Black Angels 3.časť

Nikdy by nepovedal že sa v škole dokáže aj nudiť. Izumi sedel vo svojej lavici a hľadel z okna. Prial si aby už bolo päť hodín a on sa mohol stretnúť s Takashim. Trávi s ním každý deň. Občas sa spolu učia, ale to len zriedka. Tento chlapec z neho robil iného človek. Často sedeli u neho doma, on si brnkal na bassu a Takashi do toho splietal slová čo si vymyslel. Spieval tak čisto že Izumimu pri tom naskakovala husia koža. Spýtal sa ho prečo sa spevu nevenuje, ale on povedal že by chcel vlastnú kapelu, ale zohnať dobrých hudobníkov ktorý by ešte aj vyzerali podľa jeho predstáv bolo nemožné. Tak to nechal tak a začal sa venovať viac škole, ale texty nikdy neprestal písať. Občas si ich len tak spieval v sprche alebo keď bol osamelý a smutný. Stále ale vravel, že by chcel spievať pred obrovským publikom ktoré by ho milovalo a Izumi chcel aby sa mu tento sen splnil.
"Heeeeeej Izumi, Izumi! Počúvaš ma?" štuchala do neho Miku. "Tak pôjdeš?"
"Kam?" Spýtal sa nechápavo. Vôbec ju nepočúval. Pozerala po ňom z vražebným pohľadom.
"Však vravím že chcem aby si šiel so mnou na nákupy."
"Prepáč, dnes už niečo z mám." Ospravedlňujúco na ňu pozrel a vybral sa k školskej bráne.
"Ty, ty niečo máš?" Spýtala sa neveriacky. Neverila čo práve počula. Jej braček ktorý nemá žiadnych priateľov okrem nej niečo má. Vedela že je v tom nejaká osoba. On sám by nemal nikdy nič na práci. "Tak toto mi vysvetlíš milý môj." Chytila ho za ruku a pritiahla späť k sebe. Izumi pochopil že sa preriekol. Nevedel čo má povedať, tak nahodil zmučený výraz, ktorý hovoril za všetko. Nechajme to na neskôr .Prosím. Miku ho síce pustila ale obom bolo jasné že táto téma nie je uzavretá.
Bolo už skoro päť. Pomaličky sa vybral na dohodnuté miesto. Takashi mu povedal že sa stretnú na autobusovej zástavke o tri ulice ďalej. Tešil sa na to že bude môcť stráviť s Takashim aspoň chvíľku. V škole sa spolu nebavili pretože nechceli vyvolávať pozornosť, ale mimo nej boli skoro stále spolu.
Konečne dorazil na zástavku, Takashi tam sedel a hneď ako ho uvidel stál na nohách vedľa neho.
"Tak môj malý princ, chýbal som ti?" Zahlásil Takashi a Izumi sa začal červenať pretože na zástavke neboli jediný. Zachránil ich ale prichádzajúci autobus. Takashi ho schmatol za ruku a vtiahol dozadu do autobusu. Bol takmer prázdny tak si sadli úplne dozadu aby ich nik nevidel.
"Kam ideme?" Spýtal sa Izumi.
"Sám uvidíš!" Odpovedal mu a úsmevom mu naznačil že sa už nemá pýtať. Izumi sa celý nafučal a odvrátil od neho zrak.
"Izuuu..." Pošepkal mu Takashi, zo smiechom v hlase do ucha a Izumi si uvedomil ako blízko sa nachádza. Strhol sa a pozrel na neho.
"Prestaň čo to robíš." Toľká blízkosť ho privádzala do rozpakov. Takashi ho pohladil po ruke a on ju hneď stiahol. Izumi sa nahneval ešte viac a chcel od neho odísť ale v ceste mu stál práve on. Pozrel sa znovu von z okna a pritlačil sa naň najviac ako to len šlo.
