Časté problémy chudáčika Madaríka 01

„Sasukeee?! Sasuke, tak kde si!“ Kam sa len ten malý smrad vyparil. Je rovnaký, ako jeho matka. Darmo som Fugakemu od narodenia vtĺkal do hlavy, aby si za ženu hľadal niekoho rovného jeho postavenia a hlavne s IQ vyšším, než väčšina dedinského obyvateľstva, ale nie, to proste nejde. Zbalí prvú ženskú, na ktorú natrafí. Mikoto..
Už len to meno. Vôbec neznie tak všemocne a úctyhodne ako sa patrí na klan Uchiha. Najmocnejší klan aký kedy existoval a existuje. A dokým ja budem žiť, takým aj ostane.
Čo znamená, večne.

Ale čo som to vlastne chcel, „Sasuke! Okamžite vylez, inak ťa nechám za trest čistiť ulice s tým Uzumakoviec faganom!“
„Však som tu, strýčko,“ ozval sa jeho hlas za mnou.
„Ale že ti to trvalo,“ otočím sa a zbadám špinavé oblečenie a zafúľanú tvár, ako sa na mňa vyškiera. To nemyslí dúfam vážne. „Sasuke,“ zavrčím pomaly a na ňom je vidieť, že spozornel. „Kde si sa zase zasieral?! A s kým?“
„No, vieš..“ Zaujal typickú lenivú a takzvanú „cool“ polohu a spustil: „Decká zo školy zabŕdali do nášho klanu a...“
„A ty si išiel obhajovať našu česť?“ Spýtam sa, už trochu miernejším tónom.
„Ehm, nie. Prišlo mi to stupídne a namáhavé. Ale potom si dali závody o najsilnejší klan, samé prekážkové trate, súboje a tak a ja...“
Znovu som ho prerušil so slovami: „A ty si sa zapojil a vyhral, však?“
„Ani to nie, vieš ja som to len sledoval, kým som nezistil, že som obkľúčený.“
To som spozornel. „Niekto ťa napadol odzadu?!“
„No, dá sa to tak povedať. Boli vo veľkej presile, trvalo hodnú chvíľu, než som im ušiel a cestou som sa musel schovávať na mnohých miestach, tak preto tak vyzerám,“ trochu sa ošíval, ale to som odignoroval.
„Tak keď je to takto, bež sa umyť, matka onedlho zvolá na večeru,“ a rukou som mu kývol, nech odíde. Nie je to nič moc, že utiekol, ale aspoň sa nenechal zbiť. Zhlboka si vzdychnem a idem dnu, dúfajúc, že aspoň večera bude stáť za to. Avšak vo dverách začujem slabý šepot.

„Ale mami, ja za to nemôžem. Tým dvom sa nedá inak, len uniknúť. Zožrali by ma zaživa,“ počujem Sasukeho hlas.
„Vieš, čo by na to povedal tvoj otec? A nedajbože, keby sa o tom dozvedel Madara-sama. Hlavne keď si mu nepovedal, kto to bol. Utiecť pred dvoma babami, Uchiha Sasuke, hanbi sa!“
Inokedy by mi hnev Mikoto imponoval, ale teraz nie. Zdvíhala sa vo mne zlosť, že člen mojej rodiny zdrhol pred ženskou. Musel som narátať do desať, aby som sa ako tak ukľudnil a potom som vošiel dnu. „Sasuke, od zajtra rána ti začína trest. Ale nie, ulice to nebudú. Počul som, že začína tanečná súťaž a majú málo mužských partnerov. Preto tam ty pôjdeš a budeš mať dve partnerky. Myslím, že ich obe dobre poznáš,“ s týmto som sa otočil a odišiel. Vôbec ma netrápilo, že to nie je vybavené. Môj osobný sluha, Hashi, ktorý je ako môj tieň, už bol určite na ceste u Godaime, aby to vybavil.

Godaime, pche, ďalšia osoba, ktorá nedokázala robiť česť svojmu menu. Ale to v našom klane nebude! U nás sa nikto ženskej báť nebude! Aj keby som z neho mal dušu vytriasť!
Ach, prečo len nemám syna, ktorý by bol kombináciou Fugakovej chladnokrvnosti, Minatovej sily a nápaditosti, to by bol chlap, spolu s rodovými znakmi. Ale veľmi si nenavyberám, musím pracovať s tým, čo mám. Čo narobím, že toho moc nie je. Ale za to ja sa nevzdám, zmením to, aj keby Konoha padla!

Hm, to nie je zlý nápad vlastne...