I´m coming home

Domov. Idem domov! Tá myšlienka ovládla celé moje telo. Ako som pred rokmi vytlačil to slovo z hlavy, teraz sa vrátilo. Znenazdajky, nenápadne, ale bolo tu. Snažil som sa ho zbaviť celý čas, ale neúspešne. Už viem, že to bolo úplne zbytočné, pretože môj návrat bol, akoby povedal Neji, napísaný v kartách osudu.

Ako to tam vyzerá? Ako sa zmenili? Och áno, viem, že Naruto za mnou neustále sliedil a snažil sa ma vziať späť, ale vtedy sa mi ešte nechcelo. Neprišiel čas.

Ten nastal teraz. Určite budú šťastní, že ma zase uvidia. A keď si vypočujú, čo mám na srdci, myslím, že nebudú proti. Vždy chceli mier, chceli mňa, tak prečo sa tomu protiviť?

Budeme šťastne žiť so Sakurou, Naruto s Hinatou, naše deti budú rásť spolu, nakoniec sa vezmú. My obnovíme Konohu, naše klany a staneme sa najmocnejšími na svete. Komu by sa priečila takáto budúcnosť?

A ak sa budeš vzpierať Naruto, ľahká pomoc. Ani si to neuvedomíš, a budeš v mojej moci, chtiac, či nechtiac. V tomto je Madara dobrý učiteľ. Pri týchto myšlienkach som sa začínal smiať.

Samozrejme, že straty budú. Zničenie môjho klanu neakceptujem! Za to sa im pomstím! Ale oni to pochopia. Veď sú mi ako rodina a tá má držať spolu.
S Líškou a Madarom budeme neporaziteľnými. Ešte mi budete všetci ďakovať, tomu verte!

Ovládnuť celý svet! Ovládnuť svet! Ovlá...
****

„Sasuke!“ Ozval sa spred neho rázny hlas.
„Hm?“ Zdvihol čiernovlasý chlapec hlavu a zahľadel sa do tmavého oka.
„Onedlho sme tam, si pripravený na..vstup?“
„Samozrejme,“ zasmial sa Sasuke a s ešte väčším elánom vykročil vpred.
Tak sa mi to páči, uškrnul sa v duchu Madara. Len ma pekne doveď k nim. A ja.. Ja sa už o všetko postarám!

Pred ním bežiaci Sasuke mal na tvári blažený úsmev. Vracal sa domov, k priateľom, ktorí však netušili, že sa nevracia ich milovaný brat a hlavne nie sám.
Vracal sa vrah, pomätenec, násilník, mierotvorca a celá armáda shinobi, vytvorených na rozkaz Jediného.

Ten rozkaz znel: „Podmaniť, zničiť, zabiť!“