Cesta trvala ešte asi desať minút. Vystúpili v centre mesta a Takashi ho viedol do nejakej zašitej uličky. Na konci boli schody, ako do skladu, alebo nejakého nočného klubu, či ateliéru. Takashi ho chytil za ruku a ťahal dole po schodoch. Zastavili pri veľkých dverách, cez ktoré bolo počuť tlmený zvuk hudby. Chytil kľučku a otvoril ich. Do ich uší sa dostal silný a nečakaný zvuk hudobných nástrojov. Podľa zvuku im bolo automaticky jasné že tam niekto hrá na gitaru a bicie.
"No tak Izu, poď." Zavolal ho Takashi a vstúpil do zadymenej miestnosti. Neváhal a nasledoval ho, čo bolo trošku zložité. Narazil do nejakého stola, alebo stoličky? Raz do steny a nespočetne veľa krát do Takashiho a zase do stola. Previedol ho dlhou chodbou s dosť biednym osvetleným, nejakou malou miestnosťou s nábytkom, až sa dostali k dverám, z poza ktorých vychádzal ten zvuk. Takashi otvoril dvere a k nim sa dostal ešte silnejší hluk, skoro ako na koncerte. Takashi vstúpil do miestnosti a Izumi ho nasledoval ako jeho tieň.
Pred nimi sa objavili dvaja mladý chalani. Jeden sedel za obrovskými bicími a druhý držal v rukách asi tú najkrajšiu gitaru pod slnkom. Izumi si nestihol uvedomiť, ako mimovoľne otvoril ústa a ani to, ako chlapci prestali hrať. To ticho ktoré nastalo prerušil až Takashiho smiech.
"Ale no tak, Izu, nestoj tam ako stĺp a poď sem. Chcel by som ti niekoho predstaviť." Chlapci pristúpili k Takashimu a privítali sa s ním, ako so starým známym.
"Tak Izumi, toto je Shin a Chizu. Shin hrá na gitaru a ako si sám asi už spozoroval, je v tom dobrý." Pozrel sa na vysokého, červeno-vlasého chlapca s kamennou tvárou.
"Som Shin!" Natiahol k nemu ruku a Izumi mu neveriacky do nej strčil tú svoju. Jemne mu ňou potriasol.
"Hééj Shin, čo sa tak tváriš." Malý chlapec, len o kúsok väčší ako Izumi, mu vytrhol ruku z tej Shinovej a začal mu ňou šialene triasť. "Ahoj, ahoj, ja som Chizu. Hrám na bicie rád ťa spoznávam. Takashi nám o tebe už vravel. Hovoril že si roztomilý ale že až takto." Udivil sa a stisol mu líčka, ako to robievala tučná pani v obchode so zeleninou.
"Hééééééééééj tak dosť Chizu, niečo som ti povedal, na Izuho mi nesiahneš, Shin ti nestačí?" Takashi si ho skryl za seba. Chlapec menom Shin, len odvrátil pohľad a vrátil sa k svojej gitare.
"Taki?" Spýtal sa Izumi nenápadne, keď sa situácia trošku ukludnila. "Čo tu vôbec robíme?"
Takashi pristúpil k dvom chlapcom, so široka sa usmial a zahlásil: "Izu, toto je moja kapela, Black Angels!" Rozpažil ruky a tváril sa ako dieťa, čo má najkrajšiu hračku na pieskovisku.
Izumi sa potešil, naozaj strašne moc sa tešil, že si Takashi našiel kapelu, v ktorej môže spievať. Navyše, mal pocit že spĺňala všetky jeho očakávania. Ale predsa bol trošku sklamaný faktom, že si našiel ľudí s ktorými bude teraz tráviť väčšinu svojho času a na Izumiho časom zabudne.
"Jéé Takashi, to som naozaj rád že si to dokázal." Usmia sa možno trošku nasilu.
"Izu?" Takashi pristúpil k chlapcovi a zadíval sa mu do tváre. "Deje sa niečo?"
"Nie, nie ja len, som naozaj rád že sa ti to podarilo, ja len vieš, teraz budeš väčšinu času tráviť v kapele a ja som si na teba, už som si zvykol na to, že si stále so mnou," Potiahol soplíky do seba: "a teraz.... bude mi to chýbať." Objal chlapca okolo pása a skryl si tvár do jeho trička.
