Zaprisahala som sa, že s tým zlodejom bratov nechcem mať nič spoločné.
„...a koľko máš vlastne tých rokov?“ Táto otázka, konečne niečo, čo sa netýkalo techniky mi udrela do uší. Zostrila som sluch a pozorne počúvala.
„Pred troma mesiacmi som mal dvadsaťtri,“ odpovedal mu ten zlodej.
„Môžeme byť bratia,“ znovu sa zasmiali. Prevrátila som oči a vrátila som sa k svojim pochmúrnym myšlienkam, „ja mám devätnásť a sestra má sedemnásť,“ povedal ešte. Obaja sa otočili ku mne dozadu. Seth si ma pozrel od hlavy po päty skúmavým pohľadom.
„Tipoval by som jej tak dvadsať,“ uzavrel a otočil sa naspäť.
Asi takto prebiehala naša cesta. K večeru sme sa utáborili.

Krátko na to, čo Seth odišiel hľadať zdroj vody prišiel ku mne Sunny.
„Ten chalan je super.“ Usmieval sa. Mala som pocit, že sa zaľúbil.
„Kedy bude svadba?“ Chcela som ho napáliť.
„No dovoľ, nie som teplý,“ odfrkol si. Zasmiala som sa. Podarilo sa. „Dnes bude spať v našom stane.“ Uzavrel.
Otvorila som ústa. A hneď aj zatvorila, „dohodli sme sa počas cesty. A súhlasila si.“ Prižmúril jedno oko. Musela som prikývnuť, keď som bola zabratá do predstavy tej čiernej budúcnosti a nič okolo seba som nevnímala.
„Nie je dosť miesta,“ snažila som sa vykrútiť.
„Je to stan pre štyroch, takže miesta je habadej.“ Už som nemala najmenšiu nádej to zvrátiť. Na myseľ mi neprichádzal žiaden iný argument, prečo by s nami nemal byť, tak som len prikývla a vzdala to. A navyše, ja keby som bola na jeho mieste, nebolo by mi dvakrát príjemné spať vonku, zatiaľ čo na dosah ruky je stan.
Onedlho sa vrátil, no vodu nenašiel. Bola som na okraji našej malej komunity. Zatiaľ čo sa oni skvele zabávali a jedli, sedela som ďalej od nich a očami som skúmala žmurkajúce hviezdy. Ešte včera o takomto čase sme na to boli dvaja. S hviezdami sa človek nikdy necíti sám, takže som čumením do hora strávila celý večer. Volali ma medzi seba, ale odmietala som. Na silu sa smiať nebudem, keď mi je momentálne takmer do plaču. Brat sa mi za deň veľmi vzdialil.

Tie chvíle, keď som nemala na smiech ani pomyslenia ešte len mali prísť. Toto bolo oproti tomu slabým odvarom. Ale ani v tých najšialenejších snoch sa mi vtedy nezdalo, ako to dopadne. Keby som to tušila, ušla by som od nich čo najďalej.

Nastal čas spánku. Ako prvá som sa uložila spať ja, za mnou okrádač bratov a nakoniec aj Sunny. Pritisla som sa k nemu bližšie ako zvyčajne. Mala som z cudzinca trochu strach. Predsa len, poznáme ho ledva deň a on ho už pozýva k nám do nášho príbytku. Zaželali sme si vzájomne dobrú noc. Brat ma pobozkal na čelo a za minútu bol tvrdý. V mysli som všetky nadávky, ktoré som poznala adresovala tomu votrelcovi a zaspala som.
Snívalo sa mi, že som sedela v krásnej luxusnej reštaurácii. Všade bolo plno čašníkov a v rukách niesli podnosy s chutným jedlom. Niekde boli pečené ryby, šalát z morských potvoriek, inde zas sviečková na smotane s knedľou, koláče, pečené kuracie, hovädzie, či bravčové mäso. Nechýbal kaviár, kvalitné víno ani šampanské. Konečne som si vybrala dobre vyzerajúce jedlo. Nabrala som kúsok na vidličku a vkladala do úst. Vôbec nechutilo dobre, respektíve žiadnu chuť nemalo.
Precitla som. Žuvala som svoj sveter. Vypľula som ho z úst a zistila som, že som poriadne hladná. Až ma bolelo brucho. Bola som však neuveriteľne unavená, tak som opäť upadla do sveta snov.
Ráno ma zduril brat. Votrelec bol u hore a práve vychádzal von. Pozviechala som sa a vyšla za Sunnym von. Seth na sebe nemal tričko a robil kliky. Sunny sa po ňom opakoval. Ako ho len zmenil... Predtým by ho ani nehlo urobiť čo i len krok navyše a teraz posilňuje. Mávla som nad nimi rukou a išla sa najesť.

Prešiel týždeň. Snažila som sa k nim začleniť. Zopárkrát som sa aj so Sethom rozprávala. So Sunnym sa z nich stali najlepší priatelia.