D~♥

Čas od času sa v nemocnici neliečia a neriešia len zranenia a choroby. Totiž aj v špitáli robia ľudia. A podstatou ľudského bytia sú vzťahy. Nemocnicu Sv. Marka riadil primár. Krásny a múdry. Nejedna sestrička bola z neho namäkko. Lenže tento primár mal svoje tajomstvo. A to tajomstvo bol jeden doktor. Chirurg a jeho asistent. Jeho meno bolo Daniel a primár bol doňho po uši zamilovaný. Niežeby mu Daniel tieto city neopätoval. Len sa báli svoj vzťah prezentovať pred všetkými naokolo.
Do práce vždy chodili spolu. Na otázky „Prečo?“ vždy odpovedali neutrále. Proste len povedali, že majú spoločnú cestu do nemocnice.
Primár išiel do svojej kancelárie. Rozsvietil v nej a odložil si sako na vešiak. Vzal si nažehlený biely plášť a obliekol si ho. Napravil si golier od košeli a strekol na seba pár strekov z luxusnej voňavky. Upravil si vlasy a nasadil decentné okuliare. Okolo krku si prehodil stetoskop a rozhodol sa vyraziť na vizitu. Spoločnosť mu nerobil nikto iný ako Daniel a pár sestričiek. Vošiel do prvej izby kde ležali dve pacientky.
„Prajem príjemné ráno! Tak ako sa cítite... slečna... Doyle...?“ Pozrel sa narýchlo do papierov. Jeho hlas bol mužný a príjemný. Mal na tvári prívetivý úsmev no pritom pôsobil dôveryhodne a strašne inteligentne. Slečna Doyle sa z jeho pohľadu skoro rozpustila. Daniel, keď si všimol jeho pohľad, začal žiarliť a červenať sa. Odvrátil zrak a z trucu si prekrížil ruky na prsiach. Primár si to kútikom oka všimol a pousmial sa.
„Hmf... Takže sa uvidíme zasa o týždeň...“ Rozlúčil sa s pacientkami. Dal prednosť sestričkám, aby vyšli ako prvé. Potom sa pyšne urazenou chôdzou vyrútil Daniel. Primár ho pri vychádzaní z miestnosti chytil za zadok a jemne ho štipol. Daniel až poskočil. Prekvapene sa otočil a hľadel do dvojzmyselného úškrnu jeho lásky. Chápal na čo naráža a hneď po vizite sa mu nasáčkoval do kancelárie. Primár tam už sedel v kresle opretý o prekrížené ruky a hľadel naňho roztopašným pohľadom. Líca mu hneď chytili červený nádych. Potné žľazy sa aktivovali. A v gatiach nastal rozruch.
„Deje sa niečo, Daniel? Prečo žiarliš na pacientku?“ Postavil sa z kresla a pomaly smeroval k Danielovi. On úmerne jeho blízkosti ustupoval až narazil chrbtom o stenu. Zahľadel sa do jeho hnedých očí a preglgol. Primár jednou rukou zamkol dvere a druhú oprel dlaňou o stenu vedľa Danielovej hlavy. Pomaly sa k nemu približoval tvárou. Danielova tvár už chytala všetky odtiene červenej aké len existovali. Čím viac sa približovali primárove pery k jeho tým rýchlejšie privieral oči. Primár mu ľahtikársky strčil jazyk do úst a pohrával sa s Danielovým jazykom ako s hračkou. No skôr ako si to Daniel dostatočne vychutnal primár sa odtiahol. Chirurg potvoril oči a videl jeho nadradený pohľad a úškľabok. Mal ho vo svojej moci. Rukou mu začal rozopínať opasok a potom nasledovali gate. Strčil mu ruku do treniek a začal sa pohrávať s jeho nástrojom. Daniel vzdychal a stonal od blaha. Primár mu začal bozkávať a hrýzť krk pričom sa rukou stále venoval Danielovým spodným partiám. Ten si ho jednou rukou privinul k telu a druhú mu vložil do vlasov. Vzdychal stále intenzívnejšie a okatejšie. Po tvári mu stekal pot a na krku sa už vynímali prvé cucfleky. Keď bol Daniel blízko vyvrcholenia hlasne vykríkol a povolil celé telo. Ale primárovi to nestačilo a otočil ho. Stiahol mu celé gate a rozhodol sa túto chvíľu vychutnať si naplno. Dal si dole nohavice a chcel sa urobiť aj on. Avšak nechcel doňho vniknúť naplno kvôli tomu, aby mal Daniel ešte vôľu dotiahnuť dnešnú zmenu. Chirurg bol ako v extáze. Skoro až oškriabal omietku zo steny. Keď primár akt dokončil venoval Danielovi ešte dlhý bozk.
„Milujem ťa, Daniel.“ Pošepkal mu medzi vzdychmi. Ten mu utrel spotené čelo a usmial sa.
„Aj ja Vám milujem!“ Privrel oči a oprel sa o jeho rameno. Nech spolu mali akýkoľvek vzťah, tak sa mu Daniel nikdy neodvážil tykať. Cenil si ho a obdivoval ho. Bral ho ako svoje božstvo aj keď vedel, že sa s ním primár viac-menej len zahráva.
Na večernej ceste domov sa rozhodli, že si dajú druhé kolo a išli rovno k primárovi domov. Keď sa už na to chceli vrhnúť, Daniel spanikáril a primára odsunul. Ten prekvapene hľadel do jeho vystrašenej tváre.
„Deje sa niečo?“ Bol zaskočený Danielovými, zatiaľ nepodloženými, obavami.
„Čo keď niekto na náš vzťah príde? Nebudete mať potom problémy?“ Zaleskli sa mu oči. Primár sa pousmial a pobozkal ho.
„Naša láska je... ako kvet v zime.“ Usmial sa, ale Daniel zosmutnel.
„...Neexistujúca...?“ Chcel sa uistiť.
„Nie... výnimočná.“ Ľahol si s ním do postele.
„A ostatný sú v koncoch ako jarný sneh.“ Dodal. Daniela to zahrialo pri srdiečku a oddal celé svoje telo a dušu primárovi. Ale teraz bol on ten, čo viedol. A vyharašil sa na primárovi tak, že asi vypustia obaja zajtrajší deň v práci. No aj tak boli obaja spokojný. Daniel ležal na primárovej hrudi a s úsmevom na tvári ho škrabkal na bruchu. Primár sa mu hral s vlasmi a sem-tam mu do nich vtisol bozk.
„Viete... raz príde moja loď a dosiahnem všetko, čo v živote chcem...“ Poznamenal. Primár sa nad jeho slovami pousmial čo však znelo skôr ako keby len hlasnejšie vydýchol.
„Ale pri tvojom šťastí budeš práve vtedy na letisku.“ Povedal a pobozkal ho.
„Nie, budem s Vami. Navždy.“ Chytil primára za líce a venoval mu dlhú romantickú pusu. V primárovi v tej chvíli niečo vzplanulo. Áno, bola to láska o ktorej si myslel, že už dávno horí. Ale bol rád, že bol vyvedený z tohto omylu a mohol sa aj on Danielovi odovzdať naplno.
„Naveky, Daniel... A mimochodom, volaj ma Joshua...“