"Ale Izumi..." Odtlačil ho od seba. Dvaja chlapci stojací v pozadí, ich so záujmom pozorovali.
"Viem že to bude pre teba trošku ťažké, nikdy si to asi neskúšal, ale ja ti verím ty to zvládneš."
"Neboj ja budem v poriadku, som už zvyknutý, vždy som bol sám ja len..."
"Izumi, nechaj ma dopovedať, okej?" Zastavil ho Takashi. "Tuto Shin, je naozaj dobrý gitarista a ani za boha by sa toho nástroja nevzdal. Hral už v niekoľkých kapelách, ale všetky sa vždy rozpadli, alebo ho vykopli pre jeho arogantný prístup." Zadíval sa škaredo na červeno-vlasého chlapca. "Viem že by sa gitari nevzdal. Ale chodil som s tebou na hudobnú tri roky, hral si na husle ako nikto a vždy to všetci obdivovali a gitara ti šla ako keby si na ňu hral roky." Takashi pokračoval a teraz od Izumiho odstúpil a postavil sa opäť medzi chlapcov.
"Vieš Izu, vravel si, že si si hru na gitare nikdy poriadne neužil a ja, no plánoval som to už dlhú dobu a chcel som ťa prekvapiť. Si šikovný a mám ťa hrozne moc rád Izumi, bol by som rád, spolu s chalanmi, keby si prijal ponuku a pridal sa k nám do kapely ako nás bass-gitarista." Izumi neveril vlastným ušiam, čo mu to tu práve povedali.
"Ale ja, ja neviem hrať na base a neviem či by som to dokázal ja... nie som si istý či je to dobrý nápad a.."
"Je to dobrý nápad, Ja v teba verím a viem že si jediný, kto dokáže hrať na bassu s takým citom ako ty. Naučíš sa to! Ja a aj ty vieme, že to dokážeš. Pomôžem ti v tom ako najlepšie to pôjde a spoločne dotiahneme Black Angels na vrchol." Zahlásil Takashi zvýšeným hlasom.
"Zaujímalo by ma, kto vymyslel ten debilný názov.." Ozvalo sa nezaujato zo zadu.
"Shin? Máš lepší názov pre našu kapelu?" Spýtal sa trošku rozzúrene Takashi.
"Nechápem prečo Black, pozri ty máš blonďavé háro, ja mám červené háro, tuto ten d***l v zadu je ryšavý a ten tvoj cukrík, no dobre ten by možno aj sedel...." Izumi celý očervenel a Takashi zúril ako už dlho nie.
"Shin!!" Vykríkol a rozbehol sa za chlapcom.
"Nie, nie, Shin to tak nemyslel vieš aký je." Bránil chlapca Chizu.
"Chizu nepleť sa do toho."
"Ak chceš ublížiť niekomu tak som tu Ja." Pozrel na Takashiho.
"Taki!" Objal ho chlapec okolo pásu a pritlačil sa na neho chrbát.
"Veď ti nič nespravil, preto mu chceš ublížiť." Nepúšťal ho..
"Ty nie si žiadny cukrík! Nie pre neho!!"
"Ale Taki prosím, prestaň." Objal ho ešte silnejšie a potiahol do zadu.
"Dnes si mal šťastie, ale nech sa to už neopakuje." Upozornil Shina výhražne. Ten len nezaujato pozrel na Takashiho a objal Chizu okolo pliec. Pritiahol ho k sebe a vrazil mu malú pusu do stredu čela.
"To-to.." Izumi pri pohľade na tých dvoch skoro odpadol.
"Viem že sa to nezdá, ale aj Shin má city. Škoda že ich prejavuje len pri ňom." Chytil Izumiho za ruku a ťahal ho odtiaľ von.
"Tak zajtra chalani!" Zakričal keď odchádzal. "A užite si to spolu! Kým je čas!" Zakričal ešte, ale to už sa dvere zabuchli a k chlapcom sa to asi už nedostalo.